Rýchly rozvoj umelej inteligencie patrí medzi najdôležitejšie technologické pokroky súčasného desaťročia a ovplyvňuje takmer všetky aspekty života, medicínu nevynímajúc. Široké uplatnenie umelá inteligencia zaznamenáva aj v neurorádiológii, osobitne v diagnostike CMP. K hlavným účelom jej použitia v tejto sfére patrí urýchlenie vyhodnocovacieho procesu, zvýšenie diagnostickej presnosti a pomoc pri voľbe liečebnej stratégie. Lekári zapojení do iniciálneho manažmentu pacienta s CMP by mali byť oboznámení s technickými princípmi a možnými aplikáciami nástrojov umelej inteligencie v neurozobrazovaní a poznať silné a slabé stránky tejto technológie. V článku sú v skratke predstavené metódy umelej inteligencie využívané pri spracovaní obrazových dát. Hlavným cieľom publikácie je prezentácia jednotlivých automatických analýz nápomocných v interpretácii diagnostických informácií získaných vyšetrením CT, ktoré je pre väčšinu pracovísk modalitou prvej voľby v diagnostike CMP. Patria tu kalkulácia skóre ASPECT a detekcia príznaku hyperdenznej cievy z natívneho vyšetrenia CT, identifikácia uzáveru veľkej cievy a určenie skóre kolaterál z CTA a vytvorenie perfúznych máp z perfúzneho vyšetrenia CT.
Artificial intelligence and its rapid development represent one of the most important technological advances of the current decade. It affects almost all aspects of life, including medicine. Artificial intelligence is widely applied in neuroradiology, particularly in stroke diagnosis. The primary purpose of its application in this area is to accelerate the interpretation process, increase diagnostic accuracy, and help to select the treatment strategy. Clinicians involved in the initial management of a stroke patient should be familiar with the technical principles and possible use of artificial intelligence in neuroimaging, and they should know the strengths and weaknesses of the technology. This article briefly presents methods of artificial intelligence used in visual data processing. The main goal of the publication is to present particular automated analyses used in the interpretation of diagnostic information taken from CT images. CT is the primary choice in stroke diagnostics for most medical departments. The presented analyses are a calculation of the ASPECT score and detection of a hyperdense artery sign from non-contrast CT scans, identification of large vessel occlusion and collateral score evaluation from CTA, and creation of perfusion maps from CT perfusion.
Cieľ: Karotický stenting je považovaný za dôležitú minimálne invazívnu metódu liečby stenózy karotických tepien. Použitie stentov prvej generácie bolo v porovnaní s karotickou endarterektómiou spojené s vyššou mierou neurologických komplikácií. S cieľom minimalizácie prolapsu aterosklerotického plátu a následnej embolizácie bola vyvinutá druhá generácia stentov pokrytých mikrosieťkou. Cieľom tohto systematického review je popísať hlavné výhody a prípadné limitácie použitia karotických stentov s dvojvrstvovým dizajnom. Metódy: Články boli vybrané v súlade s odporučením PRISMA. Vyhľadávaním v databázach Scopus, PubMed a Web of Science bolo k analýze vybraných 247 publikácií. Odstránených bolo 128 duplikátov a 81 publikácií na základe vylučovacích kritérií. Preštudovaním zoznamu referencií ostávajúcich 38 článkov bolo dohľadaných ďalších šesť relevantných zdrojov. Do review bolo zahrnutých celkom 44 publikácií. Výsledky: Štúdie ukazujú, že použitie dvojvrstvových stentov redukuje výskyt periprocedurálnej cerebrálnej embolizácie, 30-dňový aj 12-mesačný výskyt ipsilaterálnej cievnej mozgovej príhody u asymptomatických aj symptomatických pacientov. Stenty druhej generácie však vykazujú zásadné rozdiely v konštrukcii stentu a tiež v ich klinických výsledkoch. Záver: Technológia dvojvrstvových stentov môže zlepšiť krátkodobé aj dlhodobé výsledky karotického stentingu. Aj keď chýbajú randomizované štúdie porovnávajúce stenty druhej generácie s chirurgickou liečbou, už v súčasnosti publikované výsledky môžu významne ovplyvniť rozhodovanie v primárnej a sekundárnej prevencii mozgovej príhody
Aim: Carotid artery stenting is considered an important minimally invasive treatment modality in stenotic carotid artery disease. First-generation carotid stents have been associated with a higher rate of neurologic complications than carotid endarterectomy. To minimize atherosclerotic plaque prolapses and subsequent embolization, a second generation of micromesh-covered stents has been developed. The aim of this systematic review is to describe the main advantages and possible limitations of carotid stents with dual-layer design. Methods: The articles were selected in accordance with the PRISMA guidelines. The databases Scopus, PubMed and Web of Science were searched, 247 publications were selected for analysis, and 128 duplicates were removed. Based on the exclusion criteria, 81 publications were omitted. The reference lists of the 38 remaining articles were reviewed and six additional relevant sources were found. A total of 44 publications were included in the review. Results: Studies show that the use of dual-layer stents reduces the incidence of periprocedural cerebral embolism and the incidence of ipsilateral stroke at 30 days and 12 months both in asymptomatic and symptomatic patients. However, second generation stents show fundamental differences in stent construction and also in their clinical outcomes. Conclusion: The dual-layer stent technology may improve short- and long-term clinical results of carotid artery stenting. Although randomized trials comparing second-generation stents with surgical treatment are lacking, currently published results may significantly influence decision-making in primary and secondary stroke prevention.
