Úvod a cieľ: Materiály určené k definitívnemu plneniu koreňových kanálikov tvoria neoddeliteľnú súčasť vybavenia každej ordinácie zubného lekára, pričom sa v závislosti od svojho zloženia môžu odlišovať v niektorých svojich fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach. Tam, kde niektoré materiály svojimi vlastnosťami excelujú, iné zas majú vážne nedostatky a naopak. To sa jednotliví výrobcovia snažia prekonať úpravou ich zloženia, prípadne prinášajú na trh materiály založené na odlišnej, novej báze. To však už tak zložitú prehľadnosť medzi jednotlivými typmi materiálov ešte viac komplikuje. Klinický pracovníci neraz stoja pred neľahkou úlohou vybrať si z tak širokej a komplikovanej palety materiálov jeden, ktorý by spĺňal ich požiadavky na spracovateľnosť, stabilitu, biokompatibilitu, antibakteriálne pôsobenie a v neposlednej rade finančnú náročnosť následného ošetrenia. Úlohou tohto článku je pomôcť klinickým pracovníkom v orientácii medzi jednotlivými typmi materiálov používanými v súčasnej endodoncii k definitívnemu plneniu koreňového kanálika a taktiež uľahčiť výber ideálneho materiálu do ich praxe. V prvej časti tohto článku bola pozornosť venovaná konvenčným a viac tradičným materiálom založeným na hydroxide vápenatom, zinkoxid eugenole a zlatému štandardu v endodoncii, materiálom založeným na polyepoxidových živiciach, pričom bolo pojednávané o vlastnostiach, ako je doba tuhnutia, ich pH pri tuhnutí, radioopacita, rozpustnosť a náchylnosť k vzniku netesností koreňovej výplne v čase, objemové zmeny prebiehajúce pri a po stuhnutí týchto materiálov, cytotoxicita, antibakterálne vlastnosti a schopnosť týchto materiálov zafarbovať v čase tvrdé zubné tkanivá. Materiály, metódy: Druhá časť článku sa zaoberá materiálmi založenými na metakrylátových živiciach, silikónoch a na záver je pozornosť obrátená na najnovší trend súčasnej endodoncie – biokeramické materiály. Po porovnaní vlastností jednotlivých materiálov, ktorým je táto časť článku venovaná, možno povedať, že metakrylátové sealery majú mierne antibakteriálne vlastnosti, nezafarbujú tvrdé zubné tkanivá, ale taktiež vykazujú miernu náchylnosť k vzniku netesností a stredne vysokú až vysokú cytotoxicitu. Sealery na báze silikónov sa zas vyznačujú výbornou biokompatibilitou, malým sklonom k zafarbovaniu tvrdých zubných tkanív, minimálnou rozpustnosťou v tkanivových tekutinách a taktiež len veľmi malou tendenciou k vzniku netesností, avšak ich antibakteriálne účinky sú malé, prípadne žiadne. Nové biokeramické materiály vynikajú predovšetkým výbornými antibakteriálnymi vlastnosťami, nízkou mierou rozpustnosti a náchylnosťou k netesnostiam, ako aj nízkym rizikom zafarbovania tvrdých zubných tkanív, taktiež však vykazujú určitú mieru cytotoxicity.

Introduction and aims: Materials intended for the definitive filling of root canals form an integral part of the equipment of every dentist's office, and may differ in some of their physical, chemical and biological properties, depending on their composition. Where some materials excel in their properties, others have serious shortcomings and, conversely, what individual manufacturers try to overcome by modifying their composition, or bring to market materials based on a different, new basis. However, this further complicates the already complex clarity between the individual types of materials. Clinicians often face the difficult task of choosing from such a wide and complicated range of materials one that would meet their requirements for workability, stability, biocompatibility, antibacterial action and, last but not least, the financial complexity of subsequent treatment. The purpose of this article is to help clinicians in the orientation between the different types of materials used in current endodontics to definitively fill the root canal and also to facilitate the selection of the ideal material for their practice. In the first part of this article, attention was paid to conventional and more traditional materials based on calcium hydroxide, zinc oxideugenol and the gold standard in endodontics, materials based on polyepoxide resins, discussing properties such as setting time, their solidification pH, radiopacity, solubility and susceptibility. to the formation of root filling leaks over time, volume changes occurring during and after solidification of these materials, cytotoxicity, antibacterial properties and the ability of these materials to stain hard dental tissues over time. Materials, methods: The second part of the article deals with materials based on methacrylate resins, silicones and in the end attention is focused on the latest trend of current endodontics – bioceramic materials. By comparing the properties of the individual materials to which this part of the article is devoted, it can be said that methacrylate sealers have mild antibacterial properties, do not stain hard dental tissues, but also show a slight susceptibility to leaks and medium to high cytotoxicity. Silicone-based sealants, in turn, are characterized by excellent biocompatibility, low tendency to discolor hard tooth tissue, minimal solubility in tissue fluids, and also very little tendency to leak, but their antibacterial properties are negligible or non-existent. The new, bioceramic materials excel in particular with excellent antibacterial properties, low solubility and susceptibility to leaks, as well as a low risk of staining of hard dental tissues, but they also show a certain degree of cytotoxicity.

Klinika zubního lékařství Lékařská fakulta Univerzity Palackého a Fakultní nemocnice Olomouc

Selected properties of contemporary endodontic sealers: Part 2