Rošnáková, Marieta* Dotaz Zobrazit nápovědu
Východiská: Medikačné chyby sú častejšie hlásené z nemocničného prostredia. Avšak môžeme ich identifikovať aj v zariadeniach sociálnych služieb. Najčastejšie ide o nesprávne riedenie lieku, nesprávne uchovávanie lieku, podanie lieku v nesprávnej dávke a v nesprávnom čase, nesprávnu techniku podania lieku, podanie exspirovaného lieku. Výsledky výskumov dokazujú, že medikačné chyby sú globálnym problém verejného zdravia. Cieľ: identifikovať kritické miesta rizikového správania sa sestier v príprave a podávaní liekov pre os obyvateľom zariadenia sociálnych služieb. Súbor a metódy: Do súboru bolo zaradených 5 sestier s priemernou dĺžkou praxe v povolaní sestra 29,4 rokov. Uskutočnili sme priame pozorovanie v rozsahu piatich pracovných dní. Celkový počet pozorovaní bolo 675. Počet pozorovaných javov bol 9. Použili sme metódu frekvenčnej analýzy pozorovaných javov. Výsledky sme interpretovali ako priemerné relatívne skóre. Výsledky: Z analýzy dát vyplynulo zistenie, že kritickým miestom v príprave a v podávaní liekov per os v zariadení sociálnych služieb je kontrola nežiaducich účinkov liekov, poučenie osoby a kontrola užitia liekov. Najviac medikačných chýb sme zaznamenali v tretí pracovný deň. Záver: Odhalené rizikové správanie sa sestier v príprave a podávaní liekov sú výzvou pre zmeny v procesoch realizovaných v zariadení sociálnych služieb. Prospektívne je potrebné realizovať väčšie multicentrické štúdie
Backround: Medication errors are more commonly reported from the hospital setting. However, they can also be identified in social service settings. The most common are incorrect dilution of the medicine, incorrect storage of the medicine, administration of the medicine in the wrong dose and at the wrong time, incorrect technique of administration of the medicine, administration of exspirated medicine. Research findings show that medication errors are a global public health problem. Objective: Identify critical points of nurses' risky behaviors in the preparation and administration of medications to residents of a social service facility. Participants and methods: Five nurses with an average length of experience in the nursing profession of 29.4 years were included in the cohort. We conducted direct observation over a period of five working days. The total number of observations was 675. The number of observed phenomena was 9. We used the method of frequency analysis of observed phenomena. We interpreted the results as mean relative scores. Results: The data analysis revealed the finding that the critical point in the preparation and administration of per os medications in a social service facility is the control of adverse drug reactions, the instruction of the person, and the control of the use of medications. The highest number of medication errors were observed on the third working day. Conclusion: The revealed risky behaviors of nurses in the preparation and administration of medications are a challenge for changes in the processes implemented in the social services facility. Larger multicentre studies with longer observation periods are prospectively needed
