• Klíčová slova
• deskriptivní statistika, výpočet průměru,
• MeSH
• databáze jako téma MeSH
• sběr dat MeSH
• statistika jako téma MeSH

Východiska: Jedním z ovlivnitelných rizikových faktorů v prevenci pádů pacientů je farmakoterapie. Zvyšující se počet pacientů vyšších věkových skupin bývá doprovázen polymorbiditou a s tím související polypragmázií. Cíl: Cílem příspěvku bylo posoudit vliv farmakoterapie na následky pádů pacientů velkého zdravotnického zařízení.Metoda: Kvantitativní analýzou dat z let 2012-2019 byla zjišťována závislost druhu zranění způsobených pádem na užívaných lécích, věku pacientů a oboru poskytované péče. Data byla posuzována na hladině významnosti 5 %.Výsledky: Výsledky deskriptivní statistiky prokázaly, že v době pádu užívalo 93 % pacientů farmaka a z toho 63 % pacientů užívalo v době pádu kombinaci rizikových léků. V rámci analýzy nebyla prokázána závislost druhu zranění na užívání léků (p = 0,773); na věkové kategorii (p = 0,163) ani na oboru poskytované péče (p = 0,163).Závěr: I přes neprokázanou korelaci je farmakoterapie pacientů důležitou oblastí, kterou je potřeba v rámci prevence nežádoucích událostí přehodnocovat a indikovaně korigovat.

Backround: One of the controllable risk factors in the prevention of falls in patients is pharmacotherapy. The increasing number of elderly patients is usually accompanied by polymorbidity and related polypragmasia. Aim: The aim of the paper was to assess the impact of drug therapy on the consequences of falls in patients of a large medical institution.Method: Quantitative analysis of data from 2012-2019 determined the dependence of the type of injuries caused by falls on the drugs used, the age of patients and the field of care provided. The data were assessed at a significance level of 5 %. Results: The results of descriptive statistics showed that 93 % of patients were taking drugs at the time of the fall, of which 63 % were taking a combination of high-risk drugs at the time of the fall. The analysis did not show a dependence of the type of injury on drug use (p = 0.773); on the age category (p = 0.163) or on the field of care provided (p = 0.163).Conclusion: Despite the unproven correlation, pharmacotherapy of patients is an important area that needs to be re-evaluated and corrected as indicated in the prevention of adverse events.

• Klíčová slova
• falls, patient, pharmacotherapy, consequences of falls, risk factors, pád, pacient, farmakoterapie, následky pádů, rizikové faktory,
• MeSH
• analýza dat MeSH
• farmakoterapie MeSH
• pacienti hospitalizovaní MeSH
• rizikové faktory MeSH
• úrazy pádem MeSH

Z pohledu moderního ošetřovatelství jako regulované profese je kvalita poskytované péče hodnocena nejen se zaměřením na výkony, ale také na komunikační dovednosti, které tuto kvalitu zvyšují a také zvyšují celkovou efektivitu saturace potřeb pacientů. Aplikace moderních výukových metod v procesu osvojování komunikačních dovedností se v profesionální přípravě sester jeví jako zásadní. Práce má design průřezové kvantitativní studie provedené na základě dotazníkového šetření. Cílem příspěvku je předložit přehled využití výukových metod v komunikační přípravě sester na vysokých školách v České a Slovenské republice, včetně výsledků realizovaného výzkumu. Sběr dat byl proveden technikou anonymního nestandardizovaného dotazníkového šetření. Dotazníkové položky autorky zaměřily na využívání výukových metod v předmětech s tematikou komunikace sestra–pacient. Výzkumný soubor tvořili studenti prvních a druhých ročníků bakalářského studijního programu Všeobecná sestra v prezenční formě studia, na vysokých školách a univerzitách v rámci České a Slovenské republiky, kteří absolvovali výuku komunikace nebo předmětů s ní souvisejí- cích. Konečné množství zpracovaných a použitelných dotazníků činilo celkem 1 267 (81,74 %) z celkového počtu odeslaných dotazníků. Při zpracování získaných dat byly využity statistické metody: explorační analýza dat, deskriptivní statistika, korelační analýza. Výsledky potvrzují ústup od pojetí „tradiční hodiny“ k vyučovacím hodinám s převahou diskuse, avšak využití alternativních výukových metod, například hraní rolí, označuje většina zkoumaných respondentů za občasné. Navýšením frekvence použití netradičních výukových metod dojde k většímu osvojení komunikačních dovedností a tím i ke zkvalitnění ošetřovatelské péče celkově.

