Udržať dobrý výživový status by malo byť neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti od prvého kontaktu s onkologicky chorým. Intervencie by mali obsahovať zhodnotenie výživového stavu, zistenie rizika malnutrície, identifikáciu malnutrície, sarkopénie, naplánovanie intervencii na ich zabránenie resp. elimináciu. Dobrý nutričný stav je jedným z hlavných podmienok úspešnej liečby väčšiny závažných ochorení, ku ktorým patria aj onkologické ochorenia. Zahájenie skorej nutričnej starostlivosti, pred operačným výkonom, chemoterapiou, rádioterapiou, môže ovplyvniť celkový priebeh liečby, eliminovať vznik komplikácii, resp. ich oddialiť. V konečnom dôsledku to má aj ekonomický benefit, eliminujú sa náklady na liečbu. Cieľom príspevku je poukázať na význam skorej nutričnej podpory u pacientov s nádormi hlavy a krku, ktoré sú hodnotené ako najrizikovejšie z hľadiska vzniku malnutrície. Metódou výskumu bola prípadová štúdia (case study), doplňujúcimi metódami boli analýza zdravotnej dokumentácie, rozhovor, pozorovanie, hodnotiace nástroje- MNA, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine, VAS, Karnofského index. Súborom boli dvaja hospitalizovaní pacienti s diagnostikovaným onkologickým ochorením, ktorým bola aplikovaná rádioterapia a chemoterapia. Výskumom sme zistili, že zahájenie skorej nutričnej podpory ešte pred začatím onkostatickej liečby významne ovplyvňuje vznik komplikácii. U prvého respondenta sme zaznamenali skorý nástup komplikácii- postradiačná mukozitída, úbytok hmotnosti, znížený príjem stravy, znížené biochemické parametre- B, Al, zvýšené CRP. U druhého respondenta so zahájenou skorou nutričnou podporou sa objavili komplikácie až v závere liečby. Výsledky sú súčasťou projektu KEGA 009 KU-4-2022.
Maintaining a good nutritional status should be an integral part of care from the first contact with an oncological patient. Interventions should include assessment of nutritional status, detection of the risk of malnutrition, identification of malnutrition, sarcopenia, planning of interventions to prevent them or elimination. Good nutritional status is one of the main conditions for the successful treatment of most serious diseases, including oncological diseases. The initiation of early nutritional care, before surgery, chemotherapy, radiotherapy, can influence the overall course of treatment, eliminate the occurrence of complications, or delay the onset of complications. In the end, it also has an economic benefit, the costs of treating the complication are eliminated. The aim of the article is to point out the importance of early nutritional support in patients with head and neck cancer, who are assessed as the most at-risk in terms of developing malnutrition. Methods the research method was a case study, additional methods were the analysis of health documentation, interview, observation, evaluation tools- MNA, Criteria for evaluating the difficulties of MDU according to WHO, Criteria for evaluating complications in the oral cavity, VAS, Karnofsky index. The group consisted of two hospitalized patients diagnosed with oncological disease who were applied radiotherapy and chemotherapy. Through research, we have found that the initiation of early nutritional support even before the start of oncostatic treatment significantly affects the occurrence of complications. In the first respondent, we noticed an early onset of complications - postradiation mucositis, weight loss, reduced food intake, reduced biochemical parameters - B, Al, increased CR. In the second respondent with early nutritional support, complications appeared only at the end of the treatment. The results are part of the KEGA 009 KU-4-2022 project.
