Úvod: Endovaskulárna liečba aneuryziem abdominálnej aorty (AAA) je moderný, v porovnaní s konvenčnou otvorenou chirurgickou liečbou menej invazívny terapeutický postup, s krátkodobou nižšou morbiditou a mortalitou. Cieľom retrospektívnej analýzy bolo stanovenie bezpečnosti, technickej úspešnosti, krátkodobých a strednodobých výsledkov u pacientov indikovaných na elektívne plne perkutánne endovaskulárne riešenie aneuryzmy brušnej aorty (PEVAR). Materiál a metodika: Medzi 1/2009 až 8/2012 absolvovalo 116 pacientov elektívny PEVAR (M:Ž 104:12, vek: 71?9 rokov, maximálny AAA diameter 60?14 mm). Všetci pacienti boli riešení v lokálnej anestézie plne perkutánnym prístupom cestou arteria femoralis communis. Hodnotený bol bezprostredný technický úspech implantácie, ako aj výskyt komplikácií a potreba opakovaných intervencií v 30–dňovom a 1–ročnom sledovaní. Výsledky: U 115/116 pacientov s AAA (99,1 %) sme zaznamenali bezprostredný technický úspech po PEVAR, bez potreby konverzie na otvorený chirurgický prístup, u 1 pacienta (0,9%) bol výkon z technického hľadiska neúspešný pre anatomickú nepriaznivosť artériového riečiska. Mortalita v 30-dňovom sledovaní bola 2,6 % (3 pacienti), počas 1-ročného obdobia 8,6% (10 pacientov), bez príčinnej súvislosti s implantáciou stentgraftu. Prežívanie bez závažných komplikácií (úmrtie, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, reintervencia, závažná ischemická komplikácia) bolo v ročnom sledovaní 85 % (98/115). Záver: Endovaskulárna liečba AAA je v súčasnosti hodnotená ako bezpečný, dobre zvládnuteľný výkon spojený s nízkou mortalitou a akceptovateľným výskytom komplikácií u správne indikovaných pacientov. Perkutánny prístup umožňuje rozšírenie indikácií aj pre skupinu najrizikovejších polymorbídnych pacientov. Technická realizovateľnosť a adekvátny periprocedurálny manažment sú nevyhnutné pre ďalšiu redukciu nežiaducich komplikácií po PEVAR.

Introduction: Endovascular abdominal aortic aneurysm repair (EVAR) is a modern and, compared to conventional open surgery, less invasive therapeutic strategy with short-term lower morbidity and mortality. The aim of our retrospective analysis was the assessment of safety, technical success, short-term and mid-term results of elective patients scheduled for total percutaneous EVAR implantation (PEVAR). Material and methods: One hundred and sixteen consecutive patients (M:F 104:12, age 71?9 years, maximum AAA diameter 60?14mm) underwent elective PEVAR between January 2009 and August 2012. All the patients were treated under local anaesthesia by total percutaneous approach via femoral access. The immediate technical success of stentgraft implantation as well as the presence of 30-day and 1-year complications and the need of reintervention rate were assessed. Results: In 115/116 patients (99.1%),immediate technical success of the procedure was recorded, with no need of conversion to open surgery; in 1 patient (0.9%) the performance technically failed due to unfavourable arterial anatomy. The mortality in 30–day follow-up was 2.6% (3 patients), during 1-year follow-up it amounted to 8.6% (10 patients), without causal relationship with stentgraft implantation. Overall event-free survival was 85% (98/116) without serious complications (mortality, MI, stroke, reintervention, severe ischemic complication) in the one-year follow-up period. Conclusion: Endovascular AAA repair is a safe and feasible method with low mortality and acceptable complication rate in patients scheduled for EVAR implantation. Percutaneous approach allows for the extension of indications also for the highest-risk group of polymorbid patients. Technical feasibility and adequate periprocedural management are essential for further reduction in adverse events after PEVAR.

Oddelenie diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH a s

Oddelenie kardiológie a angiológie Kardiologická klinika NÚSCH a s Bratislava

Retrospective analysis of short-term and mid-term results of percutaneous endovascular repair in patients with abdominal aortic aneurysm