Cieľ práce: Androgénová nedostatočnosť u starnúcich mužov sa považuje za syndróm, ktorý charakterizuje prítomnosť príznakov spolu s nízkymi hladinami testosterónu. Cieľom práce bolo na základe stanovenia celkového a voľného testosterónu a získaných príznakov androgénovej nedostatočnosti odhadnúť prevalenciu tohto syndrómu v populácii starnúcich mužov na Slovensku. Materiál a metodika: Od októbra 2009 do februára 2010 sme v regionálnych podmienkach okresu Martin získali kompletné údaje hormonálnych parametrov a symptómov od 157 náhodne vybraných mužov vo veku od 40 do 72 rokov. Symptomatickú androgénovú nedostatočnosť sme definovali poklesom celkového testosterónu (< 10,4 nmol/l), voľného testosterónu (< 0,17 nmol/l) a súčasne prítomnosťou zníženého libida, erektilnej dysfunkcie alebo dvoch a viacerých nasledujúcich príznakov: poruchy spánku, depresívna nálada, letargia a znížená fyzická výkonnosť. Každý subjekt vyplnil slovenskú verziu dotazníka androgénovej nedostatočnosti (AMS) a dotazníka erektilnej funkcie (IIEF). Údaje sme analyzovali s použitím štatistického softvéru SPSS 11.0. Populačné údaje sme získali z regionálnej databázy Štatistického úradu Slovenskej republiky. Výsledky: Priemerný vek v súbore bol 54,6 ± 9,2 roku. Väčšina mužov bolo ženatých alebo žili s partnerkou (85,4 %). Priemerená hladina celkového a voľného testosterónu bola 5,79 ± 5,76 nmol/l, resp. 0,286 ± 0,103 nmol/l, priemerná hodnota SHBG bola 40,23 ± 16,73 nmol/l. Približne 17 % mužov malo celkový testosterón menej ako 10,4 nmol/l a 8 % subjektov malo kalkulovaný voľný testosterón menej ako 0,17 nmol/l. Hrubá prevalencia symptomatickej androgénovej nedostatočnosti vo vekovej skupine 40-69 rokov bola 7,48 % (95 % confidence interval: 3,23-11,73 %). Prevalencia sa významne zvyšovala s vekom. Vekovo špecifická prevalencia v okrese Martin bola: vo veku 40-49 rokov (1,75 %), 50-59 rokov (7,04 %) a 60-69 rokov (18,38 %). Metódou populačnej projekcie sme v Slovenskej republike stanovili porovnateľnú odhadovanú prevalenciu v rovnakých vekových skupinách (1,74 %, 6,99 %, resp. 18,56 %). Záver: Ide o pilotnú štúdiu na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje deskriptívne epidemiologické údaje o syndróme nedostatku testosterónu v populácii starších mužov. Odhadovaná hrubá prevalencia syndrómu nedostatku testosterónu mužov vo vekovej skupine 40 až 69 rokov je asi 7,5 %. Po prepočte na regionálnu úroveň to predstavuje odhadom okolo 1300 mužov a v celoslovenskom meradle približne 72 000 mužov. Vekovo špecifická prevalencia symptomatickej androgénovej nedostatočnosti sa významne zvyšovala v jednotlivých vekových dekádach.

Aims of study: Androgen deficiency in the elderly male is considered a syndrome that is characterized by the presence of defined signs/symptoms in conjunction with low testosterone levels. The objective of this study was to examine the association between symptoms of androgen deficiency and low total and calculated free testosterone levels and estimate the prevalence of symptomatic androgen deficiency in aging men in Slovakia. Materials and methods: From October, 2009 to February, 2010 a total of 157 men from the region of Martin, between the ages of 40 to 72 years with complete data on testosterone, other hormones and symptoms of androgen deficiency were randomly selected with the cooperation of general practitioners. Outcomes were measured as symptomatic androgen deficiency, defined as low total (< 10.4 nmol/l) and free (< 0.17 nmol/l) testosterone plus presence of low libido, erectile dysfunction, or two or more of following symptoms: sleep disturbance, depressed mood, lethargy, or diminished physical performance. All subjects participating in the study filled a Slovak version of two questionnaires: Aging Male’s Symptoms Rating Scale (AMS) and International Index of Erectile Function (IIEF). Results: Mean age of the sample was 54.6 ± 9.2 years. The sample was mostly married or living with a partner (85.4 %). Mean total and free testosterone was 15.79 ± 5,76 nmol/l and 0.286 ± 0.103 nmol/l, respectively, and mean SHBG was 40.23 ± 16.73 nmol/l. Approximately 17 % of subjects had total testosterone less than 10.4 nmol/l and 8 % of subjects calculated free testosterone less than 0.17 nmol/l. A total of 12 men (7.6 %) met the criteria for symptomatic androgen deficiency. The crude prevalence of symptomatic androgen deficiency was 7.48 % (95 % confidence interval: 3.23-11.73 %) in the group of men from the ages of 40 to 69 years. The prevalence increased markedly with age. Age-specific prevalence of the age groups in the region of Martin was: 40-49 years (1.75 %), 50-59 years (7.04 %) and 60-69 years (18.38 %). Using method of population projection comparable estimated prevalence of the same age groups in Slovakia was established. Conclusion: To our knowledge, this is the first epidemiologic study in Slovakia to present prevalence data on androgen deficiency using a definition that incorporates both signs/symptoms and testosterone levels. We demonstrated that the crude prevalence of testosterone deficiency syndrome in men with the age group of 40 to 69 years is approximately 7.5 %. Projection of age-specific prevalence with symptomatic androgen deficiency we estimated that there are 1300 men in the region of Martin and 72 000 men in the Slovak republic. Our study describes the prevalence of androgen deficiency in the aging male population, showing a clear, and substantially increases of androgen deficiency with age.

Cieľ práce: Varikokéla sa všeobecne považuje za najčastejšiu a jednoducho liečiteľnú príčinu mužskej neplodnosti, napriek tomu jej patofyziológia a liečba zostávajú stále kontroverzné. Cieľom práce je poskytnúť súčasnú koncepciu patofyziológie, diagnostiky a liečby varikokély. Materiál a metódy: Autor poskytuje na základe prehľadu literatúry súčasný pohľad na manažment pacienta s varikokélou. Výsledky: Varikokéla je varikózne rozšírenie venózneho plexus pampiniformis. Idiopatické varikokély sú takmer vždy lokalizované na ľavej strane a pravažne sú asymptomatické. Väčšina údajov z animálnych modelov a klinických štúdií demonštruje negatívny vplyv varikokély na spermatogenézu. Vzostup testikulárnej teploty a venózny reflux sa pravdepodobne podieľajú na testikulárnej dysfunkcii vyvolanej varikokélou, aj keď presné patofyziologické mechanizmy nie sú celkom známe. Etiológia varikokély je najpravdepodobnejšie multifaktoriálna. Najlepšou diagnostickou metódou stále zostáva správne klinické vyšetrenie. Chirurgická korekcia varikokély predstavuje najčastejšie vykonávanú operáciu za účelom liečby mužskej neplodnosti. Zavedenie mikrochirurgického prístupu minimalizovalo pooperačné komplikácie. Po varikokelektómii sa zistilo zlepšenie parametrov semena, veľkosti semenníka a histologických nálezov v semenníku. Záver: Aj po zhodnotení publikovaných údajov o patofyziológii a liečbe varikokély, zostáva naše poznanie mechanizmov, ktorými varikokéla nepriaznivo ovplyvňuje spermatogenézu, stále značne limitované. Pokiaľ nebude lepšie objasnená patofyziológia varikokély, budú naše možnosti určiť vplyv varikokély na kvalitu semena a schopnosti predpovedať úspešnosť liečby stále obmedzené. Pokračujúci výskum v oblasti patofyziologických mechanizmov varikokély a s nimi spojených faktorov zhoršujúcich kvalitu semena, bude v budúcnosti viesť k lepšej selekcii pacientov vhodných na liečbu varikokély.

Objective: Although varicocele is generally regarded as the most common and easily correctable cause of male factor infertility, controversy continues to surround its pathophysiology and treatment. The purpose of this review is to offer current concept of pathophysiology, evaluation and treatment of varicocele. Material and methods: Information obtained from literature was reviewed by author and current approach in management of varicocele is presented. Results: Varicocele is defined as a dilatation of the pampiniform venous plexus that surrounds the testis. Clinically, idiopathic varicoceles occur more commonly as isolated left-sided lesions and are usually asymptomatic. The preponderance of experimental data from clinical and animal models demonstrates a deleterious effect of varicoceles on spermatogenesis. Testicular temperature elevation and venous reflux appear to play an important role in varicocele-induced testicular dysfunction, although the exact patophysiology of varicocele-induced damage is not completely understood. Most likely, varicocele is the result of a multifactorial process. The best method for diagnosis remains a good clinical examination. The surgical correction of varicocele is the most commonly performed operation for the treatment of male infertility. The introduction of microsurgical repair has minimized complications. Improvements in seminal variables, testicular size and testicular histology have been observed after varicocelectomy. Conclusion: Having reviewed the published medical reports on the pathophysiology and treatment outcomes of varicocele our understanding of the mechanism by which the varicocele adversely affects spermatogenesis is still very limited. Unless the pathophysiology of varicocele is better understood our ability to assess the impact of patient’s varicocele on his semen analysis and our ability to predict the response to varicocele treatment will remain limited. Continuing research into the exact pathophysiology of varicocele and their associated causes of poor semen quality will hopefully lead to better selection of patients for varicocele treatment in the future.