- MeSH
- fyziologie výživy MeSH
- hmotnostní úbytek MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- nádory hlavy a krku dietoterapie MeSH
- nutriční podpora MeSH
- nutriční stav MeSH
- nutriční terapie MeSH
- plošný screening MeSH
- podvýživa diagnóza epidemiologie prevence a kontrola terapie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
Úvod: U pacientov s onkologickým ochorením sú poruchy výživy rizikovým faktorom, ktoré komplikujú protinádorovú liečbu a výrazne skracujú prežívanie pacientov. V praxi je kľúčovou podmienkou úspechu posúdenie stavu výživy a včasná nutričná intervencia. Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je objasniť postupy ošetrovateľských intervencií pri zabezpečení výživy pacienta s malnutríciou. Metódy: Hlavnou metódou je prípadová štúdia (case study). Výber respondenta bol zámerný. Kritériami výberu boli: pacient s onkologickou diagnózou a malnutríciou, ochotný spolupracovať. Do štúdie sme zaradili 68 ročného pacienta s karcinómom pažeráka. Pacient nám poskytol informácie o svojom zdravotnom stave dobrovoľne a súhlasil s ich spracovaním. Výsledky: Na základe nutričnej anamnézy, antropometrických meraní a laboratórnych vyšetrení bol nutričný stav pacienta vyhodnotený ako malnutrícia. V priebehu štyroch mesiacov sme ordinovanými nutričnými intervenciami - podávaním diéty č.1, tekutín, a nutridrinkov 6 až 8 denne cez perkutánnu endoskopickú gastrostómiu zabezpečovali uspokojovanie potreby výživy u pacienta. Telesnú hmotnosť pacienta sa nám podarilo stabilizovať na hodnote 65-62kg za sledované obdobie 4 mesiacov. Záver: Malnutrícia je najčastejšou sprievodnou diagnózou u onkologických pacientov. Napriek nutričným intervenciám sa stav výživy pacienta zhoršil a po 4 mesiacoch javil známky nádorovej kachexie, čo potvrdili laboratórne parametre.
Introduction: In patients with oncological disease are nutritional disorders a risk factor, which complicate anti-tumor treatment and significantly shorten the survival of patients. In practice, the key condition for success is the assessment of the nutritional status and early nutritional intervention. Objective: The main objective of the paper is explain the procedures of nursing interventions in ensuring the nutrition of a malnourished patient. Methods: The main method is a case study. The choice of the respondent was deliberate. These lection criteria were: a patient with an oncological diagnosis and malnutrition, willing to cooperate. We included a 68-year-old patient with esophageal cancer in the study. The patient provided us with information about his health condition voluntarily and agreed to its processing. Results: Based on nutritional anamnesis, anthropometric measurements and laboratory tests, the patient's nutritional status was evaluated as malnutrition. Over thecourse of five months, we ensured that the patient's nutritional needs were met through a percutaneous endoscopic gastrostomy through prescribed nutritional interventions - administration of diet No. 1 and, liquids, 6 to 8 nutridrinks per day. We managed to measure the patient's body weight stabilize at a value of 65-62kg for the monitored period of 4 months. Conclusion: Malnutrition is the most common accompanying diagnosis in oncology patients. Despite nutritional interventions with the nutritional status of the patient worsened and after 4 months showed signs of tumor cachexia, which was confirmed by laboratory parameters.
- Klíčová slova
- Perkutánní endoskopická gastrostomie (PEG),
- MeSH
- enterální výživa MeSH
- gastrostomie metody MeSH
- hodnocení stavu výživy MeSH
- metody výživy MeSH
- miniinvazivní chirurgické výkony MeSH
- nádory klasifikace MeSH
- nutriční podpora MeSH
- nutriční stav MeSH
- nutriční terapie MeSH
- podvýživa diagnostické zobrazování diagnóza ošetřování terapie MeSH
- protein-energetická malnutrice diagnostické zobrazování diagnóza ošetřování terapie MeSH
