Psychogénne neepileptické záchvaty (PNES) predstavujú špecifické ochorenie, ktoré je správne diagnostikované, a teda explicitne odlíšené od epilepsie s obvyklou niekoľkoročnou latenciou. Zlatým diagnostickým štandardom je dlhodobé video-elektroencefalografické vyšetrenie, ktoré však v našich podmienkach nie je bežne dostupné. K mylnej diagnóze dochádza hlavne u pacientov s PNES s anamnézou psychotraumatizácie, ktoré často majú dramatický priebeh pripomínajúci generalizovaný epileptický záchvat. Pri týchto záchvatoch privolaná pohotovostná lekárska služba na základe nedostatku anamnestických informácií a rýchleho klinického zhodnotenia zväčša predpokladá epileptickú genézu a iniciuje liečbu epileptického statusu, čím spochybní diagnózu. Opakované prehodnocovanie diagnózy a nejednotné závery môžu komplikovať psychologickú liečbu a oslabovať spoluprácu pacienta. Toto medziodborové ochorenie kladie vysoké nároky na odborné znalosti terapeutov pacienta. V liečbe PNES má síce psychológ/psychoterapeut kruciálnu rolu, avšak v prípade reevaluácie diagnózy je odkázaný na závery lekárov z odboru neurológie, psychiatrie či iných špecializácií, ktoré sú pre pacienta smerodajné. Prehľadový článok sa zameriava na priblíženie problematiky úskalí psychologickej liečby pacientov s PNES: pomerne časté spochybňovanie diagnózy lekármi neskúsenými v problematike PNES, ktoré narúša dôveru pacienta v zdravotnícky systém; neprijatie diagnózy pacientom, príbuznými. Taktiež sa zaoberá možnými východiskami: dôležitosťou nadviazania spolupráce pri prvom kontakte s pacientom, multidisciplinárnej spolupráce, individualizovaného psychoterapeutického prístupu vrátane práce s rodinou pacienta. Ponúka prehľad odporúčaných vhodných postupov pri rozvoji PNES počas psychoterapeutického sedenia.

Psychogenic non-epileptic seizures (PNES) are a specific disease that is correctly diagnosed and therefore explicitly distinguished from epilepsy with the usual latency of several years. The gold diagnostic standard is a long-term video-electroencephalographic examination, which, however, is not commonly available in present medical conditions. Misdiagnosis occurs usually in PNES patients with a history of psychotraumatization, whose seizure often have a dramatic course resembling a generalized epileptic seizure. With these patients, the summoned emergency medical service usually assume epileptic genesis due to a rapid clinical evaluation and a lack of anamnestic information and initiates treatment of epileptic status, thus challenging the diagnosis. Repeated re-evaluation of the diagnosis and inconsistent conclusions may complicate psychological treatment and may lead to the cooperation of the patient. PNES, as an interdisciplinary disease, requires high demands on the expertise of the patienťs therapists. Although the psychologist / psychotherapist has a crucial role in the PNES treatment, in the case of re-evaluation of the diagnosis, the psychologist/psychotherapist relies on the conclusions of doctors from the field of neurology, psychiatry or other specializations relevant for the patient. The submitted paper focuses on the description of the issues related to the psychological treatment of patients with PNES. Among the most common issues belong frequent challenging of the determined diagnosis by doctors, who are not experienced in PNES, which lead to the patient´s low trust in the healthcare system, as well as non-acceptance of the diagnosis by patients and their relatives. The paper also discusses the possible solutions of mentioned issues, emphasizing the importance of establishing cooperation with the patient during the first contact, multidisciplinary cooperation, individual psychotherapeutic approach with patient and the patients family.

3 LF UK Praha

Národní ústav duševního zdraví Klecany

Neuropsychiatrická klinika SZU a FNPP Pezinok

Specifics of psychotherapeutic treatment in patients with psychogenic non-epileptic seizures

Literatura