Úvod: Mnohé štúdie a metaanalýzy preukázali, že telemonitorovanie krvného tlaku ako aj iných faktorov metabolického syndrómu môže zlepšiť ich manažment. Avšak mnoho pacientov nevyužíva telemonitorovanie kvôli osobným, technologickým a iným bariéram. Cieľom tejto štúdie bolo zistenie aké sú perspektívy a prekážky telemonitoringu lipitenzie na Slovensku z pohľadu pacienta. Metódy: Táto štúdia bola realizovaná ako dotazníková a mala za cieľ osloviť 2 545 pacientov. Dotazník pozostával z častí zameraných na osobné charakteristiky pacienta, návyky z hľadiska merania krvného tlaku (TK), na využívanie smart-technológií, ich predpokladané prínosy a prekážky z hľadiska pacienta ako aj na znalosť lipidového profilu a kardiovaskulárneho rizika samotným pacientom. Výsledky: Celkovo sme získali 252 odpovedí od pacientov (9,9 %). Z celkového počtu opýtaných má arteriálnu hypertenziu 67,4 %, kým nefarmakologickú terapiu užíva 7,9 %. Denne si TK meria len 21,2 % hypertonikov, signifikantne vyšší počet mužov ako žien (p = 0,011) a najčastejšie si meria TK veková kategória 31–45 rokov. Až 19,4 % využíva nositeľné zariadenia a 6,3 % tlakomery prepojené s aplikáciou. Signifikantne častejšie smart-technológie využíva kategória 31–45-ročných (p = 0,01). Závažné prekážky využitia smart-technológií neboli identifikované, väčšina si vyžadovala funkciu vzdialených konzultácií, úpravy liekov a jednoduché užívateľské rozhranie. Väčšina pacientov nevie svoju hodnotu LDL-cholesterolu a až 45,7 % tých čo vie, malo zvýšené hladiny. Záver: Celkovo prevláda záujem o využitie metód telemedicíny krvného tlaku, pri jej implementácii na Slovensku bude však nutná spolupráca pacienta a lekára.

Introduction: Numerous studies and meta-analyses have demonstrated that telemonitoring of blood pressure and other factors of metabolic syndrome can improve their management. However, many patients do not use telemonitoring due to personal, technological, and healthcare barriers. The aim of this study was to identify the perspectives and barriers to telemonitoring of lipid levels in Slovakia from the patient’s point of view. Methods: This study was conducted as a questionnaire-based survey targeting 2,545 patients. The questionnaire consisted of sections focused on patients’ personal characteristics, habits regarding blood pressure measurement, the use of smart technologies, their perceived benefits and barriers, as well as the patients’ knowledge of their lipid profile and cardiovascular risk. Results: A total of 252 responses were obtained (9.9 % response rate). Among the respondents, 67.4 % had hypertension, while 7.9 % were on non-pharmacological therapy. Only 21.2 % of hypertensive patients measured their blood pressure daily, with a significantly higher proportion of men compared to women (p = 0.011), and the most frequent blood pressure monitoring was observed in the 31–45 age group. A total of 19.4 % used wearable devices, and 6.3 % used blood pressure monitors connected to an app. Smart technology use was significantly more common in the 31–45 age group (p = 0.01). No severe barriers to the use of smart technologies were identified; most patients required features such as remote consultations, medication adjustments, and user-friendly interfaces. The majority of patients were unaware of their LDL-C values, and 45.7 % of those who were aware had elevated levels. Conclusion: There is a prevailing interest in implementing telemedicine methods for blood pressure monitoring. However, collaboration between patients and physicians will be necessary for its successful implementation in Slovakia.

Kardiologická ambulancia Kardiocomp s r o Košice

MEDIPARK LF UPJŠ v Košiciach

SLOVACRIN LF UPJŠ v Košiciach

Telemedicine in the management of lipitension - opportunities and barriers to its use in Slovakia from the patient's perspective: a questionnaire study