Paliatívna starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových kategórii, v pokročilom, terminálnom štádiu nevyliečiteľných ochorení. Najčastejšou cieľovou skupinou sú pacienti s onkologickým ochorením a geriatrickí pacienti. Miestom poskytovania môže byť ústavné zariadenie alebo domáce prostredie chorého. Práve domáce prostredie, ak spĺňa stanovené kritéria, je pre zomierajúceho najprijateľnejšie. Ideálne je, ak sa v ňom kombinuje profesionálna hospicová starostlivosť so starostlivosťou rodinných príslušníkov alebo blízkych osôb. Najdôležitejším členom interdisciplinárneho tímu je sestra. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je identifikovať a zmierniť aktuálne problémy pacienta, zlepšiť kvalitu života a pomôcť rodine vyrovnať sa so zhoršujúcim zdravotným stavom a blížiacou sa smrťou ich blízkeho. Aj v príspevku prostredníctvom prípadovej štúdie a doplňujúcich metód (neštandardizovaný rozhovor, pozorovanie, obsahová analýza dokumentu) na konkrétnom prípade demonštrujeme osobitosti paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí. Okrem uvedených metód sme pre hodnotenie aktuálneho telesného a psychického stavu pacientky využili VAS, MNA, Breef Fatigue inventory, ADL test, Posudzovanie zmätenosti podľa Gaida, Geriatrickú škálu depresie, Paliatívnu škálu funkčnej zdatnosti, ESAS a EFAT škálu. Objektom prípadovej štúdie bola 81-ročná pacientka liečená na onkologické ochorenie, ktorej bola od decembra 2020 poskytovaná paliatívna liečba v domácom prostredí. Ošetrovateľská starostlivosť bola zameraná na zlepšenie kvality života pacientky, zmiernenie utrpenia, bolesti a identifikovaných symptómov. Zahŕňala aj podporu a pomoc pacientke a jej rodine, pri riešení súvisiacich psychických, sociálnych a duchovných problémov. Napriek pravidelnej profesionálnej starostlivosti závažnosť symptómov stúpla oproti prvému stretnutiu na miernu až vysokú úroveň. EFAT škála ostala nezmenená. VAS škála stúpla z úrovne 6 na úroveň 8. Škála na posúdenie únavy stúpla z čísla 4 na číslo 7. Barthelovej test denných aktivít bol zhodnotený na 45 bodov. Individuálna skúsenosť a možnosť poskytovať starostlivosť prostredníctvom mobilného hospicu nám umožnila pochopiť, aký význam má domáce prostredie a adekvátna spolupráca pacient - opatrovateľ/rodinní príslušníci, zdravotnícki pracovníci. Vedomosti a zručnosti nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj rodín chorých, môžu pomôcť pacientom umierať s čo najmenšími ťažkosťami a zachovať ich dôstojnosť.
Palliative care is provided to patients of all ages who are in terminal stages of incurable diseases. The most common target groups are patients with cancer and geriatric patients. The place of palliative care may be the institutional facility or the patient's home environment. The home environment, if it meets the adequate criteria, is the most acceptable for the dying person. It is ideal when professional hospice care is combined in the home environment with the care of family members. The most important member of the interdisciplinary team is a nurse. The goal of nursing care is to identify and alleviate the patient's current problems, improve her or his quality of life and help the family cope with the deteriorating health and the impending death of their close person. Also in the paper, using a case study and additional methods (non-standardized interview, observation, content analysis of the document) on a specific case, we demonstrate the peculiarities of palliative care in the home environment. In addition to the above methods, we used to evaluate the current physical and mental state of the patient a Visual analogue scale, Mini Nutritional assessment, Breef Fatigue inventory, Barthel's test of basic daily activities, Gaid's Confusion Assessment, Shannon Scale, Geriatric Depression Scale, Palliative Functional Scale, ESAS and EFAT scale. The subject of case study was an 81-year-old oncology patient who had been provided with palliative treatment at home since December 2020. Nursing care was aimed at improving the patient's quality of life, alleviating her suffering and pain, and stabilizing her health condition. It also includes support and assistance to the patient and her family in solving related mental, social and spiritual problems. The severity of the symptoms increased to a mild to high level compared to the first meeting. The EFAT scale remained unchanged. The VAS scale has been increased from level 6 to level 8. The scale for assessing fatigue ranged from number 4 to number 7. Barthel's test of daily activities was evaluated at 45 points. Individual experience and the possibility to provide care through a mobile hospice allowed us to understand the importance of the home environment and adequate cooperation of the patient - caregiver / family members, health professionals. The knowledge and skills not only of health professionals but also of the families of the sick can enable patients to die with the least possible difficulty and thus help maintain their dignity.
- Klíčová slova
- mobilní hospic, hodnotící škály,
- MeSH
- domácí ošetřování MeSH
- geriatrie MeSH
- hospicová a paliativní ošetřovatelská péče MeSH
- senioři MeSH
- služby domácí péče MeSH
- Check Tag
- senioři MeSH
