Úvod: Resynchronizačná liečba zlepšuje symptómy a prežívanie pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním. Prítomnosť dyssynchrónnej elektrickej aktivácie komôr na elektrokardiografickom zázname (EKG) pacientov je nevyhnutnou podmienkou na zavedenie resynchronizačnej liečby (CRT). Napriek tomu, požadovaný prínos resynchronizačnej liečby u 1/3 indikovaných pacientov nie je možné štandardne dosiahnuť. Cieľom práce bolo sledovanie relevantných EKG parametrov a ich zmien vplyvom implantácie CRT, ako aj určenie ich vzťahu k predikcii priaznivej odpovede na CRT. Metodika: 52 symptomatických pacientov (vek 62,2 ? 10,5 rokov; 39 mužov) so závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory (ejekčná frakcia 26,3 ? 6,9 %) s QRS komplexom ≥ 120 ms boli indikovaní k CRT. Pred a po implantácii CRT bola na EKG zaznamenaná šírka a morfológia QRS komplexu (kompletná a atypická blokáda ľavého Tawarovho ramienka (BĽTR), nešpecifická porucha vnútrokomorovej vodivosti), veľkosť R a S kmitov vo zvode V1. Po 6 mesiacoch, ako priaznivo odpovedajúcich pacientov na CRT (respondérov) sme označili tých, ktorých ejekčná frakcia ľavej komory stúpla o viac ako 5 % alebo endsystolický objem sa zmenšil o viac ako 15 %. Výsledky: Výskyt BĽTR (kompletného alebo atypického) pred implantáciou CRT bol vyšší v skupine respondérov v porovnaní s non-respondérmi (64 % vs 35 %; p = 0,036), ktorí mali častejšie nešpecifikovanú poruchu vnútrokomorového vedenia. Po implantácií CRT v skupine respondérov sme dokumentovali významné zúženie QRS komplexu, pričom u non-respondérov sa šírka QRS komplexu nezmenila (∆QRS -18 ? 22 ms vs 1 ? 27 ms; p = 0,018). Veľkosť zúženia QRS komplexu stredne významne korelovala s nárastom ejekčnej frakcie (r = 0,47; p = 0,001) a redukciou endsystolického objemu ĽK po 6 mesiacoch od implantácie CRT (r = 0,42; p = 0,004). ∆R a ∆S kmitu sa medzi respondermi a non-respondermi štatisticky nelíšili (p = 0,598 resp. p = 0,685). Záver: Prítomnosť kompletného BĽTR na EKG pred implantáciu CRT je spojená s lepšou odpoveďou na CRT v porovnaní s inou poruchou vnútrokomorového vedenia. Postimplantačné zúženie QRS komplexu sa ukazuje byť skorým prediktorom priaznivej odpovede na CRT.

Background: Cardiac resynchronization therapy (CRT) improves symptoms and survival in patients with chronic heart failure. The presence of electrocardiographic (ECG) signs of electrical dyssynchrony during ventricular contractions are an essential criterion for the implantation of CRT. Nevertheless, 1/3 proportion of patients who undergo CRT do not seem to respond favorably. Aim of study was to investigate the relevant ECG parameters prior to CRT (as well as their postimplantation changes) and to determine their relation to predicting favorable response to CRT. Methods: 52 symptomatic patients (age 62.2 ? 10.5 years, 39 men) with severe left ventricular (LV) systolic dysfunction (ejection fraction 26.3 % ? 6.9 %) with QRS ≥ 120 ms underwent CRT implantation. In early pre- and postimplantation CRT period the following ECG parameters were recorded: QRS complex width and morphology (complete and atypical left bundle branch block, nonspecific intraventricular conduction delay), the size of R and S wave. After 6 months of CRT, responders were definied by improvement of LV ejection fraction > 5 % and/or reduction of end-systolic LV volume > 15 %. Results: The incidence of left bundle branch block (complete or atypical) prior to CRT implantation was higher in responders compared to non-responders group (64 % vs 35 %, p = 0.036). After implantation of CRT, responders showed significant narrowing of the QRS complex, while non-responder`s QRS complex width remained unchanged (∆QRS -18 ? 22 ms vs 1 ? 27 ms, p = 0.018). Furthermore QRS complex reduction led to increase in LV ejection fraction (r = 0.47, p = 0.001) and to reduction of LV end-systolic volume (r = 0.42, p = 0.004). ∆R and ∆S changes between responders and non-responders did not differ (p = 0.598 respectively, P = 0.685). Conclusion: The presence of complete left bundle branch block before CRT implantation is associated with a better response to CRT compared to other myocardial intraventricular conduction disturbances. Post-implantation narrowing of QRS complex appears to be an early predictor of favorable response to CRT.

Kardiologická klinika LF UPJŠ a VÚSCH a s Košice Slovenská republika

Význam EKG u pacientov s resynchronizačnou liečbou