Úvod: 13 – 20 miliónov ľudí vo veku 15 až 64 rokov užíva kokaín. Podľa Výboru OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) dosahuje globálna ročná prevalencia porúch súvisiacich s užívaním kokaínu 0,3 až 0,4 %. Nízkomolekulové preparáty sú len okrajovo efektívne v liečbe látkových závislostí. Neexistuje žiadna schválená medikácia na liečbu závislosti od kokaínu. V teoretických možnostiach liečby závislosti od kokaínu je základom buď vylúčiť alebo spomaliť vstup látky do centrálneho nervového systému. Metodika: Publikovaná literatúra a prezentované prednášky o biologickej liečbe kokaínovej závislosti. Výsledky: Perspektívou biologickej liečby sú: 1. vakcíny, ktoré stimulujú imunitný systém na tvorbu protilátok proti kokaínu; 2. pasívna imunizácia podávaním monoklonálnych protilátok priamo namierených proti kokaínu; 3. geneticky modifikované esterázy, ktoré katalyzujú hydrolýzu kokaínu rýchlejšie než prirodzený enzým. Podanie zmutovanej butyrylcholínesterázy viazanej na albumín séra výrazne redukuje toxikologický aj behaviorálny efekt kokaínu u nehumánnych primátov. Súvisí to s rapídnou degradáciou kokaínu v plazme a nárastu hydrolýzou metabolizovaného produktu kokaínu – ekgonínu metylesteru. Diskusia: Imunoterapia je pomocou prevencie recidív u motivovaných pacientov s cieľom udržania ich abstinencie. Pravdepodobne bude menej účinná u ťažko kokaínovo závislých s cieľom indukovať u nich abstinenciu. Môže byť úspešná v spojení s behaviorálnymi a inými farmakologickými procesmi. Záver: Pre klinickú prax by bolo prínosné úspešné ukončenie klinických skúšaní biologík a ich schválenie príslušnými (nad-)národnými liekovými kontrolnými inštitúciami. Biologiká na liečbu kokaínovej závislosti by sa tak mohli stať súčasťou liečebných postupov tejto závažnej poruchy.

Introduction: The United Nations Office on Drugs and Crime (UNODC) estimates the annual prevalence of cocaine use between 0.3 – 0.4 %, affecting 13 – 20 million individuals between 15 and 64 years of age. Small molecule approaches have only been marginally successful in developing therapies for substance use disorders (SUDs). There are no approved medications to treat cocaine addiction. Biological approaches are all grounded on a common mechanism: either exclude or retard the entry of cocaine from the central nervous system. Methods: Published literature and conference lectures about biological therapies of cocaine addiction. Results: There are currently three means of achieving this objective: 1. vaccines that stimulate the immune system to produce antibodies directed against cocaine specific; 2. passive immunization by administering monoclonal antibodies directed against cocaine; 3. genetically engineered esterases that catalyze the hydrolysis of cocaine in a much greater way than the wild-type enzyme. Administration of mutated butyrylcholinesterase linked to serum albumin dramatically reduces both the toxicological and behavioral effects of cocaine in nonhuman primates. These effects are attributable to a rapid degradation of cocaine in plasma and subsequent greater hydrolysis of ecgonine methylester. Discussion: Immunotherapies may help to prevent relapse in addicted patients who are motivated to remain abstinent, however they are less likely to be successful for inducing abstinence in heavily cocaine addicted individuals. To enhance chances for effectiveness, they should be combined with other behavioral and pharmacological therapies. Conclusion: Hopefully, those challenges will be resolved and biologics for SUDs will be approved by the FDA or related authorities, to become part of the therapeutic armamentarium to curtail this serious disorder.

Psychiatrická klinika LFUK a UNB Bratislava

Biological therapy for cocaine addiction

Literatura