real-world Dotaz Zobrazit nápovědu
Journal of allergy and clinical immunology, ISSN 0091-6749 vol. 112, no. 5, suppl., November 2003
3A, S101-S115 s. : grafy ; 30 cm
Úvod: Liečba chronickej lymfocytovej leukémie (CLL) naďalej prechádza veľmi dynamickým vývojom. Chemoimunoterapia, ktorá bola hlavnou kostrou liečby, je do značnej miery nahradená cieľovými molekulami, ktoré sú účinnejšie a bezpečnejšie. Cieľ: Retrospektívna analýza vlastných dát na zhodnotenie výsledkov CLL pacientov liečených inovatívnou nechemoterapeutickou liečbou chemo-free. Materiál a metódy: V období od januára 2016 do septembra 2021 sme do štúdie zahrnuli 83 pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou, ktorí boli liečení na našom pracovisku. Celkovo 63 pacientov dostalo ibrutinib (15,9 % v prvej línii) a 20 pacientov dostalo venetoklax +/– rituximab (85 % v monoterapii a 5 % v prvej línii). Medián veku bol 64 rokov (rozsah 39–81 rokov). Každá skupina mala medián dvoch predchádzajúcich línií liečby (rozsah 1–6). Medián sledovania bol 31 mesiacov pri ibrutinibe a 23 mesiacov pri venetoklaxe. Výsledky: Väčšina pacientov odpovedala na liečbu s celkovou mierou odpovede (overall response rate – ORR) 92 % pri ibrutinibe a 90 % pri venetoklaxe. Miera kompletnej remisie bola vyššia pri venetoklaxe (relatívne riziko – RR = 2,02; 95% CI: 1,16–3,5; p = 0,012). Trojročné prežívanie bez progresie (progression-free survival – PFS) a celkové prežívanie (overall survival – OS) bolo 82 a 83 % pri ibrutinibe, 80 a 80 % pri venetoklaxe. Nežiaduce účinky boli väčšinou mierne alebo stredne závažné. Záver: V našej práci sme konštatovali, že nové molekuly ibrutinib a venetoklax poskytujú porovnateľné výsledky u pacientov s CLL liečených mimo klinického skúšania.
Introduction: Treatment of chronic lymphocytic leukaemia (CLL) continues to develop dramatically. Chemoimmunotherapy that historically represented the golden standard of treatment has been largely replaced by molecular-targeted therapies that are more effective and safer. Objective: A retrospective study to evaluate the efficacy and safety of innovative „chemo-free“ therapy (ibrutinib and venetoclax) in patients with CLL. Material and methods: from January 2016 to September 2021, 83 patients with chronic lymphocytic leukaemia treated in our institute were included in the study. A total of 63 patients received ibrutinib (15.9% in front-line setting) and 20 patients received venetoclax +/– rituximab (85% as monotherapy and 5% in front-line setting). The median age was 64 years (range 39–81 years). Each group had a median of two prior lines of therapy (range 1–6). The median follow-up was 31 months for ibrutinib and 23 months for venetoclax. Results: the majority of patients responded to treatment with an overall response rate (ORR) of 92% for ibrutinib and 90% for venetoclax. The rate of complete remission was higher with venetoclax (relative risk – RR = 2.02, 95% CI: 1.16–3.5; P = 0.012). The 3-year progression-free survival (PFS) and overall survival (OS) were 82% and 83% for ibrutinib, 80% and 80% for venetoclax respectively. The majority of side effects reported were relatively mild to moderate. Conclusion: In our study, we demonstrate that novel agents, ibrutinib and venetoclax provide comparable results in patients with CLL treated outside clinical trials.
- Klíčová slova
- Ibrutinib, venetoklax,
- MeSH
- adenin * analogy a deriváty aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- chronická lymfatická leukemie * farmakoterapie imunologie MeSH
- cílená molekulární terapie MeSH
- dospělí MeSH
- Kaplanův-Meierův odhad MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sulfonamidy * aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Klinické randomizované studie jsou všeobecně pokládá- ny za zlatý standard hodnocení účinnosti léku. Jsou navrženy k testování terapeutické hypotézy za velmi striktních podmínek. Prostředí, ve kterém vznikají, je sterilní a je často velmi odlišné od podmínek reálné klinické praxe. Takové studie na jedné straně přinášejí vysokou interní validitu, ale na straně druhé jim chybí možnost generalizace výsledků pro širší skupinu pacientů. Tuto mezeru mohou vyplnit tzv. real-world evidence studie.
