Autorky v príspevku naznačujú problém, ktorý sa objavil v súvislosti s hodnotením kvality života príslušníkov rómskej minority na Slovensku. Koncepcia kvality života a jej merania je univerzálna, primárne vytvorená a využívaná majoritnými spoločnosťami – prevažne, respektíve výlučne spoločnosťami tzv. euroamerického typu. V priebehu konceptualizácie pojmu kvalita života v diskurze ošetrovateľstva a v súvislosti s cieľovou skupinou vyplynula otázka, ktorá sa stala rovnako dôležitou ako prvotný výskumný zámer. Je možné vzhľadom na sociálne a kultúrne odlišnosti Rómov uplatňovať takýto univerzálny prístup? Použitie univerzálnych meracích nástrojov je napriek mnohým prednostiam (psychometrické vlastnosti, štandardizované dotazníky) pre explanáciu kvality života špecifických skupín nekomplexné a je potrebné metodiku doplniť. Cieľ: Komparatívna analýza konceptov kvality života so zreteľom na kultúrnu špecifickosť a hľadanie metodologických možností ich využitia v ošetrovateľstve pre konkrétnu cieľovú skupinu – rómsku minoritu na Slovensku. Metodika: Autorky identifikovali literárne pramene tematizujúce kvalitu života z perspektívy ošetrovateľstva, blízkych humanitných disciplín a kultúrnej špecifickosti. Obsahovou a komparatívnou analýzou sa pokúsili načrtnúť metodologické možnosti ich využitia pre konkrétnu cieľovú skupinu – rómske etnikum na Slovensku. Upozorňujú na rozdielne epistemické východiská výskumu rómskej minority v porovnaní s majoritou, ako sú prelínanie etnických špecifík s kultúrou chudoby, problém reprezentatívnosti výskumnej vzorky, potreba subjektívnej deklarácie identity, špecifiká sociálnych väzieb, jazyka, komunikácie a iné odlišnosti, ktorým by mal zodpovedať aj metodický prístup. Autorky v príspevku načrtávajú koncepciu kvality života, ktorá na jednej strane rešpektuje najširší metodologický rámec ošetrovateľstva reprezentovaný celostným prístupom a na druhej strane zohľadňuje aj špecifiká rómskej minority. Záver: Na zisťovaniu úrovne kvality života rómskej populácie sa javia ako optimálne prístupy priamo vyplývajúce z povahy konštruktu (analýza životných podmienok, činností, vzťahov a cieľov a ich subjektívne hodnotenie informátormi) a z vlastností cieľovej skupiny. V závere, v súlade s naznačenými zisteniami identifikujú výskumné stratégie a metodiku (dotazníky WHO, doplnené etnografickým rozhovorom a nezúčastneným pozorovaním v prirodzenom prostredí).

In the present contribution, the authors indicate a problem, which occurred in association with the assessment of the quality of life of members of the Romany minority in Slovakia. The concept of the quality of life and its measurement is universal, primarily established and employed by majority societies – mostly or possibly exclusively by societies of so called Euro-American type. In the course of forming the concept of the quality of life in the discursion of nursing and in association with the target group, a question emerged, which became as important as the primary research intention. Is it possible to implement this universal approach given the social and cultural differences in Romany people? The use of universal measuring tools is, in spite of many advantages (psychometric characteristics, standardized questionnaires), not complex for the explanation of the quality of life of specific groups and the method should be supplemented. Target: A comparative analysis of the concepts of the quality of life with taking into account cultural specificity and searching for methodological possibilities of their use in nursing for a particular target group – Romany minority in Slovakia. Methods: The authors identified literature sources giving themes of the quality of life from the viewpoints of nursing, related humanitarian disciplines and cultural specificity. By a contents and comparative analysis they attempted to outline methodological possibilities and their use for a particular target group – Romany ethnic group in Slovakia. They are pointing out different epistemic starting points in the research of the Romany minority compared with the majority, such as mixing of ethnic specific features with the culture of poverty, problem of a representative research sample, need of subjective declaration of the identity, specific features of social bonds, language, communication and other differences, which should also be reflected in the methodical approach. In the present contribution, the authors outline the concept of the quality of life, which respects the widest methodological framework of nursing represented by the integral approach on the one hand and also taking into account specific features of the Romany minority on the other. Conclusion: Optimum approaches to establishing the level of the quality of life in the Romany population are those directly resulting from the nature of the construct (analysis of life conditions, activities, relationships and targets and their subjective evaluation by subjects providing the information) and characteristics of the target group. Research strategy and methods are conclusively identified in agreement with the findings mentioned (WHO questionnaires supplemented by ethnographic interview and objective observation in natural environment).

Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta Ústav ošetrovateľstva Martin

Problems of methodology of the life quality research in the Romany ethnic group in Slovakia in view of nursing activities

Citace poskytuje Crossref.org

Lit.: 50