From the perspective of modern nursing as a regulated profession, the quality of provided care is evaluated not only with the focus on performance but also on communication skills, which increase this quality as well as the overall saturation efficiency of patient’s needs. The application of modern teaching methods in the process of acquiring communication skills is essential in the professional preparation of nurses. This contribution has a cross-sectional quantitative study design based on a questionnaire survey. The aim of this paper is to present an overview of the use of teaching methods in the communication preparation of nurses at universities in the Czech and Slovak Republics, including the results of the research carried out. Data collection was performed using an anonymous non-standardised questionnaire survey. The questionnaire items were focused on the use of teaching methods in subjects in nurse – patient communication subjects. The research group consisted of students of the first and second years of the full-time General Nurse bachelor study programme from universities and colleges in the Czech and Slovak Republics, who have completed communication lessons or related subjects. The final amount of processed and applicable questionnaires was 1267 (81.74%) of the total number of questionnaires sent. To process the data, the following statistical methods were used: data exploration analysis, descriptive statistics and correlation analysis. The results confirm the retreat from the concept of “traditional lessons” to lessons where discussion dominates. However, the use of alternative teaching methods, such as role-play, was referred to as occasional by the majority of respondents. By increasing the frequency of using non-traditional teaching methods, there will be a greater acquisition of communication skills and hence a better quality of nursing care overall.

• MeSH
• komunikace MeSH
• simulace přesné reality pro potřeby výcviku MeSH
• studium ošetřovatelství vysokoškolské MeSH
• vyučování MeSH
• zdravotní sestry MeSH

Obmedzenie kvality života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) sa môže prejaviť vo viacerých oblastiach. Často dochádza k poruchám motoriky, reči, poznávacích schopností, sebaobsluhy a ďalším. Cieľom realizovaného výskumu bolo zistiť, ako respondenti hodnotia dopad NCMP na kvalitu svojho života a nakoľko hodnotia mieru svojho zotavenia po prekonaní NCMP. Celkový súbor tvorilo 100 respondentov, ktorých priemerný vek bol 55,4 rokov. Výskum bol realizovaný použitím štandardizovaného dotazníka „Stroke Impact Scale Version 3.0“. Na analýzu získaných dát bola použitá deskriptívna štatistika, Mann–Whitney U test a Spearmanov korelačný koeficient. Na základe štatistického testovania sme zistili, že existuje vzťah medzi vekom respondentov a hodnotením domén komunikácia, ADL, mobility, manuálne zručnosti a sociálne kontakty. Nebola dokázaná závislosť medzi hodnotením jednotlivých domén a pohlavím respondentov. Miera hodnotenia úrovne zotavenia pacientov po NCMP nesúvisí s vekom (p = –0,20). Signifikantne súvisí s hodnotením jednotlivých domén. Kvalita života ako aj celková miera zotavenia pacientov po NCMP je znížená. Nie je ovplyvnená vekom ani pohlavím pacientov. S vekom súvisí len hodnotenie vybraných oblastí života pacientov.

The way in which the quality of life of patients is limited after an acute stroke can manifest in several areas. Patients often experience disorders of the motor system, speech, cognitive skills, self-maintenance and others. The objective of the study was to determine how respondents assess the impact of an acute stroke on the quality of their lives and how they rate their recovery afterwards. A total of 100 respondents with an average age of 55.4 years were included. The study was conducted using a standardized “Stroke Impact Scale Version 3.0” questionnaire. Descriptive statistics, Mann–Whitney U test and Spearman’s correlation coefficient, were used to analyze the data obtained. Based on statistical tests, we found a relationship between the age of respondents and the assessment of the following domains: Communication, ADL, Mobility, Hand and Participation. Dependence between the assessment of individual domains and sex was not proven. The rate of recovery of patients after an acute stroke is not associated with age (p = –0.20). It is significantly related to the assessment of individual domains. The quality of life, as well as the overall recovery rate of acute stroke patients, is reduced. It is not influenced by the age or sex of the patients. Age is related only to the assessment of selected areas of patient life.

