Sestry predstavujú najväčšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov a sú zodpovedné za zvyšovanie bezpečnosti pacientov vrátane hlásenia nežiaducich udalostí. Nežiaduce udalosti sú podceňované kvôli množstvu bariér, ktoré ohrozujú bezpečnosť pacienta v nemocničnom prostredí. Cieľom deskriptívnej kvalitatívnej štúdie bolo zistiť, aké bariéry vnímajú sestry v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí. Výskumný súbor zahŕňal desať sestier s pokročilou praxou z jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktoré pracovali vo vybranej univerzitnej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal v období od septembra 2022 do februára 2023 pomocou pološtruktúrovaných rozhovorov. Údaje boli nahrávané na audiozáznamník, následne doslovne prepísané a analyzované tematickou analýzou. Na základe tematickej analýzy sme identifikovali štyri hlavné bariéry hlásenia nežiaducich udalostí: Negatívny postoj k hláseniu nežiaducich udalostí; Nedostatok vedomostí a skúseností s hlásením nežiaducich udalostí; Dokumentovanie nežiaducich udalostí; Strach. Z výsledkov štúdie je zrejmé, že len účinné a pravidelné hlásenie nežiaducich udalostí vedie k minimalizácii výskytu nežiaducich udalostí. Na zlepšenie bezpečnosti pacientov v nemocniciach je potrebné zaviesť vzdelávacie a riadiace postupy na prekonanie bariér pri hlásení nežiaducich udalosti. Najvýznamnejším prístupom k prekonaniu bariér hlásenia nežiaducich udalostí je vytvorenie takého prostredia, ktoré je založené na úprimnosti, a v ktorom sestry nemajú strach hlásiť nežiaduce udalosti.
Nurses represent the largest group of healthcare professionals and are responsible for improving patient safety, including adverse event reporting. However, adverse events are underreported due to the many barriers that compromise patient safety in the hospital setting. The descriptive qualitative study aimed to investigate the barriers perceived by nurses of adverse event reporting. A research sample included ten advanced practice nurses from intensive care units working in a selected university hospital in the Slovak Republic. Data were collected between September 2022 and February 2023 using semi-structured interviews. Data were audio-recorded, then transcribed verbatim and analysed by thematic analysis. Based on the thematic analysis, we identified four meaningful barriers to reporting adverse events: Negative attitude towards reporting; Lack of information about reporting; Fear of reporting; Lack of knowledge and experience of adverse event reporting. Based on the study results, it is evident that only effective and regular reporting of adverse events leads to minimization of adverse events. To improve patient safety in hospitals, educational and management practices need to be put in place to overcome barriers to adverse event reporting. The most important approach to overcoming barriers to adverse event reporting is to create an environment that is based on honesty and in which nurses are not afraid to report adverse events
Cieľ: Zámerom príspevku je poukázanie na vnímanie záťaže a výskytu strachu z nákazy ochorenia COVID-19 u sestier poskytujúcich komunitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Metódy: Zberu údajov sme realizovali prostredníctvom štruktúrovaného rozhovoru. Následne sme údaje získavali dotazníkom zameraným na identifikovanie úrovne strachu u sestier. Prieskumnú vzorku tvorilo 5 sestier, zber údajov prebiehal v mesiacoch november - december 2021 v zariadení APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh. Výsledky: Z hľadiska celkového vyhodnotenia dotazníka skúmajúceho mieru strachu u sestier nášho výberu, strednú mieru strachu pociťovali 4 sestry (s výsledkami 8, 9, 10, 11 bodov pri súhrnom hodnotení) a 1 sestra sa ocitla v pásme vysokej miery prežívania strachu s 15 bodmi, teda na dolnej hranici. Sestry deklarovali významnú záťaž a obavy z prenosu infekcie do domácnosti k rodine a uvádzali zvýšené nároky na ich prácu počas pandémie COVID-19. Záver: Pandémia výrazne ovplyvnila a ovplyvňuje prácu sestry v klinickej praxi, pretože spôsobuje nadmerné pracovné zaťaženie, ktoré je spojené so stresom, novými úlohami a najmä s obavou z nakazenia seba a svojej rodiny. Sestry prežívajú rôznu mieru stresu, strachu a iných psychických ťažkostí, ktoré je potrebné eliminovať.
Objective: The purpose of the contribution is to point out the perception of the burden and occurrence of fear of contracting the disease COVID 19 among nurses providing community nursing care. Methods: We collected data through a structured interview. Subsequently, we collected data using a questionnaire aimed at identifying the level of fear in nurses. The survey sample consisted of 5 nurses, data collection took place in the months of November - December 2021 at the APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh facility. Results: From the point of view of the overall evaluation of the questionnaire examining the level of fear in the nurses of our selection, 4 nurses felt a medium level of fear (with results of 8, 9, 10, 11, points in the summary of the evaluation) and 1 nurse found herself in the zone of high level of experiencing fear with 15 points on the lower limit. Nurses declared a significant burden and concerns about the transmission of infection in the home to the family and reported increased demands on their work during the pandemic. Conclusion: The pandemic has significantly affected and affects the work of nurses in clinical practice, because it causes an excessive workload, which is associated with stress, new tasks and especially with the fear of infecting oneself and one's family. Nurses experience varying degrees of stress, fear and other psychological difficulties that need to be eliminated.
