Deriváty sulfonylurey a glinidy (meglitinidy) radíme medzi orálne inzulínové sekretagogá, pretože stimulujú sekréciu inzulínu z pankreatických β-buniek. Predpokladom ich účinku je zachovaná reziduálna sekrécia pankreatických β-buniek. V liečbe diabetu mellitu 2. typu (DM 2) sa využívajú už viac ako 50 rokov. Napriek ich celkovej efektivite boli pozorované značné interindividuálne rozdiely v liečebnej odpovedi, dispozícii lieku v organizme aj vo frekvencii nežiaducich účinkov. Okrem fenotypických rozdielov, ktoré spôsobujú uvedenú variabilitu, prispieva k nej aj rozdielne genetické pozadie pacientov. Pri skúmaní tejto zložky variability sa využívajú poznatky farmakogenomiky. Farmakogenomika sa zaoberá štúdiom závislosti medzi liečebnou odpoveďou pacienta na podaný liek a jeho genetickou informáciou. Ako prvá bola opísaná asociácia genetických polymorfizmov enzýmov metabolizujúcich deriváty sulfonylurey (izoenzým 2C9 cytochrómu P450 kódovaný génom CYP2C9). Novšie sa výskum upriamil na varianty génov kódujúcich cieľové molekuly pre jednotlivé sekretagogá, ako aj kandidátskych génov DM 2. Z týchto génov boli zatiaľ zistené asociácie terapeutického účinku inzulínových sekretagóg s polymorfizmami génu kódujúceho transkripčný faktor 7 podobný faktoru 2 (TCF7L2), ako aj génov kódujúcich bielkoviny tvoriace ATP-dependentný káliový kanál Kir6.2 – (gén KCNJ11) a sulfonylureový receptor 1 (SUR1 – gén ABCC8).

Sulphonylurea (SU) derivatives and glinines (meglitinides) we rate among oral insulin secretagogues, because they stimulate insulin secretion from pancreatic β-cells. The condition for their effect is preserved residual secretion of pancreatic β-cells. They have been already used in the treatment of diabetes mellitus 2 type (DM2) for more than over 50 years. Despite their overall effectiveness there were observed substantial interindividual differences in the treatment response, disposition of the drug in the organism and also in the frequency of adverse effects. Besides phenotypical differences which cause the stated variability, also different genetic background of patients contribute to it. The knowledge of pharmacogenetics is used in investigation of this variability component. Pharmacogenetics deals with the study of dependency between the treatment response of the patient to the administered drug and his genetic information. The association of genetic polymorphines of enzymes metobolising the derivatives of sulphonylurea (cytochrome-P450 isoenzyme 2C9 coded by the gene CYP2C9). Recently the research was oriented to variants of genes coding target molecules for particular secretagogues as well as candidate genes DM2. Until now the associations of therapeutic effect of insulin secretagogues with polymorphisms of the gene coding transcription factor 7 similar to the factor 2 (TCF7L2), as well as genes coding proteins creating ATP-dependent kalium channel Kir6.2 - (gene KCNJ11) and sulphonylurea receptor 1 (SUR1 - gene ABCC8) were found from these genes.