Myelodysplastický syndróm (MDS) je definovaný ako heterogénna skupina klonálnych ochorení hemopoetických kmeňových buniek kostnej drene (KD), ktorá sa prejavuje inefektívnou hematopoézou, morfologickou dyspláziou a periférnou cytopéniou v jednom alebo viacerých krvných radoch. Klinický priebeh ochorenia je variabilný a individuálny, na jednej strane môže viesť k postupnému vzniku fatálnych cytopénií, na strane druhej k vzniku sekundárnej akútnej myeloidnej leukémie (AML). Diagnostika ochorenia vyžaduje úzku koreláciu klinického obrazu, laboratórnych parametrov a štandardizovaného zhodnotenia biopsie kostnej drene. Aj napriek istým pokrokom v liečbe pacientov s vyšším rizikom (IPSS skupiny „INT-2” a „high”) sú súčasné terapeutické možnosti obmedzené. Do úvahy prichádzajú alogénna transplantácia hemopoetických kmeňových buniek, chemoterapia, podporná liečba a hypometylačná terapia. V období rokov 2008–2014 bolo v našom bioptickom registri identifikovaných 76 pacientov s vysokorizikovým MDS, ktorí boli liečení chemoterapiou, hypometylačnou látkou azacitidínom a transplantáciou krvotvorných buniek a od ktorých boli dostupné trepanobiopsie KD pred aplikovanou liečbou a po nej. Bol hodnotený efekt zvolenej terapie so zameraním sa na histopatologický typ MDS pred absolvovaním príslušnej terapie a po ňom a tiež na zmeny histomorfologického obrazu, predovšetkým na podiel blastov v KD, progresiu do sekundárnej AML a progresiu myelofibrózy. Súbor tvorilo 76 pacientov (47 mužov a 29 žien), priemerný vek bol 62 rokov (27–82 rokov). Najčastejším typom vysokorizikového MDS bol RAEB 2 (32 pacientov) a sekundárna AML (21 pacientov). 39 pacientov bolo liečených výlučne hypometylačnou látkou azacitidínom, v 12 prípadoch bola do liečby zaradená aj chemoterapia. Samotnou chemoterapiou bolo liečených 22 pacientov. U 3 pacientov z nášho súboru boli dostupné iba údaje o transplantácii periférnych krvotvorných buniek, ich celkový počet bol 7. Hypometylačná liečba viedla: a) v takmer 16 % k redukcii celkového podielu blastov, b) v takmer 42 % prípadov k stabilizácii ochorenia bez nápadnejších zmien morfologického obrazu, c) v približne 35 % prípadov napriek liečbe došlo k pomerne rýchlej progresii ochorenia, d) v 8 % prípadov došlo v priebehu ochorenia k postupnej progresii myelofibrózy. Či je progresia fibrózy dôsledkom hypometylačnej liečby, alebo ide o súčasť prirodzeného vývoja MDS, nie je známe, to isté platí aj pre pretrvávanie či progresiu cytopénie/í.

Myelodysplastic syndrome (MDS) represents a heterogeneous group of clonal disorders of haematopoietic bone marrow (BM) stem cells manifesting as ineffective haematopoiesis and morphologically visible dysplasias, leading to peripheral cytopenias involving one or more blood cell lineages. The clinical course of the disease is variable and individual. It may lead either to the onset of fatal cytopenias due to progressive BM failure or, on the contrary, to the development of secondary acute myeloid leukaemia (AML). Diagnosis of the disease requires close correlation of the clinical picture, laboratory parameters and standardized evaluation of BM biopsy. Despite some progress in the treatment of patients with higher risk MDS (IPSS group int-2 and high), the current therapeutic options are limited and usually allogeneic haematopoietic stem cell transplantation, chemotherapy, supportive care and hypomethylating therapy may be considered. From 2008–2014, 76 patients were identified with high-risk MDS in our biopsy register who were treated with chemotherapy, the hypomethylating agent azacytidine or stem cell transplantation and whose bone marrow bio-psies were available before and after treatment. The effect of the applied therapy was evaluated with focusing on the histopathological type of MDS before and after therapy and also on any change of the histo-morphological picture, particularly the BM blast count, progression to secondary AML and progression of myelofibrosis. The series consisted of 76 patients (47 men and 29 women); the average age was 62 years (27–82 years). The most common type of high-risk MDS was RAEB 2 (32 patients) and secondary AML (21 patients). 39 patients were treated only with the hypomethylating agent azacytidine; in 12 cases chemotherapy was also administered. 22 patients were treated with chemotherapy alone. In 3 patients, only information about peripheral stem cell transplantation was available, the total number of transplantations was 7. Hypomethylating therapy resulted in: a) blast cell count reduction in 16% of cases, b) disease stabilization without striking changes of the morphological picture in nearly 42% of cases, c) rapid disease progression despite therapy in approx. 35% of cases and d) gradual progression of myelofibrosis during the disease course in 8% of cases. Whether the progression of fibrosis represents an effect of hypomethylating treatment or is part of the natural course of MDS remains unknown, the same is true for the persistence or progression of cytopenia/s.

Konzultačné centrum bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby Martinské bioptické centrum s r o v Martine

Konzultačné centrum bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby Ústav patologickej anatómie JLF Univerzity Komenského a UN v Martine

Evaluation of bone marrow therapeutic response in patients with high risk myelodysplastic syndrome