Autori sa vo svojej štúdii venujú problematike sociálnej kognície a jej deficitu u pacientov so schizofréniou. V úvodnej časti sa venujú definovaniu sociálnej kognície a popísaniu jej domén, ktoré vytvárajú dva širšie faktory: sociálno- kognitívne schopnosti a sociálno-kognitívne skreslenia. Pri každej oblasti sociálnej kognície autori kvantifikujú závažnosť deficitu, jeho vzťah ku klinickým charakteristikám poruchy, symptomatike a neurokognícii. V závere práce autori prezentujú vzájomné vzťahy medzi sociálnou kogníciou, neurokogníciou a funkčnosťou. Podľa aktuálnych empirických poznatkov vystupuje sociálna kognícia ako mediátor vzťahu medzi neurokogníciou a funkčnosťou. Schopnosti správne spracovať sociálne podnety súvisia s lepším každodenným fungovaním pacientov a mali by tak predstavovať cieľ potenciálnych intervencií.

The authors are dealing with the topic of social cognition and its deficits in patients with schizophrenia. In the introduction they define social cognition and describe its domains that constitute two broad factors, socio-cognitive abilities and socio-cognitive biases. For each domain of social cognition they quantify the severity of deficit, its relationship to clinical characteristics of the disorder, symptomatology and neurocognition. In the conclusion the authors describe the relationships between social cognition, neurocognition and functional outcome. According to the current empirical evidence, social cognition acts as a mediator of relationship between neurocognition and functional outcome. Ability to process properly social stimuli is associated with better every day functioning of patients and thus should represent a potential target for further interventions.

Katedra psychológie Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava

Psychiatrická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB Bratislava

Social cognition in patients with schizophrenia

Literatura