- MeSH
- amoniak toxicita MeSH
- biofilmy růst a vývoj účinky léků MeSH
- chlor toxicita MeSH
- dezinficiencia terapeutické užití MeSH
- infekce získané v komunitě etiologie prevence a kontrola MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- Vibrio cholerae non-O1 patogenita účinky léků MeSH
- virulence účinky léků MeSH
Vyhodnotenie účinku subinhibičných koncentrácií (sub-MICs) amikacínu, tobramycínu a kolistínu na tvorbu biofilmu, na povrchovú hydrofobicitu, lipázu a odpoveď na oxidačný stres u dvoch klinických kmeňov K. pneumoniae. Metodika: Tvorbu biofilmu sme kvantitatívne vyhodnotili testom absorpcie kryštálovej violete, povrchovú hydrofobicitu adherenciou na xylén, lipázu spektrofotometrickou metódou s Tweenom 20 ako substrátom, oxidačný stres ako zónu vyčírenia obklopujúcu disk nasiaknutý peroxidom vodíka. Výsledky: Antibiotiká výrazne znížili tvorbu bakteriálneho biofilmu v priamej závislosti na koncentrácii. Najúčinnejšie boli v koncentráciách 1/2 a 1/4 MICs. Biofilm po účinku 1/2 sub-MICs amikacínu bol inhibovaný na 21,2 % (kmeň 39) a 22,6 % (kmeň 61/P), po tobramycíne na 25,1 % (39) a 19,5 % (61/P), po kolistíne na 7,4 % (39) a 19,1 % (61/P) kontrolných hodnôt (bez antibiotika). Podobne 1/4 MICs amikacínu zredukovala produkciu biofilmu na 28,6 % (39) a 28,9 % (61/P), tobramycínu na 35,3 % (39) a 20,5 % (61/P) a kolistínu na 8,7 % (39) a 20,4 % (61/P) kontrolných hladín. Biofilm bol najmenej redukovaný po kultivácii kmeňov s 1/16 MICs antibiotík. V týchto prípadoch jeho hodnota bola znížená na 80,4 % (39) a 97,7 % (61/P) kontrolných hodnôt po amikacíne, na 69,4 % (39) a 64,4 % (61/P) po tobramycíne, na 61,3 % (39) a 74,7 % (61/P) po kolistíne. Testované kmene boli silne hydrofilné a zmeny v povrchovej hydrofobicite účinkom antibiotík boli veľmi nepatrné. Kmene po pôsobení antibiotík vo väčšine prípadov vykazovali mierne zvýšenú citlivosť na oxidačný stres a zníženú aktivitu lipázy (s výnimkou kolistínu u kmeňa 39). Záver: Amikacín, tobramycín a kolistín v sub-MICs u kmeňov K. pneumoniae výrazne znížili tvorbu biofilmu, vo väčšine prípadov mierne zvýšili citlivost na oxidačný stres, znížili aktivitu lipázy ale adherenciu na xylén prakticky neovplyvnili.
To evaluate the effect of subinhibitory concentrations (sub-MICs) of amikacin, tobramycin and colistin on biofilm formation, surface hydrophobicity, lipase activity and response to oxidative stress in two clinical K. pneumoniae strains. METHODS: Biofilm formation was quantitatively determined by a crystal violet absorption assay, surface hydrophobicity was measured by adherence of bacteria to xylene, lipase activity was determined by the spectrophotometric method with Tween-20 as a substrate and oxidative stress was visualized as a zone of clearing around the disc soaked with hydrogen peroxide. RESULTS: The antibiotics significantly reduced bacterial biofilm formation in a dose-dependent manner. They were most effective at concentrations of 1/2 and 1/4 MIC. Biofilm formation was inhibited by 1/2 MICs of amikacin to 21.2% (strain 39) and 22.6% (61/P), of tobramycin to 25.1% (39) and 19.5% (61/P) and of colistin to 7.4% (39) and 19.1% (61/P) of the control values (no antibiotic). Similarly, 1/4 MICs reduced biofilm formation to 28.6% (39) and 28.9% (61/P) of the control levels for amikacin, to 35.3% (39) and 20.5% (61/P) for tobramycin and to 8.7% (39) and 20.4% (61/P) for colistin. Cultivation of the strains with the antibiotics at 1/16 MICs was least effective in inhibiting biofilm formation. It was reduced to 80.4% (39) and 97.7% (61/P) of the control levels for amikacin, to 69.4% (39) and 64.4% (61/P) for tobramycin and to 61.3% (39) and 74.7% (61/P) for colistin. The tested strains were strongly hydrophilic and changes in surface hydrophobicity caused by antibiotics were negligible. Most antibiotic treated strains showed mildly increased sensitivity to oxidative stress and decreased lipase activity (with the exception of colistin in strain 39). CONCLUSION: Amikacin, tobramycin and colistin at sub-MICs considerably reduced biofilm formation K. pneumoniae strains, in most mildly increased sensitivity to oxidative stress, decreased lipase activity but practically did not affect adherence to xylene.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo vyhodnotenie vplyvu 6 kultivačných médií (komplexné – 5, minerálne – 1) na tvorbu biofilmu a na odpoveď na oxidačný stres u Pseudomonas aeruginosa (3 kmene) a Vibrio cholerae non-O1 (3 kmene). Metodika: Tvorbu biofilmu sme kvantitatívne vyhodnotili testom absorpcie kryštálovej violete. Odpoveď baktérií na oxidačný stres vyvolaný peroxidom vodíka sme hodnotili ako zónu vyčírenia obklopujúcu disky po 24 hodinovej inkubácii pri 37 °C. Výsledky: Najvyššiu tvorbu biofilmu u obidvoch bakteriálnych druhov sme zistili po kultivácii v tryptónovo-sójovom médiu (TSM), resp. v tryptónovo-sójovom médiu obohatenom o 8 % glukózy ( TSM +GL), najnižšiu v minerálnom médiu (MM). Kmene V. cholerae non-O1 boli v priemere 1,4- 3,4 krát citlivejšie v odpovedi na oxidačný stres v závislosti na médiu v porovnaní s kmeňmi P. aeruginosa. Zloženie kultivačného média výrazne neovplyvnilo reakciu vibrií na oxidačný stres vyvolaný H2O2 na rozdiel od P. aeruginosa. Najvyššiu rezistenciu na H2O2 u P. aeruginosa v priemere sme zistili po kultivácii v peptónovej vode, najcitlivejšie boli bunky po kultivácii v TSM + GL a v MM. Záver: Zloženie kultivačného média ovplyvnilo tvorbu biofilmu u obidvoch bakteriálnych druhov a výraznejšie ovplyvnilo aj odpoveď na oxidačný stres u P. aeruginosa.