• MeSH
• cévní mozková příhoda MeSH
• kvalita života MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH

Pôrod môže byť pre niektoré ženy mimoriadne stresujúca udalosť, pripomínajúca prežitú popôrodnú traumu, spĺňajúcu diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD: Posttraumatic stress disorder). Cieľom štúdie práce bolo zistiť u žien po pôrode riziko PTSD a jeho súvislosti. Použili sme kvantitatívnu metódu – dotazník, doplnený škálou zameranou na zistenie príznakov PTSD. Štúdie sa zúčastnilo 225 žien (priemerný vek 29,64 ± 7,34 rokov; priemerná doba od pôrodu 2,74 ± 6,28 rokov), pričom zaraďovacím kritériom bola negatívna pôrodná skúsenosť z pôrodu. Na spracovanie získaných údajov z dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku. Riziko PTSD v súvislosti s pôrodom sa celkovo prejavilo u 3,56 % žien. Najčastejšími príznakmi PTSD po pôrode boli strach z opakovania sa negatívneho pôrodu (16,93 %), nepripomínanie si pôrodu (11,36 %) a pocit zdesenia pri spomienke na pôrod (10,91 %). Negatívna pôrodná skúsenosť u žien súvisela najčastejšie s komplikovaným pôrodom (25,37 %), so zlým prístupom zdravotníckych profesionálov (18,56 %) a s veľkou bolesťou (13,98 %). Výsledky poukazujú na skutočnosť, že negatívna skúsenosť z pôrodu a popôrodná trauma u žien súvisí s vplyvom negatívnych faktorov, ktoré môže pôrodná asistentka minimalizovať a svojim profesionálnym, individuálnym a empatickým prístupom im predchádzať.

Childbirth could be exceptionally stressful event, resembling experienced birth trauma, meeting the diagnostic criteria of post-traumatic stress disorder (PTSD). The aim of the study was to find out risk PTSD after childbirth and its context. The questionnaire- quantitative explorative method has been used and supplemented with the scale focused on finding PTSD symptoms. The study consisted of 225 women (mean age of 29,64 ± 7,34 years; mean period after childbirth of 2,74 ± 6,28 rokov) and the inclusion criteria was a negative birth experience. We have used a descriptive statistic to process gathered data from a questionnaire. The PTSD risk in relation to the parturition has been proved overall by 3,56% of women. The most frequent PTSD symptoms after the birth were fear from repeating the negative childbirth (16,93 %), not resembling a childbirth (11,36 %) and a feeling of panic while recalling the childbirth (10,91 %). Negative birth experience of women was mostly related to a complicated childbirth (25,37 %), to bad attitude of health care professionals (18,56 %) and to severe pain (13,98 %). The results pointed out facts that negative birth experience and birth trauma of women is related to the influence of negative factors, that could be minimized and prevented by a professional, individual, and empathetic attitude of a midwifery.

• MeSH
• poporodní deprese klasifikace   komplikace   ošetřování   prevence a kontrola   psychologie   MeSH
• poporodní období psychologie   MeSH
• porod psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH

• NLK Publikační typ
• studie

Východiská: Sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov trávia s pacientmi pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti veľa času. Zo strany pacientov sú často vystavené riziku agresie a násilia, čo má podľa viacerých štúdii vplyv na fyzickú a psychickú pohodu sestier a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Cieľ: Zmapovať skúseností sestier s výskytom fyzického násilia zo strany pacientov a zistiť v praxi využívané spôsoby predchádzania takejto nežiaducej agresii. Metódy: Na zisťovanie skúseností sestier s násilím zo strany pacientov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Elektronický zber dát sa uskutočnil v termíne od 15. novembra do 15. decembra 2017. Dotazník bol distribuovaný registrovaným sestrám a pôrodným asistentkám cez portál Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a na sociálnej sieti. Pri spracovaní údajov bola použitá jednoduchá a opisná deskriptívna štatistika – absolútna početnosť (n) a relatívna početnosť (%). Výsledky boli spracované v programe STATISTICA CZ a MS Excel. Výsledky: Štúdie sa zúčastnilo 531 respondentov. Výsledky potvrdili u 94,5 % (n= 502) respondentov pozitívnu skúsenosť s agresívnym pacientom, predovšetkým mužského pohlavia. Najčastejšou formou fyzického násilia bolo v 45,2 % (n=227) prípadov poškrabanie. Po 42 % (n=213) respondentov hádzali pacienti predmety a takmer 40 % (n=204) potvrdilo, že sa stretlo s opľutím a kopnutím. Na tlmenie agresie a násilného správania sa najčastejšie využívajú lieky (61,8 %, n=310) alebo fixácia popruhmi (55,8%, n=280). Napriek potvrdenému záujmu až vyše 80 % (n=428) respondentov neabsolvovalo žiadnu aktivitu alebo školenie, kde by ich naučili chrániť sa pred násilným pacientom. Záver: Skúseností sestier s výskytom fyzického násilia zo strany pacientov predurčujú k ich účasti na edukačnom stretnutí, komunikačnom tréningu alebo školení, ako zvládať agresívneho a násilného pacienta.

