Cieľ: Cieľom práce bolo opísať a analyzovať výskyt, etiológiu a rizikové faktory nemocničných nákaz na pediatrickej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Úvod: Pacienti hospitalizovaní na JIS patria medzi vysokorizikových z hľadiska vzniku nemocničných nákaz (NN) kvôli závažnému až kritickému zdravotnému stavu a potreby invazívnych diagnostických a terapeutických zásahov. Metódy: Do štúdie sme zaradili pacientov hospitalizovaných na detskej JIS na dlhšie ako 2 dni v priebehu šiestich mesiacov (spolu 267 pacientov, 1570 pacientskych dní). Pre zber údajov o výskyte NN sme použili štandardný protokol Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb HAI-Net ICU v2.2. Výsledky: Infekcie v súvislosti s hospitalizáciou na JIS sme zistili u 17 (6,4 %) pacientov (10,8 infekcií/1000 pacientskych dní). Najčastejšie išlo o infekcie krvného riečiska v súvislosti so zavedeným katétrom (33 %, 7,6/1000 katétrových dní) a pneumóniu v súvislosti s intubáciou (25 %, 10,9/1000 dní intubácie). V etiológii dominovali gramnegatívne baktérie (Pseudomonas aeruginosa, Kleb siella spp.). Vyššie riziko vzniku NN mali pacienti s centrálnym venóznym katétrom (OR: 14,5; 95% CI 3,2–65,1), intubovaní (OR: 14,4; 95% CI 4,4–46,2), s Pediatrickým indexom mortality vyšším ako 10 (OR: 17; 95% CI 2,7–111,5) a s predchádzajúcou bakteriálnou a/ alebo mykotickou kolonizáciou (OR: 30,6; 95% CI 9,2–101,3). Záver: Aktívne sledovanie výskytu nemocničných nákaz poskytuje presný obraz o situácii na úrovni vybraných oddelení nemocnice a patrí medzi prvé kroky k cielenej prevencii.
Objective: The aim of our study was to describe and analyze HAI incidence, etiology and risk factors in pediatric intensive care unit (ICU). Background: Intensive care patients are at high risk of hospital-acquired infections (HAI) due to their underlying diseases and exposure to invasive devices. Methods: The study group consisted of patients admitted to children’s hospital ICU for more than 2 days during a six-month period (267 patients, 1570 patient-days). We used the European Centre for Disease Prevention and Control standard protocol HAI-Net ICU v2.2 for data collection. Results: HAI occurred in 17 (6.4%) included patients (10.8 infections per 1000 patient-days). The most frequent were catheter-related bloodstream infections (33%, 7.6 per 1000 catheter-days) and intubation-associated pneumonia (25%, 10.9 per 1000 intubation-days). Gram-negative bacteria (Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella spp.) were identified as the most common etiological agents. Significantly higher risk of HAI had patients with central venous catheter (OR: 14.5, 95% CI 3.2–65.1), intubated (OR: 14.4, 95% CI 4.4–46.2), with Pediatric Index of Mortality score higher than 10 (OR: 17, 95% CI 2.7–111.5) and with previous bacterial or/ and fungal colonization (OR: 30.6, 95% CI 9.2–101.3). Conclusions: Active surveillance identified unreported HAI cases and proved to be an effective tool of infection control.
Úvod: Leptospiróza ľudí spôsobená sérovarom Mozdok nebola doposiaľ jednoznačne diagnostikovaná, čo bolo možno spôsobené tým, že mikroaglutinačným testom (MAT) ju nemožno odlíšiť od ochorení spôsobených kmeňmi iných sérovarov leptospír patriacich do sérologickej skupiny Pomona. Naopak, leptospíry sérovaru Mozdok sa izolovali z hlodavcov a domácich zvierat na celom svete, vrátane strednej Európy, kde sa vyskytujú iba kmene sérovarov Pomona a Mozdok. Cieľ práce: Cieľom bolo zistiť, či leptospíry sérovaru Mozdok môžu spôsobiť ochorenia ľudí, ktoré mohli byť doposiaľ skryté medzi leptospirózami zapríčinenými leptospírami sérovaru Pomona a diagnostikovanými iba použitím MAT. Materiál a metódy: Použili sa referenčné leptospírové kmene sérovarov Pomona a Mozdok (Pomona a 5621) a tri, v niektorých testoch iba dva endemické kmene izolované od ľudí a ošípaných (Šimon, S-23 a Pöštényi), a dva domáce kmene od hlodavcov - Apodemus agrarius (M-210/98 a M-71/01). Prvým nevyhnutným krokom bolo zatriedenie endemických kmeňov do jedného z dvoch uvedených sérovarov pomocou krížových absorpčných testov aglutinínov králičích imúnnych sér (ACAT), monoklónových protilátok a metódou náhodnej amplifikácie polymorfnej DNA. Následne sa vyšetrilo absorpčnými testami aglutinínov (AAT) dvadsaťjeden sér pacientov diagnostikovaných iba pomocou MAT ako leptospirosis Pomona. Výsledky: Na základe výsledkov použitých metód sa dali zatriediť endemické leptospírové kmene izolované z ľudí a ošípaných do sérovaru Pomona a izoláty z hlodavcov do sérovaru Mozdok. Z 21 pacientskych sér zistila infekcia leptospírami sérovaru Mozdok 13 krát a ochorenie