Cieľ: Rodiny, ktoré sú konfrontované prítomnosťou stresorov sú z hľadiska zvládania záťaže rizikovou skupinou. Jedným zo stresorov, ktorý môže narušiť smer rodinného fungovania a tým negatívne ovplyvniť kvalitu života opatrovateľa je diagnóza závažného ochorenia člena rodiny vyžadujúca si následnú starostlivosť v domácom i nemocničnom prostredí. Príspevok je zameraný na hodnotenie kvality života opatrovateľov pri starostlivosti o zomierajúceho príbuzného v domácom prostredí, na oddelení paliatívnej starostlivosti a pri poskytovaní kombinovanej starostlivosti. Metodika: Na zber empirických údajov bol použitý nástroj Caregiver Quality of Life Index Cancer. Vzorku tvorilo 263 opatrovateľov, ktorí poskytujú kombinovanú starostlivosť, starostlivosť v domácom prostredí a na oddelení paliatívnej starostlivosti. Výsledky: Výsledky dokazujú štatisticky významné rozdiely v miere záťaže opatrovateľov a v ich celkovej kvalite života medzi uvedenými skupinami z hľadiska formy a dĺžky starostlivosti, veku a rodinnej príslušnosti opatrovateľa k zomierajúcemu (p = ?0,05). Z hľadiska pohlavia sa potvrdili štatisticky významné rozdiely len v sociálnej a ekonomickej oblasti kvality života. Záver: Výsledky výskumu korešpondujú so závermi viacerých štúdií, z ktorých vyplýva, že starostlivosť o zomierajúceho má negatívny vplyv na fyzickú, psychickú, sociálnu a ekonomickú oblasť kvality života opatrovateľa. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie stavu opatrovateľa a následná realizácia intervencií vo vzťahu k nemu, by mali byť súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti, a môžu prispieť k efektívnemu zvládaniu záťaže opatrovateľa.

Aim: Families who are confronted by the presence of stressors in terms of their risk present management group. One of the stressors that can affect the direction of family functioning is a diagnosis of serious illness of a family member and subsequent care in the home and hospital environment. The aim of this study is assessment of the quality of life for caregivers in providing care for a dying relative at home, at the palliative ward and for caregivers, who provided combined care. Method: As a method for empirical data used instruments Caregiver Quality of Life Index Cancer. Research sample consisted of 263 caregivers who provide combined care, home care and palliative care units. Results: Following analyses receives entry authors found out, significant statistical differences of the age, of the relationship between caregiver and dying, of the form, and length of providing care of the caregiver, in burden and in all domains of quality of life. (p = <0.05). The results show statistically significant differences of the gender only in the economic and social domains of quality of life. Conclusion: The results of our study accept the conclusion of several systematic reviews. Caregiving can have a negative effect on the caregiver’s mental and physical health and can entail social and economic costs. The results need to address this issue, as the assessment of burden and quality of life of caregiver leads to the identification of problems and needs of caregivers and provides strategies and interventions aimed at minimizing the burden and improvement of their quality of life.

Ústav ošetrovateľstva Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzita Komenského v Bratislave

Quality of life of caregiver in process of providing care of dying relative

Lit.: 17