Randomized clinical trials are generally regarded the gold standard in the evaluation of drug efficacy. They are designed to test therapeutic hypotheses under rather rigid conditions. The environment in which they arise is sterile and often rather different from the conditions of real clinical practice. Such studies are characterised, on the one hand, by a high degree of internal validity, but lack, on the other hand, the option to generalise the results to a broader population. This gap might be filled with the so-called real-world evidence studies.
Ve dnech 12. - 15. září 2007 se ve švýcarském Curychu konala 21. výroční konference Evropské asociace center lékařské etiky - The European Association of Centres of Medical Ethics. (EACME). Z České republiky jsou tč. řádnými členy Ústav lékařské etiky a ošetřovatelství 3. LF UK a Centrum pro bioetiku MU.
Výsledky série štyroch veľkých randomizovaných klinických štúdií s dabigatranom, rivaroxabanom, apixabanom a edoxabanom v porovnaní s warfarínom potvrdili vyššiu účinnosť a bezpečnosť inovatívnej liečby voči warfarínu. Hlavný prínos spočíva predovšetkým v dramatickej redukcii výskytu intrakraniálneho krvácania, ako aj v účinnejšej redukcii tromboembolizmu. Údaje z klinickej praxe (z anglického tzv. real world data - RWD) predstavujú doplnkový zdroj informácií o bezpečnosti a účinnosti jednotlivých molekúl antagonistov vitamínu K (NOAK). Treba ich vnímať ako komplementárnu informáciu doplňujúcu výsledky randomizovaných štúdií. S výnimkou edoxabanu už máme v súčasnosti k dispozícii dostatok informácií o efektivite a bezpečnosti liečiv z RWD analýz. Cieľom tejto prehľadovej práce je prezentovať stále bohužiaľ málo známe, ale dôležité výsledky analýz bezpečnosti a účinnosti NOAK z reálnej klinickej praxe a apelovať na ich prínos zodpovedaniu otázok o skutočnej účinnosti a bezpečnosti jednotlivých molekúl NOAK v klinickej praxi.
The results of a series of four large randomised clinical studies of dabigatran, rivaroxaban, apixaban and edoxaban vs. warfarin have confirmed a higher efficacy and safety of the innovative treatments compared to warfarin. Their main benefit stems primarily from a dramatic reduction in the incidence of intracranial bleeding, as well as from greater effectiveness in reducing thromboembolism. Real-world data (RWD) represent an additional source of information about the safety and efficacy of each non-vitamin K antagonist oral anticoagulant (NOAC). RWD should be seen as complementary information, adding to the results of randomised studies. With the exception of edoxaban, there is currently sufficient information on the effectiveness and safety of these products from RWD analyses. The objective of this retrospective review analysis is to present the results, unfortunately still little known but important, of the completed RWD safety and efficacy analyses of the NOACs and to highlight their contribution to answering the questions concerning the true efficacy and safety profiles of the individual NOAC molecules in clinical practice.
- Klíčová slova
- apixaban, edoxaban,
- MeSH
- antikoagulancia * MeSH
- antithrombiny MeSH
- dabigatran terapeutické užití MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- inhibitory faktoru Xa MeSH
- lidé MeSH
- pyrazoly terapeutické užití MeSH
- pyridiny terapeutické užití MeSH
- randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
- rivaroxaban terapeutické užití MeSH
- vitamin K antagonisté a inhibitory terapeutické užití MeSH
- warfarin terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- MeSH
- chybná zdravotní péče prevence a kontrola statistika a číselné údaje MeSH
- kardiopulmonální resuscitace normy statistika a číselné údaje výchova MeSH
- modely u zvířat MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) statistika a číselné údaje MeSH
- Publikační typ
- směrnice pro lékařskou praxi MeSH
British journal of psychiatry, ISSN 0007-1250 vol. 179, suppl. 42, September 2001
s22 s. ; 32 cm
- Konspekt
- Lékařské vědy. Lékařství
- NLK Obory
- psychiatrie
- psychofarmakologie
Možnosti adjuvantní léčby maligního melanomu se v posledních letech významně rozšířily. Na základě výsledků klinických studií byla do praxe postupně zařazena jak imunoterapie zastoupená checkpoint inhibitory (pembrolizumab, nivolumab), tak u pacientů s prokázanou mutací v genu BRAF i cílená terapie (dabrafenib plus trametinib). Nicméně otázkou zůstává, jaký lék volit pro jakého pacienta. Následující článek shrnuje aktuální výsledky klinických studií a zamýšlí se nad některými praktickými otázkami z praxe.