Basis: Nurses as the most numerous group of medical workers spend plenty of time with patients, providing treating care. They are often exposed to the risk of aggression and violence from patients‘ side, what according to multiple studies influences their physical and mental comfort and quality of provided care. Objective: To map nurses‘ experience with occurrence of physical violence from patients‘ side, and to find out in practice the methods used to prevent such undesired aggression. Methods: Non-standardized own questionnaire has been used to find out the experience of nurses with violence from patients. Electronic collection of data took place between 15th November and 15th December 2017. The questionnaire was distributed to registered nurses and midwives through the portal of Slovak Chamber of Nurses and Midwives on social networking site. Single and descriptive statistics – absolute percent occurrence (n) and relative percent occurrence (%) have been used in processing he data. The results have been processed in programme STATISTICA CZ and MS Excel. Results: The study included 531 respondents. The results confirmed by 94,5 % (n= 502) of respondents the positive experience with an aggressive patient, mainly of male sex. The most common form of physical violence was in 45,2 % (n=227) cases scratching. 42 % (n=213) of respondents were thrown objects at by patients, and almost 40 % (n=204) confirmed, that they experienced spitting and kicking. To calm aggression and violent behaviour, the most often used are medicaments (61,8 %, n=310), or fixation by straps (55,8%, n=280). In spite of confirmed interest, more than 80 % (n=428) of respondents have never participated in any activity or training, where they would be trained to protect themselves against a violent patient. Conclusion: Nurses‘ experience with occurrence of physical violence from patients‘ side determines them to participate in educational meeting, communication training, or training on how to handle an aggressive and violent patient.

• MeSH
• agrese MeSH
• chování klasifikace   MeSH
• násilí MeSH
• pacienti psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• vztahy mezi ošetřovatelkou a pacientem MeSH
• zdravotní sestry MeSH

Úvod: Chrípka patrí medzi sezónne akútne infekčné ochorenia. V prevencii sa ako kľúčové opatrenie javí očkovanie, ktoré u starších a chorých zabráni infekcii alebo výrazne zmierni klinický obraz ochorenia. Dizajn: Práca má dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe dotazníkového šetrenia. Cieľ: Cieľom kvantitatívneho výskumu bolo zistiť postoj seniorov k očkovaniu proti chrípke a zistiť vplyv vybraných faktorov na rozhodnutie seniorov dať sa zaočkovať. Metodika: Celkový súbor tvorilo 623 respondentov vo veku od 60 do 89 rokov, ktorí boli do výskumnej vzorky zaradení na základe zámerného výberu. Výskum bol realizovaný pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie. Na spracovanie získaných dát bola využitá deskriptívna štatistika a chí-kvadrát test pre kontingenčné tabuľky. Výsledky: Väčšina seniorov (81 %) nebola zaočkovaných proti chrípke, zvyšných (19 %) bolo zaočkovaných. Medzi najčastejšie dôvody zaočkovania respondenti uvádzali odporúčanie lekára a sestry (65 %). Na základe štatistických testov sme zistili, že existuje vzťah medzi vekom seniora a prítomnosťou chronického ochorenia a rozhodnutím dať sa zaočkovať. Záver: Edukácia seniorov v oblasti prevencie chrípky formou zaočkovania je nevyhnutná a môže vo veľkej miere prispieť k prežívaniu aktívnejšieho a dlhšieho života.

