Cieľ: Posúdiť vzťah jednotlivých parametrov obezity vo vzťahu ku koronarografickému nálezu s koreláciou hrúbky epikardiálneho tuku (ET) vo vyššie uvedenom kontexte. Metodika: Vyšetrených bolo 80 pacientov (43 mužov, 37 postmenopauzálnych žien) podstupujúcich elektívne koronarografické vyšetrenie. Vyšetrili sme bežné obezitné parametre – BMI (body mass index), OP (obvod pása), OK (obvod krku), ako aj CTT (celkový telesný tuk) a VT (viscerálny tuk) pomocou bioimpendancie. Stanovili sme hrúbku ET zmeraného echokardiograficky. Doplnili sme vyšetrenie lipidogramu, glykémie, HOMA-IR (indexu inzulínovej rezistencie) a AIP (aterogénneho indexu plazmy). Súbor sme rozdelili na skupinu s koronarograficky dokázanou stenózou, alebou stenózami (sKS) a skupinu bez zistenia kvantifikovateľnej stenózy alebo stenóz (bezKS). Výsledky: Priemerná hrúbka ET v sKS skupine bola 6,3 vs 5,6 mm v skupine bezKS (p < 0,025). Rozdiely v hrúbke ET v uvedených skupinách boli u mužov 6,5 vs 5,2 mm (p < 0,025; ∆ = 20 %) a u žien 6,1 vs 6,0 mm (p < 0,025; ∆ = 1,64 %). U mužov v skupine sKS bolo dominantné zmnoženie tuku v epikardiálnej oblasti a zvýšenie CTT, ženy v skupine sKS mali tukové zásoby zmnožené generalizovane. BMI nebol dominantným parametrom adipozity v oboch skupinách (muži sKS 31,13 vs muži bezKS 30,41 kg/m2; ženy sKS 31,40 vs ženy bezKS 31,20 kg/m2). S epikardiálneho tuku najviac koreloval OP u mužov (r = 0,488; p < 0,005), aj u žien (r = 0,564; p < 0,005). Pacienti v skupine sKS mali oproti skupine bezKS zvýšený HOMA-IR 4,75 vs 3,56 a AIP 0,22 vs 0,17. Záver: Za obezitný parameter pri hodnotení predklinických štádií koronárnej aterosklerózy a predikcii rizika KCHS (koronárnej choroby srdca) u mužov možno považovať hrúbku ET, u žien VT. V adipozitných parametroch s hrúbkou ET najviac koreloval OP. Rizikovú stratifikáciu KCHS dopĺňa zvýšený HOMA-IR a AIP.

Background: To assess the relationship of parameters of obesity in relationship to coronary angiography findings with correlation of epicardial fat (EF) thickness in uppermentioned context. Methods: There were 80 patients examined (43 males, 37 postmenopausal females) undergoing elective coronary angiography. We examined the regular obesity parameters – BMI, waist circumference (WC), neck circumference (NC), total body fat (TBF), and visceral fat (VF) using bioimpedance. We assessed the echocardiographically measured EF thickness. We added examination of lipidogram, glycaemia, HOMA-IR (insulin resistance index) and AIP (aterogenic index of plasma). The set was divided into group with coronarographically proved stenosis or stenoses (withCS), and a group without finding of quantifiable stenosis or stenoses (withoutCS). Results: The average thickness of EF in withCS group was 6.3 vs 5.6 mm in group withoutCS (p < 0.025). The differences in the thickness of EF in mentioned groups were 6.5 vs 5.2 mm in males (p < 0.025, ∆ = 20 %) and 6.1 vs 6.0 mm in females (p < 0.025, ∆ = 1.64 %). In males in withCS group, there was a dominant fat increase in epicardial region and TBF, and in females in withCS group, the fat deposits were increased in general. BMI was not a dominant parameter of adiposity in neither group (males in withCS group 31.11 vs withoutCS 30.41 kg/m2; females in withCS group 31.40 vs withoutCS 31.20 kg/m2). EF was correlated the most by WC in males (r = 0.488; p < 0.005), and in females too (r = 0.564, p < 0.005). The patients in withCS group had increased HOMA-IR 4.75 vs 3.56 in withoutCS group, and AIP 0.22 vs 0.17. Conclusion: Thickness of EF in males and VT in females could be considered obesity parameters in assessment of pre-clinical stages of coronary atherosclerosis and prediction of risk of coronary heart disease. In adipose parameters, EF thickness was correlated the most by WC. Risk stratification of coronary artery disease is supplemented by increased HOMA-IR and AIP.

1 interná klinika Jesseniovej LF UK a UN Martin Slovenská republika

Role of epicardial fat and obesity parameters in the prediction of coronary heart disease

Sovová, Eliška. Epikardiální tuk jako další kamínek v mozaice upřesnění kardiovaskulárního rizika? – editorial - komentář. 2016.