Zvládnutie komunikácie s nevyliečiteľne chorým a umierajúcim pacientom môže byť pre sestru veľmi náročné. Kladie nárok na jej osobnú zrelosť i autoregulačné mechanizmy práve z dôvodu, že pacient sa môže vyrovnávať s nevyliečiteľným ochorením individuálne. V komunikácií s nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim pacientom by mali byť uplatnené etické princípy, rešpekt a dôstojnosť každého jednotlivca k jeho právam. Z tohto pohľadu je nutné vnímať komunikáciu s týmto pacientom ako neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľstva, ako z odborného, tak i z etického hľadiska.
Mastering communication with a terminally ill and dying patient can be very challenging. It lays claim to her personal maturity and self-regulatory mechanisms precisely because the patient can deal with an incurable disease individually. In communication with a terminally ill and dying patient, ethical principles, respect and dignity of each individual for his rights should be applied. From this point of view, it is necessary to perceive communication with this patient as an inseparable part of nursing, both from a professional and ethical point of view.
