Psychiater sa stretáva s kánonickým právom buď ako znalec, alebo v pozícii lekára, na ktorého sa s radou obracia pacient alebo jeho príbuzný. Jeho úlohou je v prvom prípade potvrdiť, či vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy v čase udelenia sviatosti manželstva. Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti“ (KKC 1641). Platnosť manželstva je diskvalifikovaná z nemedicínskych aj medicínskych dôvodov. Manželstvo nevzniklo (aj keď o tom obe stránky nevedia), keď boli v čase jeho potencionálneho vzniku prítomné prekážky – vady jeho naplnenia. Ak sa cirkevným súdom vyhlási nulita manželstva (nullitas matrimonii), znamená to, že manželstvo nikdy nejestvovalo (teda nejde o žiaden rozvod, pretože zväzok nikdy nevznikol). Z psychiatrického hľadiska je tomu tak, keď sa dokáže z dôvodu prítomnosti duševnej poruchy v okamihu slávenia manželstva minimálne jedna z nasledujúcich prekážok: 1. nedostatok užívania rozumu, 2. vážny nedostatok rozlišovacieho úsudku, 3. neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy. Titul sporu určuje cirkevný tribunál. Kánonické právo neumožňuje donútiť stránku k jej osobnému vyšetreniu, ani použiť informácie zo zdravotnej dokumentácie pozvanej stránke, ak s tým nesúhlasí. Všetky stránky svedčia pod prísahou. Ak znalec zistí prítomnosť duševnej poruchy (v tomto prípade aktívnej alkoholovej závislosti) v okamihu udelenia sviatosti manželstva, záver jeho posudku môže súdu poslúžiť ako dôkaz – podklad k vyhláseniu neplatnosti manželstva z medicínskeho dôvodu.

The psychiatrist encounters canonical law either as an expert or in the position of a doctor to whom the patient or his relative turns with advice. His role in the first case is to confirm or rule out the presence of a mental disorder at the time of the churching of marriage. The sacrament of marriage is designed to perfect the love of the spouses and to strengthen their inseparable unity. By this grace, „in married life, as well as in the adoption and upbringing of children, they help one another to holiness" (CCCH 1641). The validity of the marriage is disqualified for both nonmedical and medical reasons. The marriage did not arise (even though both parties do not know about it), when at the time of its potential formation there were obstacles - defects of its fulfilment. If the ecclesiastical court declares the nullity of the marriage (nullitas matrimonii), it means that the marriage never existed (that is, there is no divorce, because the bonds of wedlock never arose). From a psychiatric point of view, this is the case when, due to the presence of a mental disorder at the time of the churching of the marriage, at least one of the following obstacles can be proved: 1. lack of use of reason, 2. serious lack of distinctive judgment, 3. inability to take on the essential obligations of marriage for reasons of a mental nature. The title of the dispute is determined by the ecclesiastical tribunal. The Canon law does not allow the site to be compelled to be personally examined, nor to use information from the medical records of the invited site if it does not agree. All sites testify under oath. If the expert finds the presence of a mental disorder (in this case active alcohol dependence) at the time of the churching of the marriage, the conclusion of his opinion may serve as evidence in court – a basis for declaring the marriage invalid for medical reasons.

ADDICT spol s r o Nitra

Position of alcohol dependence in Canon Law

Literatura