Východisko: Príspevok sa zaoberá analýzou, ako ro- dičkám pomohla pôrodná asistentka informáciami a odporúčaniami v rozhodovaní sa o odchode do pô- rodnice. Výsledky štúdií ukazujú, že ženy prijaté v la- tentnej fáze pôrodu, oproti ženám prijatým v aktívnej fáze pôrodu, podstúpili cisársky rez častejšie. Súbor a metódy: Sledovaný súbor tvorilo 305 respon- dentiek, ktoré rodili v rokoch 2015 – 2020 v Slovenskej republike v pôrodnici. Anonymným dotazníkom sme zisťovali ich skúsenosti v súvislosti s latentnou fázou pôrodu. Vyselektovali sme skupinu 155 respondentiek. Výsledky: Zistili sme že, pôrodné asistentky poskytli rodičkám spolu 430 odporúčaní, t.j priemerne 2,77 na jednu ženu. Zväčša išlo o odporúčanie: využitie teplej vody v horúcej sprche (97), pohyb a pohyb na fit lop- te (96), klyzma (78), odpočinok (74), sladké nápoje a drobné jedlo na získanie energie (20). 49,51 % res- pondentiek uviedlo, že pôrodná asistentka v ambu- lancii gynekológa primárnej zdravotnej starostlivosti sa nezaujímala. 63 z týchto žien boli prvorodičky. Záver: Pôrodná asistentka pracujúca v ambulancii primárnej zdravotnej starostlivosti by si mala vytvoriť priestor na edukáciu tehotnej ženy a poskytnúť jej správne informácie o začiatku a priebehu pôrodu, ale- bo jej odporučiť absolvovať psychofyzickú prípravu na pôrod.
Background: The article deals with the decision of a woman-mother and her departure to the maternity hospital after the beginning of childbirth. The results of the studies show that women admitted in the latent phase, compared to women admitted in the active pha- se, underwent cesarean section more often. File and methods: The sample consisted of 305 res- pondents who gave birth in the maternity hospital in the Slovak Republic in 2015-2020. We used an ano- nymous questionnaire to find out their experience with the help of midwives in connection with the latent phase of childbirth. We selected a group of 155 res- pondents. Results: We found that midwives recommended a total of 430 recommendations to mothers, i.e., an average of 2.77 per woman. These were mostly recommenda- tions: use of hot water in a hot shower (97), move- ment and movement on a fit ball (96), enema (78), rest (74), sweet drinks and small food to gain energy (20). 49.51% of respondents stated that the midwife in the outpatient clinic of a gynecologist of primary health care was not interested. 63 of these women were first-borns. Conclusion: A midwife working in a primary care clinic should have a place to educate a pregnant wo- man and provide her with the right information abo- ut the beginning and course of childbirth, or recom- mend that she undergo psychophysical preparation for childbirth.
548 pages 28 cm
- MeSH
- Pathology classification MeSH
- Lung Diseases pathology MeSH
- Pulmonary Medicine MeSH
- Publication type
- Atlas MeSH
Východisko: U pacientiek po operačnej liečbe - hys- terektómii sa mení uspokojovanie nielen biologických potrieb, ale vznikajú nové psychosociálne potreby, kto- ré je potrebné posudzovať a riešiť ošetrovateľskými intervenciami. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zmapovať hodnotenie psy- chosociálnych potrieb pacientiek po hysterektómii a porovnať ich hodnotenie z pohľadu pacientiek a sestier. Súbor a metódy: Vzorku tvorilo 60 pacientiek hospi- talizovaných na gynekologicko-pôrodníckej klinike po hysterektómii a 60 sestier z gynekologicko-pôrodníckej kliniky. Na mieru vzťahu medzi premennými bol pou- žitý Pearsonov korelačný koeficient. Výsledky: Z ošetrovateľských problémov považujú ses- try a pacientky za najzávažnejší akútnu bolesť a na- rušený spánok z pohľadu pacientiek. Medzi hodnote- niami sestier a pacientiek boli zistené štatisticky významné rozdiely v hodnotení problémov zo strany pacientiek a riešených ošetrovateľských diagnózach medzi hodnoteniami sestier a pacientiek. Záver: Odporúčame sestrám, aby posudzovali psycho- sociálne potreby u pacientiek pred a po operačnom zákroku.