vyvolané kmeňmi sérovaru Pomona 8 krát, a to podľa týchto výsledkov AAT: Všetky kmene sérovaru Mozdok absorbovali z testovaných sér všetky protilátky (anti-Pomona aj anti-Mozdok), kým po absorpcii týchto sér kmeňmi Pomona perzistovali ešte protilátky reagujúce v MAT s kmeňmi Mozdok. Tak sa dokázalo ochorenie Mozdok u trinástich pacientov. Na druhej strane po vysýtení týchto sér kmeňmi sérovaru Pomona sa absorpcia všetkých protilátok (anti-Pomona a anti-Mozdok) dosiahla iba kmeňmi Šimon - 7 krát a S-23 - 1 krát, zatiaľ čo po ich vysýtení kmeňom Pomona ostávali reziduálne protilátky vo všetkých sérach a vo väčšine z nich aj po absorpcii kmeňmi S-23 a Pöštényi. Takto sa dokázalo ochorenia Pomona u ôsmich pacientov. Ukázalo sa, že nie všetky kmene sérovaru Pomona boli vhodné na AAT. Záver: Po prvý raz sa potvrdila leptospiróza Mozdok u ľudí absorpčnými testami sérových aglutinínov. Zistila sa tiež jasná korelácia medzi areálmi prírodných ohnísk A. agrarius a pacientmi infikovanými leptospírovými kmeňmi sérovaru Mozdok.
Introduction: The serovar Mozdok related leptospirosis in humans were not yet feasibly diagnosed using merely the standard micro-agglutination test (MAT) what was perhaps due to the impossibility to distinguish them from illnesses that are caused by Leptospira strains belonging to other serovars of the serogroup Pomona. On the contrary, leptospires of the Mozdok serovar were cultured from rodents and domestic animals world-wide including Central Europe where only Leptospira strains of the serovars Pomona and Mozdok are known to be present till now. Study objective: The aim of the study was to discover if leptospires of Mozdok serovar may cause human leptospirosis that remained hidden till now among infections diagnosed merely by MAT as Pomona illnesses. Material and Methods: The reference Leptospira strains of Pomona and Mozdok serovars (Pomona and 5621), as well as three endemic, and in some tests only two strains of human and pig origin (Šimon, S-23, Pöštényi), and two strains of rodent provenance – Apodemus agrarius (M-210/98 and M-71/01) were used for this purpose. First, the endemic strains were assigned to one of the afore-mentioned two serovars by agglutinin cross-absorption tests performed using rabbit immune sera, monoclonal antibodies and random amplified polymorphic DNA methods. Afterwards, twenty-one sera of patients with a Pomona leptospirosis confirmed by MAT were examined by agglutinin absorption test (AAT). Results: Based on the results of the mentioned laboratory method used, the endemic Leptospira strains of human and pig origin could be affiliated to the serovar Pomona, while those of rodent origin were classified as serovar Mozdok strains. Out of the 21 patients sera, an illness caused by the serovar Mozdok strains was found out in 13 cases and a disease caused by serovar Pomona strains in 8 cases. Their differentiation was made on the strength of the following results of AATs: All strains from the serovar Mozdok have completely absorbed antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) from the tested sera, however following the absorption of these sera with the Pomona strains, high levels of residual antibodies reacting in MAT with the Mozdok strains have still persisted. In this way, it was possible to prove the Mozdok infection in thirteen patients. On the contrary, following the absorption of the sera with the strains of the serovar Pomona, a complete absorption of all antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) was achieved in seven cases using the strain Šimon, and in one case with the strain S-23, whereas after absorption using the Pomona strain, the residual antibodies were still present in all sera, and also in the majority of them when they were absorbed using the strains S-23 and Pöštényi. In this context, the Pomona infection was determined in the case of eight patients. Hence it follows that not all strains of the Pomona serovar were suitable for the AATs. Conclusion: The presence of the human Mozdok leptospirosis was confirmed for the first time by the use of the agglutinin absorption test. A clear correlation between the habitat areas of the A. agrarius and the patients who were infected with the strains of the Mozdok serovar was determined.
- Klíčová slova
- sérovar Mozdok, mikroaglutinační test,
- MeSH
- Leptospira interrogans sérovar pomona izolace a purifikace patogenita MeSH
- Leptospira * izolace a purifikace patogenita MeSH
- leptospiróza diagnóza přenos MeSH
- lidé MeSH
- sérologické testy metody MeSH
- zdroje nemoci MeSH
- zoonózy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
