Nežiaduce udalosti predstavujú globálny problém s negatívnym dopadom na bezpečnosť pacientov. Jedným z kľúčových nástrojov na zvýšenie kvality starostlivosti a bezpečnosti pacientov je hlásenie týchto udalostí. Cieľom štúdie bolo zistiť, aká je frekvencia hlásenia nežiaducich udalostí, aké faktory ovplyvňujú frekvenciu hlásenia, a aké bariéry hlásenia nežiaducich udalostí vnímajú sestry pracujúce na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) vo vybraných nemocniciach Slovenskej republiky. Zber údajov prebiehal od júla do októbra 2023 prostredníctvom dotazníka pozostávajúceho z troch častí: frekvencia hlásenia, bariéry a demografické údaje. Výskumný súbor zahŕňal 153 sestier zo štyroch slovenských nemocníc. Údaje boli spracované pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky. Frekvencia hlásenia dosiahla skóre 3,39 (SD = 1,33), čo naznačuje priemerné hlásenie nežiaducich udalostí. Faktory ako spokojnosť na pracovisku, materiálne vybavenie, vnímaná bezpečnosť pacientov a vzdelanie sestier významne ovplyvňovali hlásenie. Medzi najvýznamnejšie bariéry patrili nedostatočné vedomosti o tom, ktoré udalosti hlásiť, slabé povedomie o vzniku udalostí a nejasnosti v procese hlásenia. Napriek relatívne vysokej frekvencii hlásenia nežiaducich udalostí na JIS pretrvávajú bariéry, ktoré obmedzujú jeho efektivitu. Kľúčovými výzvami je nedostatok vedomostí a jasných inštrukcií, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom vzdelávania a organizačných opatrení. Podpora faktorov ako spokojnosť na pracovisku a dostupnosť zdrojov môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti.
Adverse events represent a global issue with a significant negative impact on patient safety. Reporting these events is one of the key tools for improving the quality of care and patient safety. The aim of this study was to determine the frequency of adverse event reporting, identify factors influencing reporting frequency, and explore barriers to adverse event reporting as perceived by nurses working in intensive care units (ICUs) in selected hospitals in Slovakia. Data collection took place from July to October 2023 through a questionnaire consisting of three sections: reporting frequency, barriers, and demographic information. The sample included 153 nurses from four Slovak hospitals. Data were analyzed using descriptive and inferential statistics. The reporting frequency score was 3.39 (SD = 1.33), indicating relatively average reporting of adverse events. Factors such as workplace satisfaction, material resources, perceived patient safety, and nurse education significantly influenced reporting. The most critical barriers identified were insufficient knowledge about which events to report, limited awareness of adverse event occurrence, and unclear reporting processes. Despite the relatively high frequency of adverse event reporting in ICUs, barriers limiting its effectiveness persist. Key challenges include a lack of knowledge and clear guidelines, which should be addressed through education and organizational measures. Supporting factors such as workplace satisfaction and resource availability could further enhance patient safety and care quality
Nedokončená ošetrovateľská starostlivosť predstavuje bežný fenomén v zdravotníckych zariadeniach, a to najmä v dôsledku pôsobenia systémových faktorov, ako sú nedostatok personálu, či materiálu. Študenti ošetrovateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľských tímov a vnímajú tento fenomén, ako aj jeho príčiny počas svojej klinickej praxe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké sú názory študentov ošetrovateľstva bakalárskeho študijného programu na výskyt nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti počas ich poslednej klinickej praxe. Výskumný súbor tvorilo 49 študentov, ktorí odpovedali na otvorenú otázku v nástroji Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students. Zber údajov prebiehal medzi septembrom a decembrom 2023. Získané údaje boli analyzované pomocou sumatívnej obsahovej analýzy. Na jej základe sme identifikovali štyri nosné kategórie, ktoré reprezentovali príčiny výskytu nedokončenej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva, a to: Prístup sestier; Prístup lekárov; Manažment a kontrola; Nedostatok personálu. Z výsledkov je zrejmé, že študenti dokážu rozpoznať fenomén nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj príčiny, ktoré k nemu vedú. Výsledky, ktoré sme získali, sa vzťahujú najmä k manažmentu zdravotníckych zariadení, v ktorých študenti realizujú klinickú prax. Manažment týchto zariadení by mal prijať potrebné opatrenia s cieľom eliminácie nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z prostredia klinickej praxe. Ďalšie výskumy by sa mali zameriavať na detailnejšiu analýzu príčin nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva.
