V klinickej medicíne je dokázaný vzťah porušenej rovnováhy autonómneho nervového systému (ANS) a nepriaznivej prognózy v teréne štrukturálneho poškodenia srdca. Do praxe bolo zavedených viacero metód na posúdenie aktivity ANS s cieľom vyhľadania pacientov s rizikom náhlej srdcovej smrti. Turbulencia srdcovej frekvencie (HRT) opisuje krátkodobé rozkolísanie frekvencie sínusového rytmu po komorovej extrasystole. Je relatívne novou, ale už akceptovanou neinvazívnou EKG metodikou určenou na predikciu rizika. Bola potvrdená silná predikcia smrti vo veľkej populácii pacientov po infarkte myokardu. Predpovedná hodnota v ďalších skupinách chorých s vysokým rizikom nie je jednoznačne stanovená. Budú nutné ďalšie doplňujúce štúdie na spresnenie miesta metodiky v stratifikačnej schéme rôznych klinických stavov.

Certain abnormalities of an autonomic function in the setting of a structural cardiovascular disease have been associated with adverse prognosis. Various markers of autonomic activity have received increased attention as methods for identifying patients at risk for sudden death. Heart rate turbulence (HRT) describes short-term fluctuations in sinus cycle length that follow ventricular premature complexes. It is a relatively new but already well-established non-invasive ECG risk predictor. It has been confirmed as a strong predictor of mortality in large populations of post-infarction patients. There have been contradictory results regarding its predictive value in other high-risk population. Further studies are needed to establish the need for more precise place of methodology in stratification scheme of different clinical conditions.

Metabolický syndróm (MS) zahŕňa abdominálnu obezitu, inzulínovú rezistenciu, hypertenziu a aterogénnu dyslipidémiu. Pacienti s metabolickým syndrómom majú zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení a s nimi spojenú zvýšenú mortalitu. Hypertenzia v súvislosti s MS je jedným z dôležitých rizikových faktorov koronárnej choroby srdca, cerebrovaskulárnej príhody, srdcového zlyhávania, renálneho zlyhania a periférneho artériového ochorenia. Existujú dôkazy o znížení týchto rizík adekvátnou liečbou hypertenzie. Dôraz sa kladie nielen na jej diagnostiku a liečbu, ale hlavne na preventívne populačné opatrenia s cieľom zníženia incidencie ochorenia zmenou životného štýlu. Individuálne riziko koreluje so závažnosťou hypertenzie, čo si vyžiadalo vytvorenie klasifikačného systému pridaného rizika, na základe ktorého zvažujeme agresivitu liečby. Randomizované prospektívne štúdie ukázali obdobné výsledky s použitím „starších“ antihypertenzív v porovnaní s novými liekovými skupinami. Pre priame patogenetické ovplyvnenie zložiek MS a metabolickú neutralitu sú preferované lieky modifikujúce aktivitu renín- -angiotenzínového systému. Prospech liečby v prvom rade závisí od adekvátneho zníženia krvného tlaku, preto prvotným cieľom musí byť dôsledná kontrola TK.

The term “metabolic syndrome” refers to an apparent clustering of several findings in patients: abdominal obesity, insulin resistance, hypertension, and atherogenic dyslipidemia. Subjects with metabolic syndrome are in an increased risk for the development of cardiovascular disease as well as an increased total cardiovascular mortality. Hypertension in coherence with metabolic syndrome is the most important modifiable risk factor of coronary heart disease, stroke, congestive heart failure, end-stage renal disease and peripheral vascular disease. At the same time there is extensive evidence that blood pressure (BP) lowering is a highly effective means of reducing these risks. Therefore, health care professionals must not only identify and treat patients with hypertension but also promote a healthy lifestyle and preventive strategies to decrease the prevalence of hypertension in the general population. Because the risk to an individual patient may correlate with the severity of hypertension, a classification system is essential for decisions making regarding aggressiveness of treatment or therapeutic interventions. Prospective randomized trials have shown a similar outcome with older drugs compared with the newer antihypertensive agents. Blockade of the renin-angiotensin system is considered highly desirable, preferably using angiotensin receptor blockers. However, the ultimate message must be that it is the level of BP attained that has the greatest bearing on outcomes. The means needed to achieve those levels are undoubtedly less important.