Východiská: Medikačné chyby sú častejšie hlásené z nemocničného prostredia. Avšak môžeme ich identifikovať aj v zariadeniach sociálnych služieb. Najčastejšie ide o nesprávne riedenie lieku, nesprávne uchovávanie lieku, podanie lieku v nesprávnej dávke a v nesprávnom čase, nesprávnu techniku podania lieku, podanie exspirovaného lieku. Výsledky výskumov dokazujú, že medikačné chyby sú globálnym problém verejného zdravia. Cieľ: identifikovať kritické miesta rizikového správania sa sestier v príprave a podávaní liekov pre os obyvateľom zariadenia sociálnych služieb. Súbor a metódy: Do súboru bolo zaradených 5 sestier s priemernou dĺžkou praxe v povolaní sestra 29,4 rokov. Uskutočnili sme priame pozorovanie v rozsahu piatich pracovných dní. Celkový počet pozorovaní bolo 675. Počet pozorovaných javov bol 9. Použili sme metódu frekvenčnej analýzy pozorovaných javov. Výsledky sme interpretovali ako priemerné relatívne skóre. Výsledky: Z analýzy dát vyplynulo zistenie, že kritickým miestom v príprave a v podávaní liekov per os v zariadení sociálnych služieb je kontrola nežiaducich účinkov liekov, poučenie osoby a kontrola užitia liekov. Najviac medikačných chýb sme zaznamenali v tretí pracovný deň. Záver: Odhalené rizikové správanie sa sestier v príprave a podávaní liekov sú výzvou pre zmeny v procesoch realizovaných v zariadení sociálnych služieb. Prospektívne je potrebné realizovať väčšie multicentrické štúdie
Backround: Medication errors are more commonly reported from the hospital setting. However, they can also be identified in social service settings. The most common are incorrect dilution of the medicine, incorrect storage of the medicine, administration of the medicine in the wrong dose and at the wrong time, incorrect technique of administration of the medicine, administration of exspirated medicine. Research findings show that medication errors are a global public health problem. Objective: Identify critical points of nurses' risky behaviors in the preparation and administration of medications to residents of a social service facility. Participants and methods: Five nurses with an average length of experience in the nursing profession of 29.4 years were included in the cohort. We conducted direct observation over a period of five working days. The total number of observations was 675. The number of observed phenomena was 9. We used the method of frequency analysis of observed phenomena. We interpreted the results as mean relative scores. Results: The data analysis revealed the finding that the critical point in the preparation and administration of per os medications in a social service facility is the control of adverse drug reactions, the instruction of the person, and the control of the use of medications. The highest number of medication errors were observed on the third working day. Conclusion: The revealed risky behaviors of nurses in the preparation and administration of medications are a challenge for changes in the processes implemented in the social services facility. Larger multicentre studies with longer observation periods are prospectively needed
Východiská: Jednou z možností kontroly efektívnosti modelu pregraduálneho vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo je jeho hodnotenie absolventmi. Schopnosť kriticky posúdiť a zaujať objektívne stanovisko k obsahu a forme vzdelávania sa s odstupom času zvyšuje. Dôvodom sú postupne nadobudnuté praktické skúsenosti absolventov, pracovné podmienky, možnosti ďalšieho vzdelávania a i. Ošetrovateľstvo je profesijne orientovaný študijný program. Jadrom úspechu výkonu profesie je harmonizácia teórie a praxe. V minulosti veľa štúdií malo za cieľ prioritne analyzovať iba výučbu v klinických podmienkach. Sme toho názoru, že prediktorom autonómnej praxe v klinických podmienkach sú teoretické vedomosti, kvalitné vzdelávanie v laboratórnych podmienkach a vedenie mentorom. Je nesprávne tento vzťah podceniť. Cieľ: retrospektívne hodnotiť vybrané zložky modelu pregraduálneho vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo. Súbor a metódy: Do výskumu bolo zapojených 176 absolventov – bakalárov v odbore ošetrovateľstvo. 38 (21,6 %) respondentov absolvovalo štúdium na odbornej vysokej škole a 138 (78,4 %) respondentov absolvovalo toto štúdium na univerzite. Dáta boli získané vybranými sekciami štandardizovaného dotazníka The Clinical Learning Environment, Supervision and Nurse Teacher scale (CLES+T test). Vnútornú konzistenciu dotazníka sme zisťovali pomocou Cronbachovej alfy. Respondenti svoj názor vyjadrili na 5 stupňovej Likertovej škále. Dotazník bol sprístupnený online za spolupráci Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA). Obdobie zberu dát: február-máj 2021. Výsledky boli spracované deskriptívnou štatistikou. Výsledky: Absolventi pozitívnejšie hodnotili teoretickú výučbu (skóre 3,88). Hodnotenie klinickej výučby absolventmi univerzít bolo skoro identické s absolventmi odborných vysokých škôl. Z analýzy dát klinickej výučby vyplynulo zistenie, že mentori neboli zdrojom spätnej väzby pre študenta, študenti sa nepovažovali za členov tímu. Výsledky preukázali vysokú prioritu roly mentora. Pozitívny interpersonálny vzťah medzi mentorom a študentom má podľa absolventov silný motivačný význam. Názory absolventov univerzít na pregraduálne vzdelávanie je porovnateľná s názormi absolventov odborných vysokých škôl. Celkove hodnotenie pregraduálneho vzdelávania dosahovalo priemerné skóre 3,56. Záver: Výsledky hodnotenia slovenských absolventov je porovnateľná s hodnotením študentov a absolventov ostatných európskych krajín patriacich k signatárom Európskeho vysokoškolského priestoru - European Higher Education Area (EHEA). To potvrdzuje vysoký štandard slovenských vysokých škôl, porov
Background: One way of checking the ef fectiveness of the undergraduate nursing education model is through its evaluation by graduates. The ability to critically assess and take an objective stance on the content and form of education increases with the passage of time. This is due to the graduates' practical experience, working conditions, opportunities for further education, etc. Nursing is a professionally oriented study programme. The harmonisation of theory and practice is at the heart of the success of the profession. In the past, many studies have had the priority of analysing only teaching in clinical settings. We believe that the predictors of autonomous practice in clinical settings are theoretical knowledge, quality education in laboratory settings, and mentor guidance. It is wrong to underestimate this relationship. Objective: to retrospectively evaluate selected components of the undergraduate nursing education model. Set and Methods: 176 undergraduate nursing students were included in the study. 38 (21.6%) of the respondents had completed their studies at a vocational college and 138 (78.4%) of the respondents had completed their studies at a university. Data were collected by selected sections of the standardized questionnaire The Clinical Learning Environment, Supervision and Nurse Teacher scale (CLES+T test). Internal consistency of the questionnaire was measured using Cronbach’s alpha. Respondents expressed their opinion on a 5-point Likert scale. The questionnaire was made available online with the cooperation of the Slovak Chamber of Nurses and Midwives (SK SaPA). Data collection period: February- -May 2021.The results were processed by descriptive statistics. Results: Graduates rated theoretical teaching more positively (score 3.88). The evaluation of clinical teaching by university graduates was almost identical to that of graduates of professional colleges. Analysis of the clinical teaching data 3/202464Suplementum revealed the finding that mentors were not a source of feedback for the student; students did not consider themselves as team members. The results demonstrated the high priority of the mentor role. The positive interpersonal relationship between mentor and student is considered by the alumni to have a strong motivational significance. The views of university graduates on undergraduate education is comparable to those of graduates of vocational colleges. The overall rating of undergraduate education achieved a mean score of 3. 56. Conclusion: the results of the evaluation of Slovak graduates is comparable to the evaluation of students and graduates of other European countries belonging to the signatories of the European Higher Education Area (EHEA). This confirms the high standard of Slovak higher education institutions, comparable
Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť vplyv fyzických a psychických faktorov pôsobiacich na osobnosť sestier pracujúcich na operačných sálach.
The main objective of the survey was to determine the impact of physical and psychological factors on the personality of nurses working in operating theatres.