Unfinished nursing care represents a common phenomenon in healthcare facilities, primarily due to the influence of systemic factors such as understaffing and material shortages. Nursing students are integral members of nursing teams and perceive this phenomenon, along with its causes, during their clinical practice. Our study aimed to explore the perspectives of bachelor’s degree nursing students on the occurrence of unfinished nursing care during their latest clinical placement. The sample comprised 49 students who responded to an open-ended question in the Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students tool. Data collection took place between September and December 2023. The collected data were analyzed using summative content analysis. Based on this analysis, we identified four main categories representing the causes of unfinished care from the perspective of nursing students: Nurse attitude; Physician attitude; Management and control; Staff shortage. The results indicate that students can recognize the phenomenon of unfinished nursing care and its contributing factors. Our findings primarily relate to the management of healthcare facilities where students undertake clinical placement. Management of these facilities should take necessary measures to eliminate unfinished nursing care from the clinical practice environment. Further research should focus on a more detailed analysis of the causes of unfinished nursing care from the perspective of nursing students.
- Klíčová slova
- nedokončená ošetřovatelská péče,
- MeSH
- chybná zdravotní péče prevence a kontrola MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- ochrana zájmů pacientů MeSH
- ošetřovatelská péče normy organizace a řízení MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- řízení kvality MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
- studium ošetřovatelství bakalářské MeSH
Sestry predstavujú najväčšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov a sú zodpovedné za zvyšovanie bezpečnosti pacientov vrátane hlásenia nežiaducich udalostí. Nežiaduce udalosti sú podceňované kvôli množstvu bariér, ktoré ohrozujú bezpečnosť pacienta v nemocničnom prostredí. Cieľom deskriptívnej kvalitatívnej štúdie bolo zistiť, aké bariéry vnímajú sestry v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí. Výskumný súbor zahŕňal desať sestier s pokročilou praxou z jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktoré pracovali vo vybranej univerzitnej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal v období od septembra 2022 do februára 2023 pomocou pološtruktúrovaných rozhovorov. Údaje boli nahrávané na audiozáznamník, následne doslovne prepísané a analyzované tematickou analýzou. Na základe tematickej analýzy sme identifikovali štyri hlavné bariéry hlásenia nežiaducich udalostí: Negatívny postoj k hláseniu nežiaducich udalostí; Nedostatok vedomostí a skúseností s hlásením nežiaducich udalostí; Dokumentovanie nežiaducich udalostí; Strach. Z výsledkov štúdie je zrejmé, že len účinné a pravidelné hlásenie nežiaducich udalostí vedie k minimalizácii výskytu nežiaducich udalostí. Na zlepšenie bezpečnosti pacientov v nemocniciach je potrebné zaviesť vzdelávacie a riadiace postupy na prekonanie bariér pri hlásení nežiaducich udalosti. Najvýznamnejším prístupom k prekonaniu bariér hlásenia nežiaducich udalostí je vytvorenie takého prostredia, ktoré je založené na úprimnosti, a v ktorom sestry nemajú strach hlásiť nežiaduce udalosti.
