Cieľ: Zistiť, nakoľko je určenie Wenckebachovho bodu (WB) spoľahlivá metodika pre indikáciu AAI/R stimulácie. Zistiť výskyt vzniku poruchy AV vedenia, zmeny prevodovej kapacity AV uzla (WB) po implantácii kardiostimulátora v režime AAI/R. Zistiť výskyt fi brilácie predsiení, fl utteru predsiení a iných predsieňových arytmií v sledovanom súbore pacientov. Zistiť nutnosť nasledujúcich hospitalizácií z kardiologických príčin a výskyt komplikácií. Metodika: V rokoch 1996–2006 sme 104 pacientom indikovaným na implantáciu trvalého kardiostimulátora pre SSS implantovali stimulačný systém v režime AAI/R. V dlhodobom sledovaní zostalo 97 pacientov (62,8 % žien) s priemerným vekom 72,6 roka. Dĺžka sledovania bola 52,9 ± 26,3 mesiaca. Výsledky: V súbore pacientov sme zaznamenali minimum prípadov vzniku AV prevodovej poruchy. Jeden pacient bol po 19 mesiacoch reimplantovaný pre paroxyzmálnu AF na stimulačný režim VVIR mimo naše pracovisko. Neskôr sme u tohto pacienta opäť pozorovali sínusový rytmus. Úprava stimulačného režimu na DDD po 30 mesiacoch pre paroxyzmálnu AV blokádu III. stupňa bola indikovaná u jedného pacienta. V sledovanom období sme v skupine pacientov nezaznamenali ani jeden prípad vzniku chronickej fi brilácie pred siení. Výskyt paroxyzmálnej fi brilácie predsiení vyžadujúcej elektrickú kardioverziu sme zaznamenali u jedného pacienta, ktorému sme vykonali dvakrát elektrickú kardioverziu v krátkom časovom intervale. Ostatných päť prípadov paroxyzmálnej fi brilácie predsiení sme riešili medikamentózne. Vo všetkých prípadoch indikovaná liečba bola účinná v prevencii recidív paroxyzmálnej fi brilácie predsiení. V jednom prípade sme zaznamenali dve krátke epizódy fl utteru predsiení v trvaní troch až štyroch sekúnd. V tomto prípade sme medikamentózne neintervenovali. Záver: Zistili sme veľmi nízky výskyt vzniku AV prevodovej poruchy (jeden pacient). Hodnota WB sa v dlhodobom sledovaní podstatne nemenila. Pacienti s implantovaným AAI/R kardiostimulátorom mali v našom súbore nízky výskyt chronickej (jeden pacient) a paroxyzmálnej (šesť pacientov) fi brilácie predsiení. Výskyt komplikácií bol nízky. Periimplantačné meranie Wenckebachovho bodu sa javí ako vhodná metodika pre indikáciu trvalej AAI/R stimulácie. Predsieňová stimulácia u pacientov so sick sinus syndrómom (SSS) by mala byť viac využívaná ako doteraz.

Aim: To find out how much determination of the Wenckebach point (WB) is a reliable method for indicating long-term treatment of patients with sick sinus syndrome (SSS) and AAI/R cardiac pacing. To detect changes in the conduction capacity of the AV node (WB) after pacemaker (PM) implantation. To determine the prevalence of atrial fi brillation, fl utter, and other atrial arrhythmias. To identify the need for hospitalization of cardiac patients and the incidence of complications. Methods: A total of 104 consecutive patients who underwent AAI/R mode PM implantation for symptomatic SSS from March 1996 to December 2006 were studied. The mean age of the remaining 97 patients (62.8% women) was 72.6 years. The length of follow-up was 52.9 ± 26.3 months. Results: A minimum of AV conduction disturbances occurred in our cohort. The WB in long-term monitoring was substantially unchanged. After 19 months of paroxysmal atrial fi brillation (AF), one patient had re-implantation to VVIR mode outside our department. Later on, we again observed sinus rhythm in this patient. Due to the paroxysmal complete AV block, upgrade to DDD mode was indicated in one case 30 months after PM implant. During the follow-up period, we did not observe any cases of chronic AF. In one case, we observed recurrent paroxysmal AF, successfully managed, dealt with two DC cardioversions within a short time interval. The remaining fi ve cases of paroxysmal AF’s were successfully treated with drugs. In all cases, the indicated treatment was eff ective in preventing relapses into paroxysmal AF. In one case, a short period of atrial fl utter for a duration of up to four seconds was detected. Conclusions: Periprocedural measurement of the WB appears to be an appropriate and suffi cient method to indicate permanent AAI/R pacing. Atrial pacing should be used more frequently in sinus node disease.

Cardio Clinic s r o Bratislava

Long-term reliability of AAI/R pacing mode in patients with sinus node disease – 10-year experience

References provided by Crossref.org

Lit.: 10