Východiská: Posturálna proprioreceptívna terapia je jednou z možností preventívneho tréningu a liečby patologických posturálnych reakcií, segmentálnej in- stability koreňových kĺbov na dolných končatinách, chronických bolestí chrbtice a pohybového aparátu. Cieľ: Zistiť vplyv Posturálnej proprioreceptívnej tera- pie na posturálnu stabilitu u 30 zdravých jedincov, ktorí podstúpili stabilizačný tréning na nestabilnej plo- šine Posturomed. Pomocou provokačného testu step – stand sme vyhodnotili parametre posturálnej somato- oscilografie medzi pravou a ľavou dolnou končatinou pred a po terapii. Skupinu tvorilo 19 žien a 11 mu- žov. Priemerný vek bol 20,43 s priemernou telesnou výškou 170,25 cm s priemernou telesnou hmotnosťou 62,88 kg a priemerným BMI 21,59. Výsledky: Naše výsledky poukázali na štatisticky významný rozdiel v parametri 1, ktorý charakterizuje schopnosť posturálneho stabilizačného systému utlmiť okamžite po zastavení chôdze na jednej dolnej konča- tine a v parametri 5, ktorý udáva počet dosiahnutých najmenších hodnôt pod hranicu 10 % maximálnej am- plitúdy pred terapiou medzi pravou a ľavou dolnou končatinou posturálnej stability. V ostatných paramet- roch sme medzi pravou a ľavou dolnou končatinou pred a po terapii nezaznamenali štatisticky významné rozdiely hodnôt posturálnej stability.
Background: Postural Proprioceptive Therapy is one of the options for preventive training and treatment of pathological postural reactions, segmental instability of root joints in the lower limbs, chronic back pain and musculoskeletal pain. Objectives: To determine the effect of Postural Proprioceptive Therapy (PPT) on postural stability in 30 healthy individuals who underwent stabilization training on an unstable Posturomed platform. Using a step - stand provocation test, we evaluated the pa- rameters of postural Somatooscilography between the right and left lower limbs before and after treatment. The group constituted of 19 women and 11 men. The average age was 20,43 with an average body height 170,25 cm, an average body weight 62,88 kg and an average BMI 21,59. Results: Our results pointed out a statistically signi- ficant difference in parameter 1, which characterizes the ability of the postural stabilization system to at- tenuate immediately after stopping walking in one lower limb, and in parameter 5, which indicates the number of achieved minimum values below 10% of the maximum amplitude before therapy between right and left lower limb of postural stability. In the other parameters we did not notice statistically significant differences in postural stability values between the ri- ght and left lower limb before and after therapy
Východisko: Častým problémom u pacientov po ciev- nej mozgovej príhode je porucha rovnováhy a pohy- bovej koordinácie spojená so zhoršenou sebestačnos- ťou. Cieľ: Cieľom bolo dosiahnuť zlepšenie rovnováhy a sebestačnosti pacienta pomocou kinezioterapeutic- kých metód. Súbor a metódy: Analyzovali sme pacienta po dvoch mesiacoch prekonania cievnej mozgovej príhody, schopný samostatnej chôdze s použitím alebo bez po- užitia pomôcok. Bola použitá aspeksia, palpácia, vy- šetrenie sedu, stoja a chôdze, testy mozočkových funk- cií, reflexov, povrchovej a hlbokej citlivosti, pyramídových zánikových javov a svalového tonusu podľa Ashworthovej škály. Zo štandardizovaných tes- tov bol použitý Test funkčnej nezávislosti, Test na jed- nej nohe, Test Time Up and Go, Bergova funkčná škála na hodnotenie posturálnej stability a Tinettiová škála na hodnotenie rovnováhy a chôdze. Výsledky: Štvortýždňová aplikácia kinezioterapeutic- kých metód viedla k zlepšeniu rovnováhy a chôdze hodnotenej podľa Tinettiovej škály, k zlepšeniu postu- rálnej stability hodnotenej podľa Bergovej funkčnej škály a funkčnej sebestačnosti hodnotenej podľa testu FIM. Výsledky preukázali vhodnosť vybraných kinezio- terapeutických metód. Odporúčame začať rehabilitáciu čo najskôr, zaradiť pravidelné cvičenie 2- až 3-krát týždenne po cievnej mozgovej príhode, trénovať bez zrakovej kontroly a zaradiť tréning na nestabilnej plo- šine do cvičebnej jednotky.
Background: Among the most common problems in patients after a stroke, a disorder of balance and mo- vement coordination is associated with impaired self- -sufficiency. Goal: The aim of the work is to achieve improvement in the patient‘s overall balance and ability of self-ca- re using kinesiotherapeutic methods. Sample and methods: The criteria for patient selec- tion was that they had been two months after stroke, able to walk independently with or without the help of walking aids. Aspexy, palpation, sitting, standing and walking examinations were used to assess the pa- tient‘s health status. The neurological examination in- cluded tests of cerebellar function, reflexes, superficial and deep sensation, pyramidal extinction phenomena, and muscle tone according to the Ashworth scale. Standardized tests, such as the Functional Independence Test, the One-Leg Stand Test, the Time Up and Go Test, the Berg Functional Scale to assess postural sta- bility, and the Tinetti Scale to assess balance and gait were used. Results: A four-week application of kinesiotherapy methods led to a improvemed in balance and walking according to the Tinetti scale, to a improvement in postural stability assessed according to the Berg functional scale and functional self-sufficiency asses- sed according ti the FIM test. The results demonstra- ted the appropriateness of the selected kinesiotherapy methods. It is recommended to start rehabilitation as early as possible after the stroke, introduce regular exercise 2-3 times a week, do exercise patterns that strengthen the deep stabilization system, train without visual control and include training on an unstable platform
- Klíčová slova
- nordic walking,
- MeSH
- chůze MeSH
- kineziologie aplikovaná MeSH
- pohyb MeSH
- zdravý životní styl MeSH
- Klíčová slova
- fyzioterapie, fyzikální terapie, kalcifikace,
- MeSH
- artroskopie MeSH
- ramenní kloub MeSH