Nurses represent the largest group of healthcare professionals and are responsible for improving patient safety, including adverse event reporting. However, adverse events are underreported due to the many barriers that compromise patient safety in the hospital setting. The descriptive qualitative study aimed to investigate the barriers perceived by nurses of adverse event reporting. A research sample included ten advanced practice nurses from intensive care units working in a selected university hospital in the Slovak Republic. Data were collected between September 2022 and February 2023 using semi-structured interviews. Data were audio-recorded, then transcribed verbatim and analysed by thematic analysis. Based on the thematic analysis, we identified four meaningful barriers to reporting adverse events: Negative attitude towards reporting; Lack of information about reporting; Fear of reporting; Lack of knowledge and experience of adverse event reporting. Based on the study results, it is evident that only effective and regular reporting of adverse events leads to minimization of adverse events. To improve patient safety in hospitals, educational and management practices need to be put in place to overcome barriers to adverse event reporting. The most important approach to overcoming barriers to adverse event reporting is to create an environment that is based on honesty and in which nurses are not afraid to report adverse events
Profesionálna identita je považovaná za centrálny fenomén profesijného vývoja jednotlivca, ktorý integruje postoje a správanie vzťahujúce sa k profesii. Vytvára a formuje sa v procese socializácie. Pod socializáciou môžeme rozumieť postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej (nukleárnej) rodine, ďalej v malých spoločenských skupinách, až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Je to proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna i ako individuálna osobnosť. Socializácia tak predstavuje celoživotný proces. Pokiaľ hovoríme o profesionálnej socializácii, tak ide o periodický proces socializácie, ktorý pokračuje počas života jednotlivca. Socializácia v profesii je kľúčovou súčasťou sekundárnej socializácie. Profesionálna socializácia študentov ošetrovateľstva začína vstupom do študijného programu a pokračuje vstupom do pracovného procesu. Profesionálna socializácia je kritickým aspektom rozvoja študentov ošetrovateľstva. Je zamýšľaným ale aj nezamýšľaným dôsledkom vzdelávacieho procesu a získavania pracovných skúseností.
Professional identity is considered a central phenomenon of an individual’s professional development, integrating attitudes and behaviors related to the profession. It is developed and shaped in the process of socialization. By socialization, we understand the gradual integration of an individual into society through imitation and identification, first in the essential (nuclear) family, then in small social groups, up to participation in the broadest, society- wide relationships. It is a process of social learning in which individuals learn their own society’s culture and are formed as a social and individual personality. Socialization represents a lifelong process. If we talk about professional socialization, then it is a systematic socialization process that continues throughout an individual’s life. Socialization in the profession is a key part of secondary socialization. The professional socialization of nursing students begins with the entry into the study program and continues with the entry into the work process. Professional socialization is a critical aspect of the development of nursing students. It is an intended but also an unintended consequence of the educational process and the acquisition of work experience.
- Klíčová slova
- profesní identita, profesní socializace,
- MeSH
- klinické praxe MeSH
- socializace MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
S formovaním profesijnej identity sestier súvisí aj nosenie uniformy. Uniformovaný vzhľad sestier zostáva vplyvným symbolom profesionality a podieľa sa na vytváraní profesionálneho imidžu profesie, teda ovplyvňuje vnímanie, dojmy, presvedčenia a predstavy, ktoré majú ľudia o sestrách a ošetrovateľstve. Symbolizuje odbornosť a od sestier sa očakáva, že majú zručnosti potrebné na výkon svojej práce, a že sú viazané určitými normami a etickými zásadami. Nosenie uniformy podporuje aj u študentov ošetrovateľstva vytváranie sebaobrazu a profesionálnej identity, čo môže viesť k lepšiemu pocitu sebadôvery a v konečnom dôsledku k lepšiemu výkonu v ošetrovateľskej praxi. Stále platí, že ošetrovateľské uniformy sú symbolom odhodlania a disciplíny vznešeného povolania.
The formation of the nurses' professional identity is closely related to wearing a uniform. The uniform appearance of nurses remains an influential characteristic of professionalism and contributes to the professional image of the profession, thus influencing the perception, impressions, beliefs, and ideas that people have about nurses and nursing. It symbolizes expertise, and nurses are expected to have the skills necessary to perform their work and to be bound by certain standards and ethical principles. Wearing a uniform also supports the creation of self-image and professional identity in nursing students, which can lead to a better feeling of self-confidence and, ultimately, to better performance in nursing practice. It is still true that nursing uniforms are a symbol of the determination and discipline of a noble profession.
