Cieľ: Bolesti chrbtice reprezentujú jeden z hlavných symptómov skúmania v oblasti psychosomatickej medicíny. Prierezová práca sleduje alexitýmiu ako osobnostnú črtu vedúcu k somatizácii, zhoršenému prežívaniu bolesti a negatívnym emóciám u pacientov s vertebrogénnym algickým syndrómom (VAS). Súbor a metodika: Výskumu sa zúčastnilo 98 respondentov. Do klinického súboru patrilo 47 pacientov s diagnózou VAS vo veku 24–81 rokov, 17 mužov (36,2 %) a 30 žien (63,8 %). Kontrolný súbor tvorilo 51 respondentov bez tohto ochorenia, 20 mužov (39,2 %) a 31 žien (60,8 %) vo veku 20–71 rokov. Na zachytenie alexitýmie bola použitá Torontská škála alexitýmie (TAS-20). Psychopatologické premenné somatizácia, depresia, anxieta boli zisťované symptomatickou škálou Symptom Check-List (SCL-90), intenzita bolesti použitím Vizuálnej analógovej škály. Na štatistické analýzy boli aplikované neparametrické testy korelačnej a rozdielovej štatistiky. Výsledky: Zistenia potvrdili signifikantne vyššiu prevalenciu alexitýmie v klinickom súbore oproti zdravým respondentom (z = –2,138; p ≤ 0,03). Prítomnosť alexitýmie v súbore pacientov znamenala vyššiu mieru somatizácie, depresie, anxiety a bolesti. Intenzita bolesti signifikantne najviac súvisela so somatizáciou a depresiou. Pacienti sa signifikantne líšili v miere alexitýmie, anxiety a depresie, v alexitýmii ženy dosahovali vyššie skóre oproti mužom (z = –2,002; p ≤ 0,045) a pacienti s chronickou bolesťou oproti akútnym (z = –2,34; p ≤ 0,02). Záver: Výsledky naznačujú dôležité súvislosti medzi alexitýmiou, psychopatologickým prežívaním a prežívaním bolesti u pacientov s VAS. Je vhodné s tým počítať v manažmente komplexnej liečby VAS na poli neurológie a psychiatrie.

Aim: Back pain represents one of the main symptoms of research in psychosomatic medicine. This cross-sectional study follows alexithymia as a personality trait leading to somatization, worsened pain, and negative affectivity in patients with back pain. Materials and methods: Ninety-eight responders participated in the study. The clinical sample included 47 patients, aged 24–81 years, diagnosed with back pain, and there were 17 males (36.2%) and 30 females (63.8%). Healthy sample consisted of 51 responders without back pain including 20 males (39.2%) and 31 females (60.8%) aged 20–71 years. The Toronto Alexithymia Scale (TAS-20) was applied to measure alexithymia. Psychopathological variables including somatization, depression, and anxiety were determined by the Symptom Check List (SCL-90), and pain intensity by using the Visual Analogue Scale. Nonparametric tests of correlation and difference statistics were applied to analyze data. Results: The outcomes confirmed a significantly higher prevalence of alexithymia in the clinical sample compared to healthy responders (z = –2.138; P ≤ 0.03). The presence of alexithymia in patients was related to higher rates of somatization, depression, anxiety, and pain. Pain intensity was most significantly associated with somatization and depression. Patients differed significantly in the level of alexithymia, anxiety and depression, females achieved a higher score in alexithymia compared to males (z = –2.002; P ≤ 0.045), and chronic pain patients in comparison to acute ones (z = –2.34; P ≤ 0.02). Conclusion: The findings suggest important links between alexithymia, psychopathological variables, and pain experience in patients suffering from back pain. This should be taken into account in the complex management treatment of back pain in neurology and psychiatry.

1 psychiatrická klinika LF UPJŠ a Univerzitná nemocnica L Pasteura Košice

1 psychiatrická klinika Univerzitná nemocnica L Pasteura Košice

Psychopathological context of alexithymia in patients with back pain

Citace poskytuje Crossref.org