Objective: To evaluate the effect of six culture media (five complex and one mineral) on biofilm formation and response to oxidative stress in Pseudomonas aeruginosa (3 strains) and Vibrio cholerae non-O1 (3 strains). Methods: Biofilm formation was quantitatively determined by a crystal violet absorption assay. The bacterial response to oxidative stress evoked by hydrogen peroxide was visualized as a zone of clearing around the disc after 24 h incubation at 37°C. Results: For both of the bacterial species studied, biofilm formation was the highest after cultivation in tryptone soya broth (TSM) or in TSM supplemented with 8% glucose (TSM+GL), being the lowest in mineral medium (MM). V. cholerae non O1 strains were 1.4 to 4.3 times more responsive on average to oxidative stress depending on culture medium as compared with P. aeruginosa strains. The culture medium had no significant effect on H2O2 evoked by response to oxidative stress in vibrios in contrast to P. aeruginosa. In P. aeruginosa, the highest mean resistance to H2O2 was observed after cultivation in peptone water while the most sensitive cells were found after incubation in TSM+GL and MM. Conclusion: The culture medium composition influnced biofilm formation in both of the bacterial species tested and had a considerable effect on response to oxidative stress in P. aeruginosa.
- MeSH
- biofilmy růst a vývoj MeSH
- financování organizované MeSH
- kultivační média MeSH
- kultivační techniky metody využití MeSH
- oxidační stres účinky léků MeSH
- peroxid vodíku škodlivé účinky MeSH
- Pseudomonas aeruginosa izolace a purifikace růst a vývoj MeSH
- Vibrio cholerae O1 izolace a purifikace růst a vývoj MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- MeSH
- antibiotická rezistence genetika imunologie MeSH
- homoserin analýza imunologie MeSH
- laktony analýza imunologie MeSH
- lidé MeSH
- oxidační stres imunologie účinky léků účinky záření MeSH
- pseudomonádové infekce imunologie komplikace MeSH
- Pseudomonas aeruginosa imunologie izolace a purifikace patogenita MeSH
- techniky in vitro MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Pozornosť sa venovala sérotypizácii a biologickým vlastnostiam kmeňov Plesiomonas shigelloides, ktoré môžu byť potenciálne spojené s ich virulenciou. Trinásť kmeňov bolo izolovaných od ľudí (H) a 14 bolo veterinárneho pôvodu (V) (zvieratá). Sérologickou typizáciou sme u H kmeňov najčastejšie identifikovali sérotyp 040: H6, v skupine V prevládal sérotyp 066: H3. Všetky H kmene a 92,8 % V kmeňov bolo hydrofóbnych. Pohyblivosť H izolátov bola nižšia (30,1 mm) v porovnaní s motilitou druhej skupiny (46,8 mm). Beta hemolýzu vyvolalo 76,9 % H kmeňov a 71,4 % V kmeňov. Testované kmene obidvoch skupín sa vyznačovali slabou produkciou biofilmu na sklenenom povrchu. V produkcii lipázy ako aj histidín dekarboxylázy sme nenašli významnejšie rozdiely medzi H a V kmeňmi. Inhibícia zóny bakteriálneho rastu ako odpoveď na oxidačný stres bola v priemere 26,6 mm u H kmeňov a u V kmeňov 28,1 mm. Ani jeden testovaný kmeň neprodukoval krátko reťazcové nesubstituované acylované homoserínové laktóny. Naše výsledky ukázali, že testované kmene P. shigelloides produkovali viaceré potenciálne faktory virulencie, ktoré môžu byť spojené s patogenézou infekcií nimi vyvolaných.
We focused on serotyping and biological characteristics of Plesiomonas shigelloides strains potentially associated with virulence. Thirteen strains isolated from humans (H) and 14 strains of animal origin (A) were tested. The most frequent serotype among H strains was 040:H6 while 066:H3 predominated among A strains. All of the H strains and 92.8 % of A strains were hydrophobic. H isolates showed lower motility (30.1 mm) compared to A isolates (46.8 mm). As many as 76.9 % and 71.4 % of H and A strains, respectively, produced beta-hemolysis. Both H and A strains exhibited low biofilm production on a glass surface. No significant differences were found between H and A strains in lipase production and histidine decarboxylase production. The zones of bacterial growth inhibition in response to oxidative stress were on average 26.6 mm and 28.1 mm for H and A strains, respectively. None of the strains tested produced unsubstituted shortchain acyl homoserine lactones. Our results showed that tested Plesiomonas shigelloides strains produced multiple potential virulence factors that may play a role in the pathogenesis of infections caused by this agent.