- Klíčová slova
- uniforma, profesní identita, symbol odbornosti,
- MeSH
- odívání MeSH
- osobnost MeSH
- zdravotní sestry MeSH
Vysoký výskyt incidentov násilia pri výkone povolania je problémom sestier na medzinárodnej úrovni – sestry sú častejšie objektom násilia v porovnaní s inými zdravotníckymi profesionálmi. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aký je výskyt agresie pacientov voči sestrám a aké faktory ovplyvňujú jej výskyt z perspektívy sestier v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal medzi júnom a augustom 2022. Sestry boli oslovené pomocou portálu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Pre zber údajov boli použité dva nástroje a to Výskyt agresie pacientov voči sestrám (VAPS) a Faktory agresie pacientov voči sestrám (FAPAS). Údaje boli analyzované prostredníctvom deskriptívnej štatistiky. V našej štúdii bolo 100 % sestier konfrontovaných s agresiou pacientov v období posledného roku výkonu ich praxe, pričom najčastejšou formou agresie pacientov bol verbálny útok – urážky, nadávky. Ako najpodstatnejšie faktory ovplyvňujúce výskyt agresie pacientov voči sestrám boli v našom výskume identifikované tie, ktoré sa vzťahovali k charakteristikám pacientov. Výskum v oblasti agresie pacientov voči sestrám je v podmienkach Slovenskej republiky stále aktuálny vzhľadom na jej vysoký výskyt v klinickej praxi.
The high prevalence of incidents of occupational violence is a problem of nurses internationally – nurses are more often the object of violence compared to other health care professionals. Our study aimed to find out the incidence of patient aggression toward nurses and the factors affecting its incidence from the perspective of nurses in the Slovak Republic. Data were collected between June and August 2022. The nurses were recruited using the portal of the Slovak Chamber of Nurses and Midwives. Two instruments were used for data collection, namely Violence and Aggression of Patients Scale (the VAPS) and Factors Affecting Patient Aggression Scale (the FAPAS). Data were analyzed using descriptive statistics. In our study, 100% of nurses were confronted with patient aggression during the last year of their practice, while the most frequent form of patient aggression was verbal attack, insults, scolds. The most significant factors affecting the incidence of patient aggression towards nurses were those related to patient characteristics. Research in the field of patient aggression towards nurses is still relevant in the conditions of the Slovak Republic due to its high incidence in clinical practice.
Hlásenie nežiaducich udalostí je jednou z hlavných stratégií, ktoré vedú k zlepšeniu bezpečnosti pacientov. V podmienkach Slovenskej republiky je však hlásenie nežiaducich udalostí nedostatočné a neefektívne. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké bariéry hlásenia nežiaducich udalostí vnímajú sestry pracujúce na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) vo vybranej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal od januára do marca 2023 na JIS vo vybranej nemocnici v Žilinskom kraji. Výskumný súbor pozostával zo 111 sestier. Na zber údajov bol použitý dotazník zameraný na bariéry hlásenia nežiaducich udalostí. Údaje boli analyzované v štatistickom programe SPSS 25. 0. Na základe priemerného skóre z nástroja (2,65 ± 0,72) môžeme konštatovať, že sestry považovali jednotlivé bariéry hlásenia nežiaducich udalostí za pomerne významné. Za najvýznamnejšiu bariéru považovali sestry strach zo zodpovednosti, súdnych sporov alebo sankcií (2,36 ± 1,26). Výsledky štúdie indikujú, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti jednotlivým systémom hlásenia nežiaducich udalostí, zavádzať anonymné systémy hlásení v klinickej praxi a posilňovať tak samotné hlásenie nežiaducich udalostí. Strach, ako najvýznamnejšiu bariéru hlásenia nežiaducich udalostí, je možné eliminovať len implementovaním kultúry bez viny ako aj pozitívnej kultúry bezpečnosti pacientov.
Reporting adverse events is one of the primary strategies that leads to improving patient safety. However, in the conditions of the Slovak Republic, adverse event reporting is inadequate and ineffective. The aim of our study was to identify the barriers to reporting adverse events perceived by nurses working in intensive care units (ICUs) in a selected hospital in the Slovak Republic. Data collection took place from January to March 2023 in the ICUs of a selected hospital in the Žilina region. The sample consisted of 111 nurses. A questionnaire focused on barriers to reporting adverse events was used for data collection. Data were analyzed using the statistical program SPSS 25. 0. Based on the average score from the tool (2.65 ± 0.72), we can conclude that nurses considered individual barriers to reporting adverse events to be relatively significant. The most significant barrier identified by nurses was fear of responsibility, legal disputes, or sanctions (2.36 ± 1.26). The study results indicate that it is essential to pay more attention to individual adverse event reporting systems, implement anonymous reporting systems in clinical practice, and strengthen the overall reporting of adverse events. Fear, identified as the most significant barrier to reporting adverse events, can only be eliminated by implementing a blame-free culture and a positive patient safety culture.
V ústavnej starostlivosti je kultúra bezpečnosti pacientov posudzovaná bežne, výskumy v oblasti ambulantnej starostlivosti sú však len minimálne a v podmienkach Slovenskej republiky úplne absentujú. Cieľom štúdie bolo zistiť, ako zdravotnícki pracovníci vnímajú kultúru bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti. Údaje boli zbierané prostredníctvom nástroja the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Zber údajov bol realizovaný od júna do decembra 2021. Respondenti boli zdravotnícki pracovníci (N = 147) pracujúci v ambulantných zariadeniach v dvoch okresoch Žilinského kraja. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky. Percento pozitívnych odpovedí minimálne 75% dosiahlo 5 z 10 dimenzií kultúry bezpečnosti pacientov. Najlepšie hodnotenou dimenziou bolo Zaškolenie personálu (85,9%), naopak najhoršie hodnotenou bol Pracovný tlak a tempo (28,9%). Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacientov zdravotníckymi pracovníkmi v primárnej starostlivosti odhalilo jej slabé stránky najmä v oblasti pracovného tlaku a tempa. Pravidelné posudzovanie kultúry bezpečnosti pacientov môže viesť k prijatiu potrebných stratégií zameraných na posilnenie slabých stránok, a tým zlepšeniu bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti.
In hospital care, patient safety culture is frequently assessed; however, research in primary care is limited and completely absent in the Slovak Republic. The study aimed to investigate how healthcare professionals perceive the patient safety culture in primary care. Data were collected using the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Data collection was carried out between June and December 2021. The respondents were health professionals (N = 147) working in outpatient facilities in two districts of the Žilina region. The data obtained were analyzed using descriptive statistics. A percentage of positive responses of at least 75% reached five of the ten dimensions of patient safety culture. The best-rated dimensions were staff training (85.9%) and the worst-rated was work pressure and pace (28.9%). The evaluation of the patient safety culture by primary care healthcare professionals revealed its weaknesses, especially in work pressure and pace and monitoring of patient care. The regular evaluation of patient safety culture can lead to adopting the necessary strategies to reinforce weaknesses and thus improve patient safety in primary care.
Chýbajúca ošetrovateľská starostlivosť predstavuje signifikantný problém, ktorý ohrozuje bezpečnosť pacientov. Jej prevalencia, charakter a dôvody výskytu boli v domácich a zahraničných štúdiách opísané najmä u sestier poskytujúcich starostlivosť dospelým pacientom. Cieľom pilotnej štúdie bolo zistiť prevalenciu a charakter chýbajúcej starostlivosti a identifikovať dôvody jej výskytu na pediatrických oddeleniach. Zber údajov prebiehal v období medzi januárom a marcom 2021 prostredníctvom nástroja MISSCARE Survey – Pediatric. Výskumný súbor tvorilo 62 sestier pracujúcich na pediatrických oddeleniach dvoch fakultných nemocníc v Žilinskom kraji na Slovensku. Údaje boli analyzované prostredníctvom deskriptívnej štatistiky v štatistickom programe SPSS 25.0. Až 80,6 % pediatrických sestier nezabezpečilo počas poslednej pracovnej zmeny jednu alebo viac ošetrovateľských aktivít. Priemerný počet nezabezpečených aktivít bol 9,8 na jednu sestru. Najčastejšie nezabezpečované aktivity boli nezávislé, a to edukácia pacienta a jeho rodiny, zapojenie rodičov do starostlivosti o dieťa, starostlivosť o dutinu ústnu a pasívna mobilizácia. Najvýznamnejšími dôvodmi boli vysoký počet pacientov na jednu sestru, nedostatočný počet sestier a neočakávaný nárast novoprijatých pacientov. Výsledky pilotnej štúdie potvrdzujú a zdôrazňujú aktuálnosť a závažnosť fenoménu chýbajúcej starostlivosti v podmienkach Slovenskej republiky. Vyplývajúc z výsledkov je potrebné pokračovať v ďalšom výskume v danej problematike a skúmať nielen dôvody výskytu chýbajúcej starostlivosti, ale aj faktory, ktoré ju ovplyvňujú v prostredí pediatrických oddelení.
Missed nursing care represents a significant problem, jeopardizing patient safety. National and international studies describe its prevalence, pattern, and reasons for occurrence, mainly in nurses providing care to adult patients. The pilot study aimed to investigate the prevalence and pattern of missed care and identify reasons for its occurrence in pediatric care units. Data were collected between January and March 2021 by using the instrument MISSCARE Survey – Pediatric. The sample consisted of 62 nurses working in pediatric care units of two teaching hospitals in the Žilina region in Slovakia. Data were analyzed through descriptive statistics in the statistical program SPSS 25.0. Up to 80.6 % of pediatric nurses missed at least one or more nursing care activities during their last working shift. The average number of missed activities was 9.8 per one nurse. The most frequently missed activities were independent ones such as patient and family education, parents included in child ́s care, mouth care and passive mobilization of the child. The most important reasons were unbalanced patient assignments, an inadequate number of nurses and an unexpected rise in patient volume. Results of the pilot study confirm and highlight the topicality and severity of the missed care phenomenon in the conditions of the Slovak Republic. Based on the results, it is necessary to continue further research within the issue and investigate the reasons for the missed care occurrence and significant factors that influence it in the pediatric care setting.
Úvod: Fenomén prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti je aktuálnym predmetom zahraničných výskumov v ošetrovateľstve. Jeho kvantifikáciu je možné dosiahnuť len prostredníctvom špecifických hodnotiacich nástrojov. S ich využitím je možné identifikovať nielen ošetrovateľské aktivity, ktoré sestry nerealizujú počas svojej služby, ale aj dôvody, ktoré vedú k vzniku tohto fenoménu. Cieľ: Cieľom nášho príspevku je analýza prístupov k operacionalizácii konceptu prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti a vytvorenie prehľadu nástrojov k jeho meraniu. Metódy: Pre jeho spracovanie bola využitá metóda obsahovej analýzy odborných štúdií publikovaných vo vedeckých databázach PubMed, ScienceDirect a ProQuest. Výsledky: V príspevku sme analyzovali tri prístupy a hodnotiace nástroje, ktoré boli vyvinuté k hodnoteniu fenoménu – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA a TU nástroje. Identifikovali sme rozdiely v rozsahu sledovaných činností, časového rozmedzia, skórovaní a vyhodnocovaní. Záver: Dospeli sme k záveru, že fenomén sa najviac týka nezávislých ošetrovateľských aktivít a najčastejším dôvodom jeho vzniku je nedostatok ošetrujúceho personálu. Na základe analýzy konštatujeme, že fenomén významnou mierou ovplyvňuje nielen spokojnosť pacientov, ale aj pracovnú spokojnosť sestier a významne sa odráža v kvalite poskytovanej starostlivosti. Vyzdvihujeme potrebu venovať sa spomínanému fenoménu s využitím špecifických hodnotiacich nástrojov aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Introduction: The phenomenon of rationing/missed/unfinished care is a current subject of foreign research in nursing. Its quantification can be achieved only through specific measuring tools. With their use, it is possible to identify not only the nursing activities that nurses do not perform during their shift, but also the reasons which lead to the occurrence of this phenomenon. Aim: The aim of our contribution is to analyze approaches to the operationalization of the concept of rationing/missed/unfinished care and to provide an overview of tools to measure it. Methods: The method of content analysis of research studies published in the scientific databases PubMed, ScienceDirect, and ProQuest was used in the processing of paper. Results: In our contribution, we analyzed three approaches and measuring tools which were developed for measuring the phenomenon – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA, and TU instruments. We identified differences in the range of activities, time period, scoring and evaluation. Conclusion: We conclude that the phenomenon is mostly related to independent nursing activities and the most frequent reason for its occurrence is the insufficient number of nursing staff. Based on the analysis, we note that the phenomenon not only significantly influences patient satisfaction but also the job satisfaction of nurses – and this is reflected in the quality of provided care. We emphasize the need to be concerned about the mentioned phenomenon using specific measuring tools in studies conducted in the Slovak Republic.
