Nedokončená ošetrovateľská starostlivosť predstavuje bežný fenomén v zdravotníckych zariadeniach, a to najmä v dôsledku pôsobenia systémových faktorov, ako sú nedostatok personálu, či materiálu. Študenti ošetrovateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľských tímov a vnímajú tento fenomén, ako aj jeho príčiny počas svojej klinickej praxe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké sú názory študentov ošetrovateľstva bakalárskeho študijného programu na výskyt nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti počas ich poslednej klinickej praxe. Výskumný súbor tvorilo 49 študentov, ktorí odpovedali na otvorenú otázku v nástroji Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students. Zber údajov prebiehal medzi septembrom a decembrom 2023. Získané údaje boli analyzované pomocou sumatívnej obsahovej analýzy. Na jej základe sme identifikovali štyri nosné kategórie, ktoré reprezentovali príčiny výskytu nedokončenej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva, a to: Prístup sestier; Prístup lekárov; Manažment a kontrola; Nedostatok personálu. Z výsledkov je zrejmé, že študenti dokážu rozpoznať fenomén nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj príčiny, ktoré k nemu vedú. Výsledky, ktoré sme získali, sa vzťahujú najmä k manažmentu zdravotníckych zariadení, v ktorých študenti realizujú klinickú prax. Manažment týchto zariadení by mal prijať potrebné opatrenia s cieľom eliminácie nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z prostredia klinickej praxe. Ďalšie výskumy by sa mali zameriavať na detailnejšiu analýzu príčin nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva.

Unfinished nursing care represents a common phenomenon in healthcare facilities, primarily due to the influence of systemic factors such as understaffing and material shortages. Nursing students are integral members of nursing teams and perceive this phenomenon, along with its causes, during their clinical practice. Our study aimed to explore the perspectives of bachelor’s degree nursing students on the occurrence of unfinished nursing care during their latest clinical placement. The sample comprised 49 students who responded to an open-ended question in the Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students tool. Data collection took place between September and December 2023. The collected data were analyzed using summative content analysis. Based on this analysis, we identified four main categories representing the causes of unfinished care from the perspective of nursing students: Nurse attitude; Physician attitude; Management and control; Staff shortage. The results indicate that students can recognize the phenomenon of unfinished nursing care and its contributing factors. Our findings primarily relate to the management of healthcare facilities where students undertake clinical placement. Management of these facilities should take necessary measures to eliminate unfinished nursing care from the clinical practice environment. Further research should focus on a more detailed analysis of the causes of unfinished nursing care from the perspective of nursing students.

• Klíčová slova
• nedokončená ošetřovatelská péče,
• MeSH
• chybná zdravotní péče prevence a kontrola   MeSH
• hodnocení rizik MeSH
• ochrana zájmů pacientů MeSH
• ošetřovatelská péče normy   organizace a řízení   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• řízení kvality MeSH
• studenti ošetřovatelství MeSH
• studium ošetřovatelství bakalářské MeSH

Cíl: Hlavním cílem této pilotní studie bylo zjistit rozsah, typ a důvody nedokončené péče mezi českými sestrami pracujícími v nemocnicích. Dalším cílem bylo srovnat rozdíly v úrovni nedokončené ošetřovatelské péče dle věku, vnímání nedostatku personálu a pracovní spokojenosti. Design: Deskriptivní průřezová studie. Metody: Na měření nedokončené ošetřovatelské péče byl použit sebeposuzovací dotazník PIRNCA (Perceived Implicit Rationing of Nursing Care - Vnímání implicitního přidělování ošetřovatelské péče). Soubor tvořilo 100 sester ze dvou vybraných nemocnic Moravskoslezského kraje v České republice. Sběr dat probíhal v roce 2017. Výsledky: Nejčastěji nedokončenými činnostmi ošetřovatelské péče byly: včasná reakce na požadavky pacienta/rodiny, poskytování dostatečného dohledu, emoční nebo psychologická podpora, monitorování citového stavu a chování pacienta a přezkoumání zdravotnické dokumentace/záznamy celého multidisciplinárního týmu. Sestry jako nejčastější důvod nedokončené ošetřovatelské péče uvedly nedostatečný počet sester. Nejvíce rozdílů v úrovni nedokončené ošetřovatelské péče bylo zjištěno v závislosti na vnímání nedostatku personálu. Závěry: Tato pilotní studie poukázala na existenci skrytého fenoménu nedokončené péče také v české klinické praxi. Z výsledků studie dále vyplývá, že existují rozdíly v hodnocení nedokončené ošetřovatelské péči v závislosti na věku, pracovní spokojenosti a vnímání nedostatku sester.

Aim: The main aim of this pilot study was to investigate the amount, type and reasons for unfinished nursing care among Czech hospital nurses. The other aim was to compare the differences in the level of unfinished nursing care according to age, perceived lack of staffing and job satisfaction of nurses. Design: A descriptive cross-sectional study. Methods: A self-reported PIRNCA (Perceived Implicit Rationing of Nursing Care) instrument was used to measure unfinished nursing care. A sample included 100 hospital bedside nurses from two different hospitals in the Moravian-Silesian Region, Czech Republic. Data were collected in 2017. Results: Elements of care most frequently left unfinished were: Timely response to patient/family request, Provide adequate supervision, Emotional or psychological support, Monitoring a patient's behavior, and Reviewing multidisciplinary patient documentation. Nurses reported the most common reasons for unfinished nursing care to be: inadequate number of nursing staff. The most differences in the level of unfinished nursing care were found to be dependent on perceived lack of staffing. Conclusions: This pilot study also revealed the existence of hidden phenomenon in Czech clinical practice. According to the results of this pilot study there are differences in the level of unfinished nursing care according to age, perceived lack of staffing and job satisfaction of nurses.

• Klíčová slova
• nedostatek zdravotnického personálu,
• MeSH
• nemocnice MeSH
• ošetřovatelská péče * MeSH
• pacienti hospitalizovaní MeSH
• pilotní projekty * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• zdravotní sestry MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Česká republika MeSH

Východiská: Práca predkladá komplexný pohľad sestry zameraný na bezpečnosť pacienta pri poskytovaní intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti, obzvlášť na výkon optimálnych postupov hygieny rúk. Ak sa týmto činnostiam nevenuje dôkladná pozornosť, môžu u pacienta vznikať nežiadúce účinky vedúce k ohrozeniu jeho bezpečnosti, zdravia a života. Ciele: Cieľmi práce je zistiť, či oddelenia intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti majú spracovanú kultúru bezpečnosti pacienta v súvislosti s výkonom optimálnej hygieny rúk. Zistiť vzdelanosť sestier v rámci správneho postupu pri hygiene rúk v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti vzhľadom na eliminovanie výskytu chýb, omylov a nežiadúcich udalostí spôsobených nedostatočnou hygienou rúk a zistiť najčastejšie uvádzané dôvody non-compliance hygieny rúk sestier v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Metódy: Pre zber relevantných údajov sme zvolili formu dotazníka vlastnej konštrukcie. Obsahuje 17 otázok a 5 kategorizačných otázok. Dotazníky boli zverejnené on-line. Počet návštev 287, počet iba zobrazených 127, počet dokončených 160, počet nedokončených 0. Vzorka: Prieskumu sa zúčastnilo 287 respondentov. Súbor tvorilo 160 sestier pracujúcich na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny a oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku. Zber údajov bol realizovaný od septembra 2021 do februára 2022. Výsledky: V prieskume sme dotazníkom zistili, že stratégiu bezpečnosti pacienta majú zdravotnícke zariadenia vypracovanú, ale prevláda slabá informovanosť zdravotníckych pracovníkov s touto stratégiou. Taktiež majú spracované optimálne postupy hygieny rúk a vyvesené na dostupných miestach, ale len veľmi málo zdravotníckych pracovníkov im rozumie a riadi sa nimi. Absentuje pravidelnosť školení v rámci optimálneho postupu hygieny rúk, absentuje výkon kontrol, analýzy hlásení chýb, omylov, nežiadúcich udalostí a sťažností pacientov. Zdravotnícki pracovníci sú psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpaní, majú nedostatok času na výkon ošetrovateľských úkonov a úkonov v rámci zabezpečenia bezpečnosti pacienta v rámci optimálnych postupov výkonov hygieny rúk. Zdravotnícki pracovníci majú poškodené ruky, vykonávajú prácu s vysokým rizikom kontaminácie, alebo sú náhle odvolaní urobiť ošetrovateľský úkon inému pacientovi, sú poverení úlohou, pri ktorej by si pri každom ošetrení pacienta museli dezinfikovať ruky, majú obavu z poškodenia pokožky, majú ochorenia kože na rukách. Manažment nemocníc nezabezpečuje zdravotníckemu personálu supervíziu. Záver: Výsledky prieskumnej časti nám umožnili objasniť nami uložené ciele, ktoré sú v súlade so súčasnými teoretickými poznatkami uvádzaných autorov. V dôsledku teoretických poznatkov, odbornej literatúry a zistených skutočností nášho prieskumu uvádzame nasledovné odporúčania pre prax: umožniť zdravotníckym pracovníkom pravidelne absolvovať supervíziu, vypracovať aktivity, postupy a techniky na eliminovanie psychickej a fyzickej záťaže zdravotníckych pracovníkov, zaviesť kombinovaný systém hlásenia chýb, omylov a nežiadúcich udalostí a kompletnú analýzu príčin vzniku chýb, omylov a nežiadúcich udalostí, zabezpečiť pravidelné školenia zdravotníckych pracovníkov v oblasti optimálnych postupov hygieny rúk a pravidelnú kontrolu dodržiavania optimálnych postupov hygieny rúk, zaobstarať ÚV lampy, nakoľko práca s UV lampou prináša nový rozmer v kontrole hygieny rúk preto, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť a implementovať stratégiu sebahodnotenia hygieny rúk

Starting points: The work presents a comprehensive view of the nurse focused on patient safety during intensive and resuscitation care, especially on the performance of optimal hand hygiene procedures. If careful attention is not paid to these activities, the patient may develop undesirable effects leading to a threat to his safety, health and life. Objectives: The objectives of the work are to verify the culture of patient safety related to the optimal hand hygiene on the intensive and resuscitation care units. Find out to check the education level of nurses in case of the correct procedure for hand hygiene in intensive and resuscitation care in accordance with to eliminate the number of occurrence of errors, mistakes and undesirable events caused by poor hand hygiene and identify the most frequently cited reasons for poor hand hygiene of nurses in intensive and resuscitation care. Methods: For the collection of relevant data, we have chosen the form of a questionnaire of our own design. It contains 17 questions and 5 categorisation questions. The questionnaires were published online. Number of visits 287, number of only displayed 127, number completed 160, number of unfinished 0. Sample: 287 respondents participated in the survey. The ensemble consisted of 160 nurses working in the department of anesthesiology and intensive medicine and intensive care units in hospitals in Slovakia. The data collection was carried out from September 2021 to February 2022. Results: In the survey, was identified that the patient safety strategy is established in the health facilities, but the healthcare professionals have not enought of awareness of this strategy. They also have processed optimal hand hygiene procedures and posted in available places, but not all healthcare professionals understand them and follow them. Missing regularity of trainings about the optimal hand hygiene procedures and missing inspection procedures, analysis of reports, errors, mistakes, undesirable cases and patient complaints. Healthcare professionals are mentally and physically overloaded, without enought time to perform nursing and patient safety operations in accordance with optimal hand hygiene procedures. Healthcare professionals have damaged hands, they are working with risk of contamination, urgently they have to perform the healt care activities to another patient, they have a tasks wich needs after each operation to make a disinfection of their hands, they are worry about the skin protection, they have a issues with the skin on their hands. Hospital management does not provide to medical staff the process of supervision. Conclusion: The results of the exploratory part have enabled us to clarify the objectives imposed by us, which are in line with the current theoretical knowledge of the reported authors. As a result of theoretical knowledge, professional literature and the established facts of our survey, we make the following recommendations for practice: to allow the healthcare professionals to regularly attend on process of supervision, to prepare activities, procedures and techniques to eliminate mental and physical stress of healthcare professionals, implemented combined system for reporting errors, mistakes and adverse events and a complete analysis of the causes of errors, mistakes and undesirable cases, to ensure regular training of healthcare professionals regarding optimal hand hygiene procedures, and set up process of regular inspection regarding optimal hand hygiene procedure, to obtain more UV lamps which brings more advantages of visual inspection of hand hygiene and implemented strategy of self assesment of hand hygiene.

• MeSH
• bezpečnost pacientů MeSH
• ošetřovatelská péče o pacienty v kritickém stavu MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• zdravotní sestry MeSH