Cieľ: Predstaviť prípad pacientky, u ktorej sa rozvinul akútny Sheehanov syndróm, napriek primeranej odhadovanej krvnej strate. Kazuistika: Sheehanov syndróm je pomerne vzácne ochorenie s varírujúcou incidenciou, najmä na vrub odlišnej pôrodníckej starostlivosti v jednotlivých krajinách. Patogenetický mechanizmus nie je plne objasnený, hlavným faktorom je zníženie prietoku hypofyzárnymi artériami v rámci náhle vzniknutej hypotenzie po pôrode s väčšou krvnou stratou. Následné klinické prejavy závisia od rozsahu poškodenia hypofýzy a teda deficitu jednotlivých hormónov, sekréciu ktorých hypofýza riadi. Väčšina pacientok je diagnostikovaná až po rokoch. Náš prípad popisuje pacientku so Sheehanovým syndrómom, ktorý sa rozvinul v skorom popôrodnom období. Pacientka bola úspešne diagnostikovaná a nastavená na adekvátnu substitučnú terapiu. Záver: Rozvoj akútneho Sheehanovho syndrómu je ojedinelý. Napriek raritnosti, treba naň myslieť v prípade pacientky, ktorá popisuje agalakciu, amenoreu, únavu a iné nešpecifické prejavy.
Objective: To present a case of a patient who developed acute Sheehan’s syndrome, despite adequate estimated blood loss. Case report: Sheehan’s syndrome is a relatively rare disease with various incidences, mainly due to different obstetric care factors in individual countries. Pathogenetic mechanisms are not fully understood. An important factor is reduced blood flow through the pituitary arteries caused by hypotension in the setting of postpartum hemorrhage. Subsequent clinical manifestations depend on the extent of damage to the pituitary gland, and consequently, on the loss of individual hormones, the secretion of which is controlled by the pituitary gland. Most patients are diagnosed years later. Our case describes a patient with Sheehan’s syndrome that developed in the early postpartum period. The patient was successfully diagnosed and adequate replacement therapy was started. Conclusion: In summary, acute Sheehan’s syndrome is a rare occurrence. Agalactia, amenorrhea, fatigue, and other non-specific symptoms should be considered despite its rarity.
