Vyšetrovanie prípadov náhlych úmrtí je často predmetom súdnolekárskej praxe. V mnohých prípadoch ide o úmrtia z kardiovaskulárnych príčin. Stanoviť diagnózu náhlej srdcovej smrti len na základe morfologických nálezov môže byť niekedy veľmi obtiažne až nemožné. V diagnostike poškodenia myokardu u živých pacientov sa bežne využívajú biochemické markery kardiálny troponín I (cTnI) a atriálny natriuretický peptid (pro-ANP). Cieľ: Cieľom práce bolo overiť využitie biochemických markerov cTnI a pro-ANP v diagnostike náhlej srdcovej smrti. Pacienti a metódy: Predmetom štúdie bolo 89 nekroptických prípadov. V 53 prípadoch išlo o náhlu srdcovú smrť, 36 prípadov s inou ako kardiálnou príčinou smrti slúžilo ako kontrolný súbor. Koncentrácie markerov boli stanovené v krvi z ľavej komory srdca a pravej femorálnej vény. Bola zisťovaná závislosť medzi výsledkami biochemického vyšetrenia a príčinami smrti, morfologickými nálezmi v myokarde, časovým intervalom medzi smrťou a odberom vzoriek biologických materiálov a údajmi o resuscitácii. Výsledky: Koncentrácie cTnI zistené vo vzorkách krvi z ľavej komory srdca v prevažnej väčšine prípadov mnohonásobne prevyšovali cutoff hodnoty, podobne ako koncentrácie pro-ANP. Hodnoty obidvoch parametrov boli významne nižšie v periférnej krvi. Neboli zistené signifikantné vzťahy medzi hodnotami sledovaných markerov a príčinou smrti, histopatologickými nálezmi v myokarde, časovým intervalom medzi smrťou a odberom vzoriek a údajmi o resucitácii. Záver: Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že krv nie je vhodný materiál na stanovenie biochemických markerov kardiálneho troponínu I a atriálneho natriuretického peptidu pre stanovenie diagnózy náhlej srdcovej smrti podobne ako pri zisťovaní poškodenia myokardu u klinických pacientov.

Introduction: Medical examiners frequently examine victims of sudden death. Most often sudden deaths have a cardiovascular cause. To determine the diagnosis of sudden cardiac death based only on morphological findings may be often very difficult. Measurement of blood concentrations of cardiac troponin I (cTnI) and atrial natriuretic peptide (pro-ANP) is now in clinical use in adult patients with heart failure caused by myocardial damage. Aim: The aim of the study was the estimation wheather cTnI and/or pro-ANP could be markers of sudden cardiac death. Patients and methods: The study was carried out on 89 necroptic cases, of which 53 were concluded as cardiac-related sudden death, and 36 cases were used as a control group being other than cardiac death cases. Concentrations of markers were determined in blood taken from the left cardiac ventricle and from the right femoral vein. The dependence between the results of biochemical studies and death causes, results of histopathological examination of myocardium, time interval between the death and taking of samples, and resuscitation data was investigated. Results: Concentrations of cTnI as determined in blood samples from the left ventricle were in most cases very high, largely exceeding the cut-off level, and so were concentrations of pro-ANP. The values of both parameters were significantly lower in peripheral blood. No statistically significant dependences were found between the levels of the studied markers and the cause of death, myocardial histopathological findings, time interval between the death and taking of samples, and resuscitation data. Conclusion: Based on the results obtained, the study can be concluded that blood is not a suitable medium for determination of biochemical markers of cardial troponin I and atrial natriuretic peptide for post-mortem diagnostics of myocardial damage and for determining the diagnosis of sudden cardiac death in a manner similar to diagnostics of myocardium damage in living patients.

Institute of Forensic Medicine School of Medicine Comenius University and Health Care Surveillance Authority Bratislava

Využitie biochemických markerov v diagnostike náhlej srdcovej smrti

Soudní lékařství

Lit.: 17