Cieľ: Cieľom práce bolo posúdenie zmien v hodnotách sledovaných parametrov po CXL a výskytu komplikácií v celom súbore očí pacientov a v podskupinách rozdelených podľa zvolených kritérií. Vyhodnotené boli i vzťahy parametrov medzi sebou a v čase. Metódy: Do súboru bolo zaradených 86 očí pacientov s progresívnym keratokónusom, ktorí podstúpili CXL podľa Drážďanského protokolu v rokoch 2007–2009 na Oční klinice FN Brno. Výsledky: V súbore sme zaznamenali po CXL signifikantné zvýšenie BCVA (počet písmen -pred výkonom 42,30 ? 10,35, 1R 44,68 ? 10,04, p < 0,01, 2R 44,44 ? 10,57, p < 0,01), SE (pred výkonom -5,95 ? 3,98D, 1R -5,27 ? 3,84D, p < 0,01, 2R -4,94 ? 3,68D, p < 0,01) a zníženie maximálneho zakrivenia rohovky (MAX - pred výkonom 50,39 ? 4,17D, 1R 49,46 ? 4,13D, p < 0,01, 2R 49,42 ? 4,14D, p < 0,01). Zmena pachymetrie meranej ultrazvukovou metódou, polymegatizmu, pleomorfizmu a hustoty endotelových buniek rohovky nebola významná. Hodnota maximálneho zakrivenia rohovky je najdôležitejším parametrom pri odhade efektu CXL. Najvyšší výskyt zákalu rohovky bol zaznamenaný u očí pacientov s III. štádiom keratokónusu starších ako 40 rokov, nosiacich tvrdú kontaktnú šošovku a s biomikroskopickými známkami keratokónusu na rohovke. Zistili sme, že meranie hrúbky rohovky prístrojom Orbscan II a IOT bezkontaktnou metódou je nepresné u pacientov po CXL. Záver: Corneal cross-linking rohovky je bezpečný a účinný výkon zastavujúci progresiu keratokónusu u 97% očí v čase 2 roky po výkone. Kľúčové slová: keratokónus, corneal cross-linking, riboflavin, UVA žiarenie, komplikácie

Objective: The objective of the study was to assessment of changes of monitored parameters after CXL. Incidence of complications were assessed in the whole group and in groups of patients divided according to the selected criteria. Evaluated parameters were also relations between them and in time. Methods: The 86 eyes of patients with progressive keratoconus who underwent CXL according to the Dresden protocol in the years 2007-2009 at the Ophthalmic clinic FN Brno Bohunice were included in this study. Results: There was observed significant increase of BCVA (letters – before CXL 42,30 ? 10,35, 1st year after CXL (1Y) 44,68 ? 10,04, p < 0,01, 2nd year after CXL (2Y) 44,44 ? 10,57, p < 0,01) and SE (-5,95 ? 3,98D, -5,27 ? 3,84D, p < 0,01, -4,94 ? 3,68D, p < 0,01), and decrease of maximum curvature of the cornea (MAX – before CXL 50,39 ? 4,17D, 1Y 49,46 ? 4,13D, p < 0,01, 2Y 49,42 ? 4,14D, p < 0,01). Change of ultrasound CCT, polymegatisms, pleomorfisms and corneal endothelial cell density was not significant. The value of MAX is the most important parameter in estimating the effect of CXL. The highest incidence of corneal opacity after CXL was observed in the eyes of patients with III. stage of keratoconus over 40 years old, carrying hard contact lenses and with biomikroskopic symptom of keratoconus on the cornea. We found that corneal thickness measurement with Orbscan II and the mesurement of IOP with noncontact method is incorrect by patients after CXL. Conclusion: Corneal cross-linking of the cornea is safe and effective procedure of stopping the progression of keratoconus in 97% of eyes in the period up to 2 years after CXL. Key words: keratoconus, corneal cross-linking, riboflavin, UVA irradiation, complications

Klinika Detskej oftalmológie DFNsP Bratislava

Oční klinika LFMU a FN Brno

Treatment of keratoconus with corneal cross-linking – results and complications in 2 years follow-up