Východiská: Spokojnosť sestier na pracovisku determinuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Posúdiť vplyv a prepojenie pracovnej spokojnosti sestier s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou. Súbor a metodika: Údaje boli zozbierané na vzorke 228 sestier na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR. Metódou boli elektronické a tlačené dotazníky vlastnej konštrukcie. Dotazník č.1 (30-položkový) bol určený pre analýzu Herzbergových motivačných a hygienických faktorov, Maslowovej pyramídy potrieb, copingové stratégie sestier a symptómy stresu. Dotazník č. 2 (20-položkový) bol upriamený na štandardizované ukazovatele kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre štatistické spracovanie som použila výpočet P-hodnoty a korelačného koeficientu medzi premennými a Wilcoxonov test. Najviac respondentov bolo vo veku 41–50 rokov. Výsledky: Pri zisťovaní hladiny významnosti v overovaní hypotéz sa zistilo, že neexistuje korelácia medzi kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti a spokojnosťou sestier na pracovisku. Korelácia existuje medzi Herzbergovými motivátormi, hygienickými faktormi, Maslowovou pyramídou potrieb a spokojnosťou sestier na pracovisku. Copingové stratégie, ktoré využívajú sestry pri zvládaní záťažových situácií sú zamerané na problém. Výskum potvrdil, že u sestier sa najčastejšie prejavujú emocionálne príznaky stresu. Význam výskumu spočíva v potvrdení, že pracovná spokojnosť sestier, nemá vplyv na zníženie štandardov v ošetrovateľstve, ale vo zvyšovaní spokojnosti sestier na pracovisku, čo prispieva k efektivite práce. Záver: V zdravotníckych zariadeniach je potrebné budovať pracovnú atmosféru a prostredie podporujúcu rešpekt a úctu k zamestnancom.
Background: Nurses’ job satisfaction determines the quality of nursing care. Aim: To assess the impact and association of nurses’ job satisfaction with the nursing care provided. Set and methodology: Data were collected from a sample of 228 nurses in anesthesiology and intensive care units in the Slovak Republic. The method was electronic and printed questionnaires of our own design. Questionnaire 1 (30-item) was designed to analyze Herzberg’s motivational and hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs, nurses’ coping strategies and stress symptoms. Questionnaire 2 (20-items) was directed to standardized indicators of quality of nursing care in anesthesiology and intensive care units. For statistical processing, I used the calculation of P-value and correlation coefficient between variables and the Wilcoxon test. Most of the respondents were in the age group of 41–50 years. Results: When the level of significance was found in the hypothesis testing, it was found that there was no correlation between the quality of nursing care and nurses’ job satisfaction. A correlation exists between Herzberg’s motivators, hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs and nurses’ workplace satisfaction. Coping strategies used by nurses in coping with stressful situations are problem-focused. Research has confirmed that nurses are most likely to show emotional symptoms of stress. The significance of the research lies in the confirmation that the job satisfaction of nurses does not have an impact on lowering the standards in nursing but on increasing the job satisfaction of nurses in the workplace, which contributes to the effectiveness of the work. Conclusion: In health care facilities, it is necessary to build a working atmosphere and the environment that promotes respect and esteem for employees.
