Sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou života našej spoločnosti. Prostredie sociálnych sietí zahlcujú obsahom vo významnej miere ľudia s narcistickými osobnostnými rysmi, čo vedie k pokrivenému obrazu skutočnosti. aj z tohto dôvodu sa sociálne siete stávajú významným psychosociálnym faktorom v patogenéze a priebehu afektívnych porúch. Prínos prác skúmajúcich dopad používania sociálnych sietí na duševné zdravie spočíva hlavne v objasnení mechanizmov a faktorov, ktoré vedú k ovplyvneniu pocitu psychickej pohody a depresívnych príznakov. Za hlavné mechanizmy sa považujú mechanizmus rozšírenia spoločenského kapitálu a mechanizmus spoločenského porovnávania, v poslednej dobe sa do popredia pri skúmaní sociálnych sietí dostáva aj takzvaný strach z premeškania (fear of missing out), ktorý je sám o sebe rizikovým faktorom pre problematické užívanie sociálnych sietí a taktiež pasívne používanie sociálnych sietí. Medzi kľúčové faktory patrí množstvo času stráveného na sociálnych sieťach a spôsob používania sociálnych sietí. Súčasný výskum poukazuje na negatívny vplyv pasívneho používania sociálnych sietí a pozitívny vplyv aktívneho používania sociálnych sietí vo vzťahu k depresívnym príznakom a subjektívnemu pocitu psychickej pohody. Výskum vplyvu sociálnych sietí na subjektívny pocit psychickej pohody významne ovplyvnila aj pandémia ochorenia COVID-19 s nutnosťou dodržiavať povinnú izoláciu a sociálny odstup. Významným výsledkom štúdii počas pandémie je poznatok, že aktívne používanie sociálnych sietí má pozitívny efekt na subjektívny pocit psychickej pohody len v prípade keď slúži ako doplnok a nie ako náhrada kontaktu tvárou v tvár v reálnom svete. Poznatky o faktoroch a mechanizmoch pôsobenia sociálnych sietí je možné sformulovať do podoby niekoľkých praktických odporúčaní, prezentovaných v ďalšom texte.

Social networks have become an integral part of our society. The social media environment is flooded with content presented by people with narcissistic personality traits, which leads to a distorted picture of reality. For this reason, social networks are becoming an important psychosocial factor in the pathogenesis and course of affective disorders. The main contribution of research on the impact of social networking on mental health is in elucidating the mechanisms and factors that influence psychological well-being and depressive symptoms. the main mechanisms are considered to be the mechanism of expansion of social capital and the mechanism of social comparison. Recently, the fear of missing out, which is a risk factor by itself and risk factor for problematic and passive social media use as well, has also come to the fore in network research. key factors include the amount of time spent on social networks and the way social networks are used. Current research points to the negative impact of passive use of social networks and the positive impact of active use of social networks in relation to depressive symptoms and psychological well-being. Research into the influence of social networks on the subjective well-being was also significantly affected by the COVID-19 pandemic, with the need of isolation and social distance. An important result of the studies during the pandemic is the finding that the active use of social networks has a positive effect on the subjective well-being only if it serves as a supplement and not as a substitute for face-to-face contact in the real world. Knowledge of the factors and mechanisms of social networks impact on depressive symptoms and psychological well-being can be formulated in the form of several practical recommendations, presented in the following text.

BioMED Martin

Psychiatrické oddelenie Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky

Ústav farmakológie Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského v Bratislave

Social media sites, subjective well-being and depression symptoms

Literatura