Paliatívna starostlivosť sa poskytuje pacientom všetkých vekových kategórii, v pokročilom, terminálnom štádiu nevyliečiteľných ochorení. Najčastejšou cieľovou skupinou sú pacienti s onkologickým ochorením a geriatrickí pacienti. Miestom poskytovania môže byť ústavné zariadenie alebo domáce prostredie chorého. Práve domáce prostredie, ak spĺňa stanovené kritéria, je pre zomierajúceho najprijateľnejšie. Ideálne je, ak sa v ňom kombinuje profesionálna hospicová starostlivosť so starostlivosťou rodinných príslušníkov alebo blízkych osôb. Najdôležitejším členom interdisciplinárneho tímu je sestra. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je identifikovať a zmierniť aktuálne problémy pacienta, zlepšiť kvalitu života a pomôcť rodine vyrovnať sa so zhoršujúcim zdravotným stavom a blížiacou sa smrťou ich blízkeho. Aj v príspevku prostredníctvom prípadovej štúdie a doplňujúcich metód (neštandardizovaný rozhovor, pozorovanie, obsahová analýza dokumentu) na konkrétnom prípade demonštrujeme osobitosti paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí. Okrem uvedených metód sme pre hodnotenie aktuálneho telesného a psychického stavu pacientky využili VAS, MNA, Breef Fatigue inventory, ADL test, Posudzovanie zmätenosti podľa Gaida, Geriatrickú škálu depresie, Paliatívnu škálu funkčnej zdatnosti, ESAS a EFAT škálu. Objektom prípadovej štúdie bola 81-ročná pacientka liečená na onkologické ochorenie, ktorej bola od decembra 2020 poskytovaná paliatívna liečba v domácom prostredí. Ošetrovateľská starostlivosť bola zameraná na zlepšenie kvality života pacientky, zmiernenie utrpenia, bolesti a identifikovaných symptómov. Zahŕňala aj podporu a pomoc pacientke a jej rodine, pri riešení súvisiacich psychických, sociálnych a duchovných problémov. Napriek pravidelnej profesionálnej starostlivosti závažnosť symptómov stúpla oproti prvému stretnutiu na miernu až vysokú úroveň. EFAT škála ostala nezmenená. VAS škála stúpla z úrovne 6 na úroveň 8. Škála na posúdenie únavy stúpla z čísla 4 na číslo 7. Barthelovej test denných aktivít bol zhodnotený na 45 bodov. Individuálna skúsenosť a možnosť poskytovať starostlivosť prostredníctvom mobilného hospicu nám umožnila pochopiť, aký význam má domáce prostredie a adekvátna spolupráca pacient - opatrovateľ/rodinní príslušníci, zdravotnícki pracovníci. Vedomosti a zručnosti nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj rodín chorých, môžu pomôcť pacientom umierať s čo najmenšími ťažkosťami a zachovať ich dôstojnosť.

Palliative care is provided to patients of all ages who are in terminal stages of incurable diseases. The most common target groups are patients with cancer and geriatric patients. The place of palliative care may be the institutional facility or the patient's home environment. The home environment, if it meets the adequate criteria, is the most acceptable for the dying person. It is ideal when professional hospice care is combined in the home environment with the care of family members. The most important member of the interdisciplinary team is a nurse. The goal of nursing care is to identify and alleviate the patient's current problems, improve her or his quality of life and help the family cope with the deteriorating health and the impending death of their close person. Also in the paper, using a case study and additional methods (non-standardized interview, observation, content analysis of the document) on a specific case, we demonstrate the peculiarities of palliative care in the home environment. In addition to the above methods, we used to evaluate the current physical and mental state of the patient a Visual analogue scale, Mini Nutritional assessment, Breef Fatigue inventory, Barthel's test of basic daily activities, Gaid's Confusion Assessment, Shannon Scale, Geriatric Depression Scale, Palliative Functional Scale, ESAS and EFAT scale. The subject of case study was an 81-year-old oncology patient who had been provided with palliative treatment at home since December 2020. Nursing care was aimed at improving the patient's quality of life, alleviating her suffering and pain, and stabilizing her health condition. It also includes support and assistance to the patient and her family in solving related mental, social and spiritual problems. The severity of the symptoms increased to a mild to high level compared to the first meeting. The EFAT scale remained unchanged. The VAS scale has been increased from level 6 to level 8. The scale for assessing fatigue ranged from number 4 to number 7. Barthel's test of daily activities was evaluated at 45 points. Individual experience and the possibility to provide care through a mobile hospice allowed us to understand the importance of the home environment and adequate cooperation of the patient - caregiver / family members, health professionals. The knowledge and skills not only of health professionals but also of the families of the sick can enable patients to die with the least possible difficulty and thus help maintain their dignity.

Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok

Klinika radiačnej a klinickej onkológie ÚVN SNP Ružomberok FN

Palliative nursing care for geriatric patient in the home environment

recenzovaný článek

Literatura