Introduction: Influenza is one of the seasonal acute infectious diseases. Vaccination of the elderly and the sick appears to be a key measure in prevention of the infection or significantly reduces the clinical picture of the disease. Design: The work is a cross-sectional quantitative study carried out based on a questionnaire investigation. Objective: The objective of the quantitative research was to determine the attitude of seniors to influenza vaccination and the impact of selected factors on the decision of seniors to get vaccinated. Methods: The total sample consisted of 623 respondents (aged 60–89 years) who were enrolled in the survey sample based on a deliberate choice. The research was conducted through a questionnaire of our own design. Descriptive statistics and a chi-square test for pivot tables were used for processing the data obtained. Results: The majority of seniors (81%) had not been vaccinated against the flu, and the remaining (19%) had been vaccinated. The most common reason reported by the respondents was that the vaccination was recommended by doctors and nurses (65%). Based on statistical tests, we found that there is a relationship between age and the presence of senior chronic disease and the decision to get vaccinated. Conclusion: Education of seniors in the area of influenza prevention through vaccination is needed and can contribute greatly to experiencing a more active and longer life.

• MeSH
• chřipka lidská prevence a kontrola   MeSH
• pacientův souhlas se zdravotní péčí MeSH
• senioři MeSH
• vakcinace psychologie   MeSH
• vzdělávání pacientů jako téma MeSH
• zdraví - znalosti, postoje, praxe MeSH
• Check Tag
• senioři MeSH

• NLK Publikační typ
• studie

Úvod: K zabezpečeniu spokojnosti žien počas pôrodu je významné zo strany zdravotníkov klásť dôraz na psychosociálne faktory. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť spokojnosť žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory. Metódy: Bol použitý dotazník psychosociálnej klímy pôrodnice KLI-P, zameraný na zisťovanie spokojnosti žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory, pričom sa hodnotila: ústretovosť a empatia pôrodných asistentiek (F1), lekárov (F2), nadradenosť a nedostatok záujmu (F3), fyzické pohodlie a služby (F4), kontrola rodičky a podiel na rozhodovaní (F5) a podávanie informácií (F6). Vzorku respondentov tvorilo 360 žien, 0-1 rok po prirodzenom pôrode (priemerná doba od pôrodu: 6,22 ± 3,64 SD mesiacov). Na analýzu získaných údajov sa použila deskriptívna štatistika. Výsledky: Najväčšia nespokojnosť v FI a F2 sa preukázala s emočnou podporou (nespokojnosť na úrovni 30 % zo strany pôrodných asistentiek a 29,72 % zo strany lekárov), v F3 s neosobným prístupom pôrodných asistentiek ako aj lekárov (nespokojnosť na úrovni 29,72 %), v F4 s dispozíciou relaxačných pomôcok (nespokojnosť na úrovni 32,05 %), v F5 s možnosťou zvoliť si pôrodnú polohu (nespokojnosť na úrovni 79,72 %), v F6 s množstvom poskytovaných informácií (nespokojnosť na úrovni 68,05 %). Záver: Zlepšovanie kvality pôrodnej starostlivosti si vyžaduje posilnenie postavenia rodičiek v systéme poskytovania pôrodníckej starostlivosti ako aj zlepšovanie psychosociálnych kompetencií pôrodných asistentiek. Starostlivosť zo strany pôrodných asistentiek by mala zahŕňať fyzické, emocionálne, sociálne, duchovné a psychologické aspekty.

Introduction: To ensure the best satisfaction of women during labor is important from the side of healthcare professionals to place emphasis on the psychosocial factors . Objective: The aim of the study was to determine the satisfaction of women with care during childbirth with respect to psychosocial factors. Methods: The KLI-P maternal psychosocial climate questionnaire was used to measure the satisfaction of women with care during childbirth and satisfaction with psychosocial factors, and were evaluated: (1) helpfulness and empathy of midwives (F1), doctors (F2), superiority and lack of interest (F3), physical comfort and services (F4), maternity control and decision-making (F5), reporting (F6). The sample of respondents consisted of 360 women 0-1 years after natural birth (average time from birth: 6.22 ± 3.64 SD months). Descriptive statistics were used to analyze the obtained data. Results: The greatest dissatisfaction in FI and F2 with emotional support (dissatisfaction at the level of 30% by midwives and 29.72% by doctors), in F3 with impersonal approach to midwives as well as doctors (dissatisfaction at the level of 29.72% ), in F4 with the disposition of relaxation aids (dissatisfaction at the level of 32.05%), in F5 with with the possibility to choose the birth position (dissatisfaction at the level of 79.72%), in F6 with number of available information (dissatisfaction at the level of 68.05 %). Conclusion: Improving the quality of midwifery requires strengthening the position of women in the midwifery care system as well as improving the psychosocial competences of midwives. Midwifery care should be include physical, emotional, social, spiritual and psychological aspects.

