transplantácia orgánu je neoddeliteľnou súčasťou liečby zlyhávajúcich orgánov a nepochybne poskytuje možnosť návratu pacienta do bežného života. Potransplantačný diabetes mellitus (PtDM) je jednou z najzávažnejších komplikácií po transplantácii (tx) solídnych orgánov. k jeho vzniku prispievajú aj rizikové faktory, ako napríklad vek v čase transplantácie, pohlavie, či rodinná anamnéza pozitívna pre diabetes mellitus. Prevalencia diabetes mellitus po transplantácii solídnych orgánov je rôzna v závislosti od druhu transplantovaného orgánu. cieľom tohto prehľadového článku je poskytnúť aktuálne poznatky o problematike PtDM u pacientov po transplantácii obličky a pečene, o rizikových faktoroch pre PtDM a objasniť rozdiely medzi PtDM po tx obličky a pečene.

Organ transplantation is part of treating failing organs and allows patients to return to everyday life. Post-transplant diabetes mellitus (PtDM) is one of the most severe complications after solid organ transplantation (tx). risk factors also contribute to its development, such as age at the time of transplantation, gender, or a positive family history of diabetes mellitus. the prevalence of diabetes mellitus after solid organ transplantation varies depending on the type of transplanted organ. this review article aims to provide current knowledge on the issue of PtDM in kidney and liver transplant patients, on risk factors for PtDM, and to clarify the differences between PtDM after kidney and liver Tx.

• Klíčová slova
• potransplantační diabetes,
• MeSH
• diabetes mellitus * diagnóza   etiologie   farmakoterapie   MeSH
• lidé MeSH
• transplantace jater MeSH
• transplantace ledvin MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Transplantácia orgánu je neoddeliteľnou súčasťou liečby zlyhávajúcich orgánov a nepochybne poskytuje možnosť návratu pacienta do bežného života. Potransplantačný diabetes mellitus (PTDM) je jednou z najzávažnejších komplikácií po transplantácii (Tx) solídnych orgánov. K jeho vzniku prispievajú aj rizikové faktory, ako napríklad vek v čase transplantácie, pohlavie, či rodinná anamnéza pozitívna pre diabetes mellitus. Prevalencia diabetes mellitus po transplantácii solídnych orgánov je rôzna v závislosti od druhu transplantovaného orgánu. Cieľom tohto prehľadového článku je poskytnúť aktuálne poznatky o problematike PTDM u pacientov po transplantácii obličky a pečene, o rizikových faktoroch pre PTDM a objasniť rozdiely medzi PTDM po Tx obličky a pečene.

Organ transplantation is part of treating failing organs and allows patients to return to everyday life. Post-transplant diabetes mellitus (PTDM) is one of the most severe complications after solid organ transplantation (Tx). Risk factors also contribute to its development, such as age at the time of transplantation, gender, or a positive family history of diabetes mellitus. The prevalence of diabetes mellitus after solid organ transplantation varies depending on the type of transplanted organ. This review article aims to provide current knowledge on the issue of PTDM in kidney and liver transplant patients, on risk factors for PTDM, and to clarify the differences between PTDM after kidney and liver Tx.

Výskum črevného mikrobiómu zaznamenal v poslednej dekáde vzostup záujmu v mnohých odvetviach medicíny. Naším hlavným cieľom je poukázať na schopnosť mikróbov širokospektrálne ovplyvniť funkcie ľudského organizmu, najmä imunitného systému, a naopak, objasniť zmeny zloženia črevného mikrobiómu v potransplantačnom období a ich funkciu na dlhodobé prežívanie štepu a pacienta v kontexte výskytu širokého spektra komplikácií. Transplantácia obličky s následným užívaním imunosupresív a antibiotík (ATB) do značnej miery ovplyvňuje kompozíciu črevného mikrobiómu. Následný vznik dysbiózy signifikantne zvyšuje riziko rozvoja akútnej rejekcie, intersticiálnej fibrózy a tubulárnej atrofie štepu (IF/TA – interstitial fibrosis and tubular atrophy), potransplantačnej hnačky, orgánových infekcií a metabolických komplikácií ako je potransplantačný diabetes mellitus. Dôležitý je tiež vplyv mikroorganizmov črevného mikrobiómu na metabolizmus imunosupresív s produkciou menej efektívnych komponentov, a následnou nutnosťou modifikácie ich hladín s vyšším rizikom poddávkovania a vzniku rejekcie štepu. Podpora zloženia črevného mikrobiómu v potransplantačnom období v prospech baktérií produkujúcich mastné kyseli‐ ny s krátkym reťazcom (SCFA – short chain fatty acids) je možná zmenou zloženia stravy s prevahou vlákniny, aplikáciou probiotík, prebiotík. Podľa dostupných štúdií môže viesť k benefitom v zmysle metabolickej kompenzácie, navodeniu donor‐špecifickej tolerancie a množstvo iných, s celkovým zlepšením kvality prežívania pacienta a štepu.

Gut microbiome research has been a surge of interest in many branches of medicine in the last decade. Our main aim is to show ability of microbes to infuence the functions of human body, especially in the immune system, and on the other hand to clarify changes in composition of gut microbiome in the post-transplantation period and their function for the long-term survival of the graft and the patient in the context of the occurrence of a wide range of complications. Kidney transplantation with the subsequent use of immunosuppressants and antibiotics affects the composition of gut microbiome. The subsequent development of dysbiosis significantly increases the risk of acute rejection, interstitial fibrosis and tubular atrophy of the graft, post-transplant diarrhoea, organ ́s infections and metabolic complications such as post-transplant diabetes mellitus. Also important is the influence of the microorganisms of the gut microbiome on metabolism of immunosuppressants with the production of less effective components and the subsequent necessity of modifying their levels with a higher risk of underdosing and the occurrence of graft rejection. Support of the composition of the gut microbiome in the post-transplantation period in favor of bacteria producing short chain fatty acids (SCFA) is possible by changing of diet with predominance of fiber, the application of probiotics, prebiotics. According to available studies, it can lead to benefits in term of metabolic compensation, to the induction of donor-specific tolerance and many others, with an overall improvement in the quality of patient and graft survival.

• MeSH
• dysbióza etiologie   patologie   MeSH
• imunosupresiva škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• probiotika farmakologie   klasifikace   terapeutické užití   MeSH
• riziko MeSH
• střevní mikroflóra * fyziologie   imunologie   účinky léků   MeSH
• transplantace ledvin * škodlivé účinky   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH