Príjem jedla môže u niektorých ľudí vyvolať pokles krvného tlaku prechodného charakteru. Ak pokles systolického tlaku krvi dosiahne 20 mm Hg alebo viac, hovoríme o postprandiálnej hypotenzii. Tento jav prebieha asymptomaticky, alebo podmieňuje klinické príznaky zo strany centrálnej nervovej sústavy alebo kardiovaskulárneho systému. Postprandiálna hypotenzia sa častejšie vyskytuje u starých ľudí, hypertonikov, diabetikov alebo pacientov so zlyhaním autonómneho nervového systému. Patogenéza postprandiálnej hypotenzie nie je dostatočne objasnená. Uvažuje sa o vplyve starnutia, artériovej hypertenzie, nedostatočnosti autonómneho nervového systému, o účasti inzulínu, vazoaktívnych gastrointestinálnych hormónov, nadmernej krvnej náplni splanchnika a zmenenej motilite žalúdka. Dôležitým faktorom je tiež zloženie a teplota potravy. Naše pozorovania výskytu potsprandiálnej hypotenzie v skupine 89 pacientov s artériovou hypertenziou (41 žien, 48 mužov, priemerný vek = 67±12 rokov) ukázali 45% incidenciu tohto fenoménu. Maximálny pokles systolického tlaku krvi u pacientov s identifikovanou postprandiálnou hypotenziou sme najčastejšie zaznamenali pol hodinu po príjme štandardného jedla. Užívanie antihypertenzív nebolo spojené s vyšším postprandiálnym poklesom krvného tlaku. U pacientov liečených benzodiazepínmi sme na hraničnej úrovni štatistickej významnosti (p=0,05) pozorovali nižšie postprandiálne hodnoty TK. V súhlase s literárnymi údajmi konštatujeme, že postprandiálna hypotenzia je častý jav, ktorý môže interferovať s meraním krvného tlaku po príjme jedla, čo je potrebné zohľadniť v každodennej praxi pri posudzovaní efektu antihypertenzívnej liečby.

Food intake may cause a temporary but significant decline of blood pressure in susceptible people. If the systolic blood pressure falls by 20 mm Hg or more after food ingestion this indicates postprandial hypotension. This phenomenon can be asymptomatic or accompanied by a variety of neurological or cardiovascular symptoms. Postprandial hypotension occurs more commonly in elderly people, patients with hypertension, diabetes or autonomic nervous system failure. The mechanism of postprandial hypotension is not completely understood. It may be associated with ageing, arterial hypertension, impairment of the autonomic nervous system, insulin, vasoactive gastrointestinal hormones, disproportionate splanchnic blood pooling, and altered gastric motility. Food composition and its temperature are also significant. We found a 45% incidence of postprandial hypotension in a group of hypertensive patients (41 females, 48 males, mean age 67±12 years). The maximal decrease in systolic blood pressure in subjects with identified postprandial hypotension occurred most frequently 30 minutes after a standardized meal. The use of antihypertensives was not associated with a higher postprandial blood pressure decline. However this association was noted at the borderline level of statistical significance (p=0.05) with benzodiazepine treatment. In accordance with the literature we affirm that postprandial hypotension is a common disorder of blood pressure regulation, which may interfere with blood pressure measurements. Consequently, this phenomenon should be considered when evaluating the effects of antihypertensive medications in everyday routine.

2 interná klinika FNsP a LF UPJŠ Košice

Clinical impact and mechanisms of postprandial hypotension

Klinický význam a mechanizmy postprandiálnej hypotenzie = Clinical impact and mechanisms of postprandial hypotension /

Clinical impact and mechanisms of postprandial hypotension /

Lit: 64

Souhrn: eng