• Klíčová slova
• psychosociální faktrory,
• MeSH
• porod MeSH
• porodnické ošetřovatelství MeSH
• spokojenost pacientů MeSH
• ženy MeSH

Bonding predstavuje biokomfort ako pre matku, tak aj dieťa. Cieľom štúdie bolo zistiť, aké sú skúsenosti žien s podporou bondingu po pôrode, či prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode má vplyv na podporu bondingu. Metódy: Bola použitá exploratívna metóda dotazníka vlastnej konštrukcie. Dotazník bol zameraný na zistenie podpory bondingu po pôrode. Štúdie sa zúčastnilo 2001 žien zo Slovenska (vek 30,0 rokov ? 5,34 rokov). Pre štatistické spracovanie bola použitá jednorozmerná deskriptívna štatistika a chi-kvadrátový test. Výsledky: Kontakt koža na kožu po pôrode nebol umožnený 55,7 % respondentkám. U 31,6 % matiek bolo zrealizované priloženie dieťaťa koža na kožu, avšak iba na krátku dobu, najčastejšie na 1–5 minút (27,1 %), čo môžeme považovať iba za čiastočnú podporu bondingu. Bonding bol podporený iba u 20,3 % respondentiek. Zistili sme štatisticky významný vplyv prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode (chi2 = 47,340; p <0,000005) na podporu bondingu po pôrode. Záver: Závery našej štúdie poukazujú na nepriaznivú skutočnosť, že podpora bondingu po pôrode sa preukázala nedostatočná. Zistené výsledky môžu byť prínosom pre argumentáciu požiadaviek otvoriť sa novému prístupu smerom k norme, k potrebám matiek a detí pred všetkými rutinnými zásahmi zdravotníckych pracovníkov. Podpora bondingu po pôrode znamená realizáciu fyziologického spôsobu starostlivosti o dieťa a naplnenie biologických, psychických a sociálnych potrieb ako matky, tak aj novorodenca.

Bonding represents bio-comfort for mother as well as for child. The aim of this study was to find out the experience of women with bonding support after child birth, as well as to recognize if the presence of accompanying person during child birth has a impact on bonding support. Methods: As an explorative method, we have used a questionnaire of its own construction. The questionnaire was focused on the detection of bonding support after child birth. 2001 Slovak women have participated in this study (age 30.0 ?5.34 years). In order to statistically process the data, we have used one-dimensional descriptive statistics and „Chi-quadrat“ test. Results: The direct skin to skin after child birth touch was not made possible for 55% respondents. 31.6% of women were enabled to lay their child skin to skin, however just for a short period of time, most frequently between 1 to 5 minutes (27.1%). This could be considered as only a partial bonding support. Bonding was supported only by 20.3% respondents. We have ascertained statistically significant influence of accompanying person during child birth (Chi2=47.340, p<0.000005) on bonding support after child birth. Conclusion: The conclusion of our study refers to the inconvenient fact that support of bonding after childbirth has proved to be insufficient. Gained results could be contributive to requirements argumentation for opening a new attitude towards the norm and needs of mother and child in relation to all routine interventions of medical personnel. Bonding support after child birth means realization of physiological way of child care and fulfillment of biological, psychological and social needs of both mother and newborn.