Background: In patients after hysterectomy, the satis- faction of not only biological needs changes, but new psychosocial needs arise, which need to be assessed and solved by nursing interventions. Objective: The objective of the study was to map the assessment of the psychosocial needs of patients after hysterectomy and to compare their assessment from the perspective of patients and nurses. Subject and methods: The sample consisted of 60 pa- tients hospitalized at the gynecology-obstetrics clinic after hysterectomy and 60 nurses from the gynecolo- gy-obstetrics clinic. Pearson’s correlation coefficient was used to measure the relationship between va- riables. Results: From the selected nursing diagnoses, nurses and patients consider acute pain and disturbed sleep to be the most serious nursing diagnosis from the perspective of the patients. Statistically significant dif- ferences in nursing diagnoses were found between nurses’ and patients’ assessments. Conclusion: We recommend nurses to assess the psy- chosocial needs of patients before and after surgery.
... Clinical Medicine 3 Basic Principles 5 -- Variables 6 -- Numbers and Probability 6 Populations and Samples ... ... Defining the Denominator 24 Does the Study Sample Represent the Population? ... ... Clinical Course and Natural History of Disease 127 -- Elements of Prognostic Studies 127 Patient Sample ... ... Prognostic Factors 133 Case Series 134 Clinical Prediction Rules 134 Bias in Cohort Studies 135 Sampling ... ... 190 -- Statistical Power 190 -- Estimating Sample Size Requirements 190 -- Point Estimates and Confidence ...
International edition
Sixth edition xiv, 274 stran : ilustrace, tabulky ; 26 cm
- MeSH
- Epidemiologic Factors MeSH
- Epidemiologic Methods MeSH
- Clinical Medicine MeSH
- Evidence-Based Medicine MeSH
- Publication type
- Monograph MeSH
- Conspectus
- Patologie. Klinická medicína
- NML Fields
- epidemiologie
1. elektronické vydání 1 online zdroj (250 stran)
1. elektronické vydání 1 online zdroj (250 stran)
... hypotheses 76 -- 4.2 Description of the used data collection methods, description of the research sample ... ... Structure and content of parts of the research questionnaire 78 -- 4.2.2 Description of the research sample ... ... hypotheses 114 -- 5.2 Description of the used data collection methods, description of the research sample ... ... Structure and content of parts of the research questionnaire 118 -- 5.2.2 Description of the research sample ... ... information and communication technologies 155 -- 5.3.6 Determining the current level of teacher experience ...
1. elektronické vydání 1 online zdroj (218 stran)
Na základe prístupu praxe založenej na dôkazoch (evidence based practice – EBP) každé rozhodnutie zdravotníckeho pracovníka v starostlivosti o konkrétneho pacienta by malo byť založené na najlepšie dostupných vedeckých dôkazoch, jeho klinických skúsenostiach a zároveň zohľadňovať preferencie pacienta (1). Zámerom nášho výskumu bolo zmapovať úroveň vedomostí/zručností sestier v oblasti EBP a analyzovať ich postoje k nej. Výskum bol realizovaný na vzorke 294 respondentov tvorených sestrami s ukončeným alebo prebiehajúcim 2. stupňom vzdelania. Pre zber informácií sme využili empirickú metódu – dotazník, ktorý sme distribuovali elektronicky. Výsledky ukázali, že až 35% respondentov sa nestretlo s pojmom EBP. Štatistická analýza výsledkov výskumu, s hladinou významnosti štandardne zvolenej na 0,05, potvrdila signifikantný rozdiel medzi odpoveďami sestier vo vnímaní praxe založenej na dôkazoch (p>α). V bližšej špecifikácii postojov a zručností respondentov vzhľadom na dĺžku praxe, akademické vzdelanie, či pracovné zaradenie sa však signifikantné rozdiely nepotvrdili. Na základe výsledkov výskumu i dobrovoľných postrehov, na ktoré mali respondenti vyhradený priestor v dotazníku, sme dospeli k záveru, že je potrebné podnietiť sestry k otvorenosti k novým postupom a aktívnemu záujmu o možnostiach v oblasti poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti a posilniť pedagogickú aktivitu i mentoring nielen na teoretickej, ale hlavne praktickej báze v oblasti EBP.
Based on the evidence-based practice (EBP) approach, any decision taken by a healthcare professional in the care of a particular patient should be in accordance with best available scientific evidence, his/her clinical experience, taking into account the patient's preferences. (1) The aim of our research was to map the level of knowledge / skills of nurses in the field of EBP and to analyze their attitudes towards it. The research was carried out on a sample of 294 respondents made up of nurses with completed or ongoing 2nd level of education. For the collection of information we used empirical method - questionnaire, which we distributed electronically. The results showed that up to 35% of respondents did not meet the concept of EBP. Statistical analysis of the results of the research, with a significance level chosen by default at 0.05, confirmed a significant difference between the nurses' responses in the perception of evidence-based practice (p> α). However, no significant differences were confirmed in the detailed specification of respondents' attitudes and skills with regard to the length of experience, academic education or job title. Based on the results of research and voluntary observations, for which respondents had reserved space in the questionnaire, we came to the conclusion that it is necessary to encourage nurses to openness to new procedures and active interest in possibilities in the area of provided nursing care and strengthen pedagogical activity and mentoring but mainly a practical basis in the field of EBP.
