Ciele. cieľom štúdie je sledovanie porozume-nia textu a jeho metakognitívneho monitoringu u detí predškolského veku v závislosti od socio-kultúrnych podmienok rodinného prostredia, v porovnaní s klasickými prediktormi gramot-nosti zastúpenými niekoľkými ukazovateľmi fonematického uvedomovania. Výskumná vzorka. skupina 327 detí predškol-ského veku z bežných rodín sa porovnávala so skupinou 55 detí z rodín s nízkym sociálno-eko-nomickým statusom. Hypotéza. Predpokladalo sa, že deti z nízkopríj-mových rodín budú v porovnaní s referenčnou skupinou dosahovať horšie výsledky osobitne v ukazovateľoch gramotnosti vyžadujúcich bo-haté skúsenosti s čítaním, t.j. porozumení textu a jeho metakognitívneho monitoringu. Štatistické analýzy. rozdiely medzi skupinami boli testované t-testom pre nezávislé výbery, na analýzu presnosti monitoringu správnych a nesprávnych odpovedí bol použitý chí-kvad-rát test a vzťah medzi presnosťou monitoringu a výkonom v dvoch úlohách na porozumenie textu sa testoval použitím 2-faktorovej AnoVA. Výsledky. Výsledky ukázali, že deti z nízko-príjmových rodín podávali signifikantne nižšie celkové výkony vo všetkých ukazovateľoch gramotnosti, pričom rozdiely medzi skupinami záviseli aj od charakteru a náročnosti úlohy. V metakognitívnom monitoringu vykazovali navyše štatisticky významne vyššiu tendenciu k podceňovaniu správnych výkonov, čo pouka-zuje na znížené sebahodnotenie týchto detí. Limity štúdie. Hlavným obmedzením štúdie je nedostatok informácií o každodenných čitateľ-ských aktivitách v rodinách sledovaných detí.

Objectives: The aim of the study is to investigate reading comprehension and metacomprehension as they occur in preschool age in relation to sociocultural environment of the family, in comparison with traditional predictors of beginning reading acquisition represented by several indicators of phonological awareness. Participants and setting: A group of 327 preschool-age children from middle-SES families and 55 children from low-SES families was compared. Hypotheses: We assumed that children from low-SES families would perform worse than children from middle-SES families namely in literacy tasks requiring specific social experience with reading, i.e. text comprehension and metacognitive monitoring. Statistical analysis: The differences between the groups were tested using independent samples t-tests, monitoring accuracy on the correct and incorrect answers using the Chi-Squared test, and the relationship between monitoring accuracy and performance in the two text comprehension tasks using 2-way ANOVA. Results: We have found that children from low-SES families demonstrated significantly lower overall performance in all literacy tasks, however, the group differences in text comprehension varied in relation to the task difficulty (complexity and the level of comprehension). Moreover, in metacognitive monitoring, children from low-SES families showed significantly higher tendency to underestimate their correct performance, indicating lower self-esteem. Study limitations: The main limitation of the study was the lack of information about everyday reading behaviour of children except the one exhibited in our tests. In the study that will follow we plan to employ the questionnaire aimed specifically on assessment of usual reading behaviour of both, children and parents.

Department of History and Theory of Art Faculty of Art and Design Jan Evangelista Purkyne University Usti nad Labem Czech Republic

Department of Psychology Faculty of Arts Charles University Prague Czech Republic

Faculty of Education Trnava University Trnava Slovakia

Institute for Research in Social Communication Slovak Academy of Sciences Bratislava Slovakia

Porozumenie a metaporozumenie u detí predškolského veku zo sociálno-ekonomicky znevýhodňujúceho prostredia rodiny

Literatura