- Klíčová slova
- dvojvrstvový stent,
- MeSH
- lidé MeSH
- stenóza arteria carotis * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Úvod: Angioplastika dialyzačnej artériovenóznej fistuly pomocou liekových balónikov (DEB) versus konvenčnej balónikovej angioplastiky (PTA). Cieľ: Cieľom retrospektívnej štúdie bolo zhodnotiť a porovnať primárnu priechodnosť angioplastiky pomocou paclitaxelom potiahnutého a štandardného balónika v liečbe stenózy zlyhávajúcej dialyzačnej fistuly. Metodika: Retrospektívne zaradení boli dospelí pacienti s dysfunkciou dialyzačnej fistuly v rokoch 2015 - 2018 s maturovanou natívnou fistulou so stenózou viac ako 50%. Podľa liečby boli rozdelení na skupiny - DEB a PTA. Exklúzne kritériá boli restenóza, stenóza v "swing point oblastiach", v oblasti centrálnych vén a s viacpočetné vzdialené stenózy. Primárne sme hodnotili priechodnosť angioplastiky definovanej ako funkčnosť dialýzy bez potreby endovaskulárnej alebo chirurgickej intervencie na príčinnej lézii v ročnom sledovaní. Sekundárne ciele boli determinované ako priechodnosť dialýzačného prístupu, ročná asistovaná priechodnosť, technický, klinický úspech procedúry, miera periprocedurálnych komplikácií a mortalita v jednotlivých skupinách. Výsledky: Z 58 pacientov bola primárna priechodnosť v 6. a 12. mesiaci hodnotená u 25 v skupine DEB a 25 v skupine PTA. Primárna priechodnosť a priechodnosť dialýzačného prístupu bola - DEB vs. PTA v 6. mesiaci: 96 % vs. 76% (p = 0,1) a 96% vs. 72% (p = 0,049) a v 12. mesiaci: 80% vs. 56% (p = 0,13) a 80% vs. 52% (p = 0,073). Asistovaná priechodnosť bola v 1 roku DEB vs. PTA: 96% vs. 76% (p = 0,1). Primárny technický úspech bol DEB vs. PTA: 70% vs. 74% (p > 0,9), sekundárny 100% vs. 94 % (p = 0,5), klinický úspech: 100% vs. 97% (p = 0,9), celková miera komplikácií: 15 % vs. 9,7 % (p = 0,7), okrem jednej všetky nezávazné. Celkový počet zákrokov na prístupe za 12 mesiacov bol v skupine DEB štatisticky významne nižší: 5 vs. 14 (p = 0,02). Záver: Pacienti liečení pomocou DEB potrebovali v priebehu roka po intervencii štatisticky menej zákrokov pre zlyhanie v porovnaní so skupinou PTA.
Aim: The aim of our retrospective study was to evaluate primary patency of angioplasty using drug eluting balloon (DEB) and conventional balloon (PTA) in dysfunctional dialysis fistula. Methods: Fifty eight adult patients treated for fistula dysfunction in period from 2015 to 2018 were enrolled based on following criteria - matured native fistula with stenosis above 50%. Patients with restenosis, swing point, cephalic arch and central vein stenosis and multiple distant stenoses were ruled out. Patients were divided into two groups according to received treatment - DEB and PTA. Primary patency of angioplasty was defined as the function of dialysis without the need for clinically driven endovascular or surgical intervention on culprit lesion during follow up. Secondary, dialysis access patency, 12-month assisted patency, technical, clinical success, complication rate and mortality among treated groups were evaluated. Results: Primary patency at 6th and 12th months follow up was evaluated in 25 patients in the DEB and 25 patients in the PTA group. Primary and access patency were in DEB vs. PTA: 96% vs. 76% (p = 0.1) and 96% vs. 72% (p = 0.049) at 6 months, 80% vs. 56% (p = 0.13), 80% vs. 52% (p = 0.073) at 12 months. Assisted patency was: 96% vs. 76%, p = 0.1. Primary technical success was in DEB vs. PTA: 70% vs. 74% (p = 0.9), secondary 100% vs. 94% (p = 0.5), clinical success: 100% vs. 97% (p > 0.9), overall rate of complications 15% vs. 9.7% (p = 0.7), all but one mild. Number of interventions in access in 12 months was significantly lower in DEB group with 5 interventions compared to PTA group with 14 interventions (p = 0.02). Conclusion: Patients treated with DEB needed significantly less interventions on access during 12-month follow-up.
PURPOSE: The aim of this study was to report intermediate-term results of duplex ultrasound follow-up of carotid artery stenting performed with the dual-layer stent as compared to concurrent patients treated with other commercially available single-layer carotid stents. MATERIALS AND METHODS: A single centre, retrospective, nonrandomized study including 162 non-consecutive patients with 199 implanted carotid stents treated over a 7-year period was conducted. Patients with at least one ultrasound examination after treatment were included. Procedural and follow-up data for patients treated with the dual-layer stent implantation (83 stents) vs first-generation carotid stents implantations (116 stents) were compared. RESULTS: The median follow-up time was 24.0 months (IQR 10-32 months) for dual-layer stents and 27.5 months (IQR 10.3-59 months) for single-layer stents. The rate of severe restenosis was significantly higher in the dual-layer stent group than in the single-layer group (13.3% [11/83] vs 3.4% [4/116], p = 0.01). Seven reinterventions were performed in 5 patients with dual-layer stents. The rate of reintervention was significantly higher compared to no reinterventions in single-layer stents (6% [5/83] vs 0% [0/116], p = 0.012). Patients with restenosis had significantly higher presence of dyslipidaemia (100% [12/12] vs 63.3% [95/150], p = 0.009). CONCLUSIONS: In this real-world cohort of patients undergoing carotid artery stenting, the patients treated with low-profile dual-layer micromesh stent showed higher rates of restenosis and reinterventions compared to first-generation single-layer stents.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Hepatolithiasis is a benign disease, where stones are localized proximal to the confluence of hepatic ducts. The clinical picture may differ depending on whether the stones cause complete, partial, or intermittent biliary obstruction. The course can vary from asymptomatic to fatal, thus, early diagnosis and treatment is critical for a good prognosis. The gold standard in imaging is magnetic resonance cholangiopancreatography (MRCP). However, correct diagnosis can be challenging due to atypical clinical picture and laboratory findings. We present a case where hepatolithiasis was misdiagnosed initially due to incomplete reporting and documentation of MRCP. Choledocholithiasis was diagnosed based on initial MRCP, and endoscopic stone extraction was indicated. However, an unusual post-interventional course and signs of obstructive cholangitis led to an endoscopic re-intervention, which confirmed absence of pathology in extrahepatic biliary ducts. The cholangitis recurrence required intensive antibiotic treatment, and CT examination revealed intrahepatic S3 bile duct dilatation. Thus, a re-evaluation of initial MRCP and repeated MRCP confirmed hepatolithiasis. Further, laparoscopic bisegmentectomy was chosen as the definitive treatment due to the location of the lesion. The patient recovered and remained symptom free upon a 12 month follow up.
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- hepatektomie MeSH
- laparoskopie MeSH
- lidé MeSH
- litiáza diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- magnetická rezonanční cholangiopankreatografie MeSH
- nemoci jater diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- kazuistiky MeSH
Úvod: Hidradenitis suppurativa (HS) a chronické zápalové ochorenia čreva (IBD) sú navzájom asociované. Prevalencia IBD u pacientov s HS nie je úplne objasnená. Cieľom práce bolo zistiť prevalenciu IBD u HS pacientov a vyhodnotiť rizikové faktory a možný fenotyp pacientov HS a IBD. Metodika: Monocentrickou retrospektívnou analýzou dát u 241 pacientov s HS sme na základe zdravotnej dokumentácie určili výskyt IBD. Následne sme vyhodnocovali epidemiologické faktory HS. Výsledky: IBD sme potvrdili u 5,8 % pacientov. Z uvedeného počtu bolo 13 (92,9 %) pacientov s Crohnovou chorobou a 1 (7,1 %) pacient s ulceróznou kolitídou. Gastroenterológom bolo odoslaných 8 (57,1 %) pacientov a u 6 (42,9 %) pacientov sme našli asociáciu náhodne v rámci dermatologického vyšetrenia. Práca nepotvrdila jednoznačne odlišný fenotyp pacienta, ktorý je pri ochorení HS asociovaný s IBD. Upozorňujeme na výskyt možných spoločných komorbidít a rizikových faktorov ako abúzus fajčenia a obezitu. Diskusia: Práca potvrdzuje dostupné literárne údaje, významnú asociáciu HS a CD a nižšiu pri HS a UC. Záver: Prevalencia IBD u pacientov s HS je 5,8 %, u pacientov s HS a IBD sme nepotvrdili jednoznačne odlišný fenotyp ochorenia.
Introduction: Association between hidradenitis suppurativa (HS) and chronic inflammatory bowel disease (IBD) exists. Prevalence of IBD in patients with HS is not clear. The aim of this paper is to determine the prevalence of IBD in patients with HS, evaluate risk factors and possible phenotype of patients with HS and IBD. Methods: Single center retrospective analysis of 241 patients with HS was carried out and medical files were searched for inflammatory bowel disease accordingly. Epidemiologic data of HS were collected. Results: IBD had a prevalence of 5.8%. Out of this number 13 (92.9%) suffered from Crohn’s disease (CD) and 1 (7.1%) from ulcerative colitis (UC). Eight patients (57.1%) were referred to the dermatologist by gastroenterologist and in six patients (42.9%) history of IBD was detected by dermatologist during routine examination. Special phenotype of the disease associated with IBD was not confirmed. The study points out possible existence of common comorbidities and risk factors such as smoking and obesity. Discussion: Our study confirmed similar data like those available in literature, where strong association between CD and HS is present and weaker with UC and HS. Conclusion: The prevalence of IBD in HS patients (5.8%) however these patients do not have a distinct HS phenotype.
Hemodialyzovaní pacienti so zlyhanými obličkami sú odkázaní na fungujúci cievny prístup – najčastejšie arterio-venóznu fistulu (AVF). Jej životnosť je ohrozená vznikom stenóz, ktoré je potrebné riešiť pred vznikom trombózy. Primárnou liečbou väčšiny stenóz je angioplastika, ktorá predlžuje jej životnosť. Vysoký technický úspech je dosiahnutý pomocou vysokotlakých balónikov a balónikov s čepieľkami. Z hľadiska dlhodobej priechodnosti je potrebné angioplastiku často opakovať. Primárnu priechodnosť zvyšujú balóniky uvoľňujúce cytostatikum. Stenty a stentgrafty sa v oblasti AVF používajú zriedka u inoperabilných pacientov a vo vybraných lokalitách. Rozvoj techník umožnil endovaskulárnu liečbu trombózy fistuly, po ktorej zároveň nasleduje angioplastika príčinnej stenotickej lézie. Endovaskulárne oklúzne techniky AVF sú alternatívou chirurgie u inoperabilných pacientov. U pacientov so zachovanou funkciou obličiek alebo s alergiou je možné intervenciu navigovať bez použitia jódovej kontrastnej látky, a to pod ultrazvukovou kontrolou prípadne použitím oxidu uhličitého.
Hemodialysed patients with end stage renal disease are reliant to proper function of vascular access – mostly arterio-venous fistula (AVF). AVF patency is jeopardized by stenosis formation, which needs to be treated before thrombosis. Angioplasty is primarily indicated and prolongs vascular access patency. High pressure balloons and cutting balloons aid to high technical success rate. Angioplasty needs to be repeated in order to maintain long term patency. Drug-eluting balloons prolong long term patency. Stents and stentgrafts are seldom used in inoperable patients and in selected locations. Technical advances allowed endovascular treatment in AVF thrombosis followed by angioplasty of culprit lesion. Vascular access endovascular occlusion is alternative for surgery in inoperable patients. In patients with residual renal function or iodine allergy, intervention could be ultrasound guided or carbon dioxide could be used without the need of iodine contrast.
- Klíčová slova
- centrální venózní stenóza,
- MeSH
- angioplastika * metody MeSH
- arteriovenózní píštěl * komplikace terapie MeSH
- dialýza ledvin MeSH
- katetrizace centrálních vén škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- okluze cévního štěpu komplikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Hemoptýza je súčasťou mnohých chorôb dolných dýchacích orgánov. V niektorých prí- padoch môže byť liečebne ťažko ovplyvniteľná. Jednou zo zriedkavejšie využívaných terapeutických možností je embolizácia bronchiálnej artérie, ktorá je zdrojom krvácania. Autori dokumentujú na dvoch kazuistikách endovaskulárnu liečbu hemoptýzy rôznej etiológie, závažnosti a priebehu.
Hemoptysis is symptom of many different diseases and disorders of lower respiratory tract. One of the less frequently used therapeutic options is embolization of the bleeding bronchial artery. Endovascular therapy of hemoptysis of different etiology, severity, and course is documented by the following case reports.
- MeSH
- angiografie metody MeSH
- arteriae bronchiales diagnostické zobrazování patofyziologie MeSH
- bronchoskopie metody MeSH
- hemoptýza * diagnóza terapie MeSH
- hrudník diagnostické zobrazování MeSH
- klinické laboratorní techniky MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory plic diagnóza MeSH
- počítačová rentgenová tomografie využití MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- terapeutická embolizace metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
