Depresia patrí medzi najzávažnejšie choroby starších ľudí. Vo vyššom veku býva často nerozpoznaná a teda neliečená: Následne môže zhoršovať celkový fyzický, psychický i sociálny stav seniora. Cieľ: cieľom kvantitatívneho výskumu bolo orientačne zmapovať prevalenciu depresie u seniorov žijúcich v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti a zistiť, ktoré faktory túto prevalenciu ovplyvňujú. Metodika: Výskumný súbor tvorilo 84 seniorov, ktorí boli do vzorky zaradení na základe zámerného výberu. Kvantitatívny výskum bol realizovaný pomocou Škály depresie pre geriatrických pacientov (GDS). Vplyv rizikových faktorov na prevalenciu depresie u seniorov bol overovaný na základe štatistických testov: Pearsonov chí-kvadrát, Mann-Whitneyho U test, Kruskal Wallisov test, Pearsonov a Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky: Pomocou škály GDS bola zistená manifestujúca depresia až u 28,6 % respondentov. Na základe štatistických testov sme zistili, že vyšší výskyt depresie bol zaznamenaný u osamelých a ovdovelých seniorov, u seniorov trpiacich chronickými chorobami, bolesťou a u seniorov s kognitívnym deficitom. Záver: Depresia u seniorov žijúcich v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti je závažný a aktuálny problém, ktorého riešenie spočíva vo včasnom záchyte a v mapovaní rizikových faktorov depresie.

Depression belongs to the most severe diseases of the elderly people. Quite often, depression is not diagnosed and treated at the older age. Consequently, it leads to deterioration of the overall physical, psychological and social state of an elderly person. Aim: The goal of the quantitative research was to roughly estimate the prevalence of depression among persons who live in houses for the elderly or similar institutions and to find the factors which influence the occurrence of depression. Methods: The sample of the elderly comprised 84 individuals who were intentionally chosen. The quantitative research was based on the use of the Geriatric Depression Scale (GDS). Other statistical tests were used to evaluate the influence of individual factors on the prevalence of depression among the elderly: Pearson’s chi-squared test, Mann-Whitney U test, Kruskal-Wallis test and Spearman’s correlation coefficient. Results: The GDS revealed depression in 28.6% of individuals in the tested sample. The appropriate statistical tests showed increased depression rates among the elderly who were lonely, widowed, suffering from chronic diseases or pain, and those with impaired cognitive thinking. Conclusion: Depression among individuals living in houses for the elderly or similar institutions is a grave and contemporary problem. The solution of this problem depends on the timely recognition of depression and analysis of factors which influence the prevalence of depression among the elderly.

Department of Nursing Faculty of Health and Social Work Trnava University Slovakia

Faktory ovplyvňujúce výskyt depresie u seniorov

Factors affecting the incidence of depression in the elderly [elektronický zdroj] /

Citace poskytuje Crossref.org

Literatura