Spontánna baktériová peritonitída je častá infekcia pacientov s cirhózou pečene s mortalitou približne 20 %. K jej vzniku vedie reťaz procesov začínajúca cirhózou a zlyhávaním pečene pokračujúca bakteriálnym prerastaním a črevnou translokáciou a končiaca infekciou regionálnych lymfatických uzlín a ascitu. Najčastejšie etiologické agens sú črevné baktérie, E. coli a enterokoky, ale aj streptococcus sp. Napriek pomerne presne popísanej etiológii boli jednoznačné liečebné odporúčania zavedené Európskou asociáciou pre štúdium pečene až v roku 2010. Jedným z hlavných dôvodov bol nedostatok dôkazov pochádzajúcich z klinických štúdií o liečbe spontánnej baktériovej peritonitídy. V článku uvádzame prehľad publikovanej literatúry a zároveň aj odporúčania európskej asociácie pre štúdium pečene, zamerané na liečbu, primárnu a sekundárnu prevenciu spontánnej baktériovej peritonitídy.

Spontaneous bacterial peritonitis is a common infection in cirrhotics with a mortality rate of up to 20%. The chain of events that eventually lead to spontaneous bacterial peritonitis begins with liver cirrhosis and chronic liver failure, continues with bacterial overgrowth and translocation followed by infection of the lymph nodes and ascites. Most common etiologically are large intestine bacteria such as E. coli and enterococci, but also streptococcus sp. Despite the relative thorough description of ethiopathogenesis, the specific guidelines for management of this complication were introduced by the European Association for Study of the Liver as late as in 2010. One of the major reasons was the lack of evidence from clinical studies about the treatment of spontaneous bacterial peritonitis. In this article, the reader will find a review of published papers and EASL guidelines about spontaneous bacterial peritonitis treatment, primary and secondary prophylaxis.

1 interná klinika Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Treatment of spontaneous bacterial peritonitis

Obsahuje 1 tabulku

Literatura