• Klíčová slova
• bonding,
• MeSH
• časové faktory MeSH
• dospělí MeSH
• hmat MeSH
• lidé MeSH
• mateřské chování * psychologie   MeSH
• matky psychologie   MeSH
• novorozenec MeSH
• porod psychologie   MeSH
• postoj zdravotnického personálu MeSH
• připoutání k objektu * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• vztahy mezi matkou a dítětem * psychologie   MeSH
• vztahy mezi zdravotnickým pracovníkem a pacientem MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť vnímanie ošetrovateľských intervencií u detí z pohľadu sestier v súvislosti s procedurálnou bolesťou pri invazívnych výkonoch, ako sú odber krvi a parenterálna aplikácia liekov. Dizajn: Kvantitatívna prierezová štúdia. Metodika: Súbor tvorilo 50 sestier pracujúcich na pediatrických pracoviskách s priemerným vekom 38,54 ± 10,55 rokov a s priemernou dĺžkou klinickej praxe 16,44 ± 12,05 rokov. Empirické údaje boli získané pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie. Na analýzu dát bola použitá deskriptívna štatistika a percentuálne vyjadrenie vý- znamnosti, spôsobilosti a uskutočniteľnosti na základe váženého aritmetického priemeru. Výsledky: Najvyššie hodnoty boli zistené v oblasti významnosti, miera významnosti sa pohybovala v priemere 87,54 ± 7,24, miera spôsobilosti v priemere 78,5 ± 9,31 a miera uskutočniteľnosti v priemere 72,60 ± 11,71. Pred výkonom sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervencii „edukácia rodi- čov – priebeh výkonu, príprava dieťaťa“ (94,5 %), ktorá dosiahla aj najvyššiu mieru spôsobilosti (87,0 %) a uskutočniteľnosti (80,5 %). Počas výkonu sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervencii „realizovať výkon správnou technikou“ (93,0 %), ktorá dosiahla aj najvyššiu spôsobilosť (90,5 %). Po výkone sestry prisúdili najvyššiu významnosť intervenciám „pochváliť dieťa za zvládnutý výkon“ (96,0 %), „zabezpečiť dieťaťu pohodlie a komfort“ (95,5 %) a „edukácia rodičov o následnej starostlivosti“ (95,5 %). Uvedené intervencie dosiahli najvyššie hodnotenie aj z hľadiska spôsobilosti a uskutočniteľnosti. Záver: Napriek rozsiahlemu nárastu odborných poznatkov, informácií a účinných stratégií založených na dôkazoch týkajúcich sa manažmentu procedurálnej bolesti chýba ich aplikácia do klinickej pediatrickej praxe.

Purpose: The aim of the study was to determine the perception of painful invasive procedures in child patients such as venipuncture and parenteral drug administration from a nurse’s point of view. Design: A quantitative cross-sectional study. Methods: The sample consisted of 50 pediatric nurses with the mean age of 38.54 ± 10.55 years and an average clinical practice duration of 16.44 ± 12.05 years. A selfdesigned questionnaire was used to collect empirical data. Based on the weighted arithmetic mean, descriptive statistics as well as evaluation of importance, feasibility of nursing interventions and nurses’ competence/capability were used for the data analysis. Results: The highest values were achieved in the importance of nursing intervention rate – with an average of 87.54 ± 7.24, the average of nurses’ competence/capability rating was 78.5 ± 9.31, and the rate of feasibility of nursing intervention was on average 72.60 ± 11.71. Before nursing intervention, nurses attributed the highest importance to “parenting education – nursing performance, preparing a child for medical procedures” (94.5%), which achieved the highest competence/capability (87.0%) and feasibility (80.5%). During the interventionist’s procedure, nurses attributed the highest significance to “performing intervention with a good performance technique” (93.0%), which also achieved the highest competence/capability (90.5%). After nursing intervention, the nurses attributed the highest significance to “commending a child for being brave during intervention” (96.0%), “providing physical and psychological comfort for a child” (95.5%) and “parenting education for follow-up care” (95.5%). These nursing interventions also achieved the highest rating (both in terms of competence/capability and feasibility). Conclusion: Despite the extensive increase in scientific knowledge, information, and effective evidence-based strategies for procedural pain management, their application to clinical pediatric practice is missing

• Klíčová slova
• procedurální bolest, ošetřovatelské intervence,
• MeSH
• bolest MeSH
• dítě MeSH
• injekce MeSH
• odběr vzorku krve MeSH
• parenterální infuze MeSH
• percepce bolesti MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• zdravotní sestry MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH