Východiská: Spokojnosť pacienta s atribútmi ambulantnej starostlivosti, môže byť jedným z determinantov podmieňujúcich účasť populácie na prevencii. Cieľ: Zistiť aké je hodnotenie spokojnosti s kvalitou poskytovanej ambulantnej starostlivosti zo strany pacientov. Metódy: Bola použitá metóda neštandardizovaného dotazníka. Prieskum bol realizovaný v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a v odborných ambulanciách rôzneho odborného zamerania v Banskobystrickom samosprávnom kraji v r. 2022. Celkovo sa do prieskumu zapojilo 103 respondentov bez ohľadu na vek, pohlavie, sociálny status a diagnózu s ktorou prišli na vyšetrenie. Výsledky: Väčšina respondentov vyjadrila spokojnosť s odbornosťou a ľudským prístupom lekára a sestry, pričom väčšia miera spokojnosti bola vyjadrená lekárovi v porovnaní so sestrou. Najvyššia miera nespokojnosti respondentov bola zaznamenaná s objednávaním na vyšetrenie a dobou čakania na samotné vyšetrenie, s možnosťou parkovania a orientáciou v areáli zdravotníckeho zariadenia. Vyjadrenie spokojnosti pacienta s odbornosťou, záujmom a prístupom zdravotníckych pracovníkov, nesúvisí s jeho pohlavím p>α (0,05). Rovnako vyjadrenie spokojnosti pacientov s chodom ambulancie p>α (0,05). Signifikantný výsledok bol zistený v prípade súvislosti veku respondentov a hodnotenia prevádzky ambulancie. Väčšie nároky na chod a prevádzku ambulancie mali mladší pacienti p-hodnota<α (0,05).Diskusia a záver: Aj napriek dlhšiemu čakaniu na termín vyšetrenia a na vyšetrenie samotné, je väčšina respondentov spokojná s odbornosťou, záujmom o pacienta a ľudským prístupom zdravotníckych pracovníkov v ambulantnej starostlivosti. Mladší pacienti majú signifikantne vyššie nároky na chod ambulancie a jej fungovanie.
Background: Patient satisfaction with ambulatory care attributes can be one of the determinants conditioning the population's participation in prevention. Objective: To find out what is the assessment of satisfaction with the quality of outpatient care provided by patients. Methods: Anon-standardized questionnaire method was used. The survey was carried out in general practitioners' clinics for adults and in specialist clinics of various specializations in the Banska Bystrica self-governing region in 2022. A total of 103 respondents took part in the survey, regardless of age, gender, social status and diagnosis with which they came to the examination. Results: The majority of respondents expressed satisfaction with the expertise and human approach of the doctor and nurse, with a greater degree of satisfaction expressed to the doctor compared to the nurse. The highest level of dissatisfaction among respondents was recorded with ordering an examination and waiting time for the examination itself, with the possibility of parking and orientation in the area of the medical facility. The patient's expression of satisfaction with the expertise, interest and approach of health workers is not related to his gender p>α (0.05). Likewise, the expression of patients' satisfaction with the operation of the clinic p>α (0.05). A significant result was found in the case of the connection between the age of the respondents and the evaluation of the clinic's operation. Younger patients had greater demands on running and operating the ambulance, p-value<α (0.05).Discussion and conclusion: Despite the longer wait for the examination date and the examination itself, the majority of respondents are satisfied with the expertise, interest in the patient and the humane approach of healthcare workers in ambulatory care. Younger patients have significantly higher demands on the operation of the clinic and its functioning.
Východiská: Svet zaznamenal v posledných dvoch rokoch 2020-2021, pandémiu infekcie COVID-19. Je spojená s mohutnou morbiditou a mortalitou a s radikálnymi opatreniami na ich elimináciu. Jednotlivé krajiny zavádzajú viacero preventívnych opatrení s rôznou intenzitou a rôznou výslednou efektivitou. Najčastejšie ide o stratégiu obmedzenia pohybu, sociálny dištanc, nosenie tvárových masiek a zákaz stretávania sa vo veľkých skupinách. Posledným zo zavedených opatrení bolo očkovanie.Cieľ: Cieľom článku je overiť hodnotenie efektivity konkrétnych opatrení, prijatých na ochranu verejného zdravia počas pandémie COVID-19, v literárnych zdrojoch.Metódy: Bola použitá metóda naratívnej prehľadovej štúdie.Výsledky: V rámci opatrení proti prenosu korona vírusu sa ako najefektívnejšie opatrenie potvrdila stratégia obmedzenia pohybu (lockdown). Takéto opatrenia však priniesli náhlu, negatívnu zmenu v živote ľudí a v spoločnosti všeobecne. Ako efektívne, sa v rámci ochrany verejného zdravia potvrdili aj opatrenia zahŕňajúce zvýšenú osobnú hygienu (umývanie a dezinfekcia rúk, nosenie tvárovej masky/respirátora), sociálne dištancovanie, včasné vyhľadávanie osôb pozitívnych na korona vírus (testovanie, trasovanie), izolácia pacienta a karanténa. Sila vakcinácie, ako preventívneho opatrenia, pre krátku dobu jej pôsobenia nie je zatiaľ v existujúcich štúdiách významne preukázaná.Diskusia a záver: Zistenia konzistentne naznačujú, že pri znižovaní výskytu a úmrtnosti počas pandémie COVID-19, je dôležitá stratégia obmedzenia pohybu, aj napriek negatívnemu dopadu na ľudí. Existujúce štúdie potvrdili aj efektivitu ďalších používaných opatrení, vyhľadávanie zdrojov nákazy a ich kontaktov, dezinfekcia rúk, nosenie tvárového respirátora, a sociálny dištanc. Pre zaistenie účinnosti preventívnych opatrení v oblasti ochrany verejného zdravia v boji s pandémiou, je dôležitá včasná implementácia kombinácie jednotlivých opatrení. Aby sa zachovala čo najlepšia rovnováha opatrení, je dôležité neustále monitorovať prepuknutie ohniska a vplyv prijatých opatrení.
The world has experienced a COVID-19 pandemic in the last two years 2020-2021. It is associated with massive morbidity and mortality and radical measures to eliminate them. Different countries implement several preventive measures with different intensi- ties and different outcomes. Most often it is a strategy of restricting movement, social distance, wearing face masks and a ban on meeting in large groups. The last of the me- asures in place was vaccination.Aim: The aim of the article is to verify, through literary sources, the evaluation of the ef- fectiveness of specific measures taken to protect public health during the COVID-19 pandemic.Methods: A narrative review study method was used.The results: As part of the measures against the transmission of the corona virus, a lo- ckdown strategy has been confirmed as the most effective measure. However, such mea- sures have brought a sudden, negative change in people's lives and in society in general. Measures including increased personal hygiene (washing and disinfecting hands, wearing a face mask/respirator), social distancing, early detection of corona virus positive people (testing, tracing), patient isolation and quarantine have also been confirmed as effective in protecting public health. The potency of vaccination as a precautionary measure has not yet been demonstrated in existing studies due to its short duration of action. Discussion and conclusion: The findings consistently suggest that in reducing the inci- dence and mortality during the COVID-19 pandemic, a movement restriction strategy is important, despite the negative impact on humans. Existing studies have also confir- med the effectiveness of other measures used, hand disinfection, wearing a facial respi- rator, and social distance. In order to ensure the effectiveness of preventive measures in the field of public health protection in the fight against a pandemic, the timely imple- mentation of a combination of individual measures is important. In order to maintain the best possible balance of measures, it is important to constantly monitor the outbreak and the impact of the measures taken.
- MeSH
- COVID-19 * prevence a kontrola MeSH
- lidé MeSH
- ochrana veřejného zdraví MeSH
- pandemie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