The options for adjuvant treatment of malignant melanoma have expanded significantly in recent years. Based on the results of clinical studies, both immunotherapies represented by checkpoint inhibitors (pembrolizumab, nivolumab) and targeted therapy in patients with a mutation in the BRAF gene (dabrafenib plus trametinib) were gradually introduced into practice. However, the question remains about which drug to choose for which patient. The following article summarizes the current results of clinical trials and reflects on some practical questions from practice.
- Klíčová slova
- pembrolizumab, dabrafenib, trametinib,
- MeSH
- adjuvantní chemoterapie * metody škodlivé účinky MeSH
- inhibitory kontrolních bodů farmakologie terapeutické užití MeSH
- ipilimumab farmakologie terapeutické užití MeSH
- kombinovaná farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- melanom * chirurgie farmakoterapie genetika MeSH
- metaanalýza jako téma MeSH
- nivolumab farmakologie terapeutické užití MeSH
- úhrada zdravotního pojištění ekonomika MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Výdaje zdravotních pojišťoven za zdravotní péči se každoročně pohybují ve výši 250 miliard korun českých. Významnou část tvoří položky za léčivé přípravky, a to více než 50 miliard korun českých. Tyto vysoké náklady jsou důvodem, proč plátci a regulátoři požadují před uhrazením nějaké nové zdravotní intervence důkazy prokazující dostatečnou klinickou účinnost, bezpečnost a nákladovou efektivitu. Data z randomizovaných klinických studií, která jsou standardně k dispozici v okamžiku vstupu nové molekuly na trh, nejsou často dostačující v té míře, aby poskytla požadované informace o tom, že nová terapie přináší požadovaný benefi t jak pro pacienty, tak i pro plátce. Studie přináší pouze parametry spojené s účinností, bezpečností a předpokládanou délkou léčby, které neposkytují plátcům velkou jistotu v odhadech týkajících se hodnoty nové terapie. Sběr dat v reálné klinické praxi může prokázat reálnou klinickou hodnotu nové zdravotní intervence, neboť zahrnuje větší soubory parametrů než v klinických studiích. Takový sběr přináší informace z různých subpopulací pacientů a jen tato data mohou identifi kovat efekt nové terapie za horizont registrační klinické studie. Sběr dat z reálné klinické praxe rovněž umožňuje kombinovat údaje z různých datových zdrojů, což může přinést novou kvalitu. Využitím údajů z reálné klinické praxe můžeme získat informace o epidemiologických trendech, dostupnosti zdravotní péče, obvyklých léčebných postupech, adherenci k léčbě a příležitostech na zlepšení zdravotní péče. Tato data mohou být ve spolupráci s plátci využita k identifi kaci neúčinné terapie nebo naopak k nalezení nových segmentů trhu, kde může být nová terapie uplatněna.
Total healthcare expenditures in the Czech Republic are around 250 billion CZK annualy. Drugs represent roughly 20 percent of these costs or around 50 billion CZK annually. That has led payers (HCIs) and regulators (MoH, SÚKL) to require data that demonstrate the cost-effectiveness of a medicine before agreeing to pay for it. Data from randomized clinical trials which are available at time of entry of new molecules to the market are not suffi cient to provide such an information, it may be diffi cult using conventional trial data alone to demonstrate that new expensive drugs provide real value relative to their cost. Payers concerns are related to the uncertainty in terms of effi cacy, safety and length of therapy. Real-world evidence (RWE) program can help to pharmaceutical companies, physicians, payers and healthcare providers to determine the effectiveness, safety and cost benefit of a medicine using the records of thousands of patients in real clinical practice. It makes use of very large data sets to identify how new drugs perform beyond the scope of clinical trials. RWE also allows providers, payers and pharma companies to integrate data from multiple sources, e.g. data from clinical registries, payers data, epidemiology data etc. Linking data from various databases can bring new insights and quality. Using RWE data we can gain insights into epidemiological trends, equity in terms of access to the therapy, treatment patterns, patient adherence and disease management opportunities. These can be used to find treatment inefficiencies and/or for new market segments identification. Using these data, pharmaceutical companies can work with stakeholders to determine exactly who benefits from new expensive therapies. When the evidence shows that a specific group of patients will have benefits from these medicines, then payers are much more willing to reimburse it.
- MeSH
- kontrola nákladů MeSH
- léčivé přípravky ekonomika MeSH
- náklady a analýza nákladů ekonomika MeSH
- náklady na léky * MeSH
- náklady na zdravotní péči MeSH
- sběr dat MeSH
- všeobecné zdravotní pojištění ekonomika MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH