-
Je něco špatně v tomto záznamu ?
Anxio-depresívny syndróm v onkológii – biopsychosociálny model suportívnej terapie
[Anxio-depressive syndrome – biopsychosocial model of supportive care]
Švec J., Švec P., Bencová V., Krčméry V.
Jazyk slovenština Země Česko
Typ dokumentu přehledy
- Klíčová slova
- anxio-depresivní syndom, biopsychosociální intervence, podpůrná léčba, psychosociální onkologie,
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- antidepresiva terapeutické užití MeSH
- anxiolytika terapeutické užití MeSH
- deprese farmakoterapie psychologie MeSH
- holistické zdraví * MeSH
- integrované poskytování zdravotní péče MeSH
- kognitivně behaviorální terapie MeSH
- komunikace MeSH
- nádory * psychologie MeSH
- postoj zdravotnického personálu MeSH
- posttraumatická stresová porucha MeSH
- psychický stres * patofyziologie psychologie MeSH
- psychosociální intervence MeSH
- psychoterapie MeSH
- sociální opora MeSH
- úzkost farmakoterapie psychologie MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Východiská: Akútny stres vyvolaný diagnózou rakoviny a posttraumatický stresový syndróm, ktorým trpia prežívajúci pacienti s nádorovou chorobou, spôsobuje pokles kvality života pacientov najmä v dôsledku psychologických a fyzikálnych porúch vrátane anxiety, depresie, porúch spánku a insomnie, kognitívnych dysfunkcií, únavy, bolesti, kachexie a pod. Nedávne štúdie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktoré vyvolávajú uvedené komorbidity sprevádzajúce nádorovú chorobu. Ukázalo sa, že adverzné psychosomatické reakcie na emocionálny stres vrátane depresie sú u pacientov s nádorovou chorobou spôsobené poruchou funkcie neuroendokrinného systému, poruchou regulačných funkcií osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička, poruchou sympatického nervového systému a serotonín-dopamínovej interakcie pri riadení cirkadiálneho rytmu bdenia a spánku. Cieľ: Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť výsledky klinických analýz biobehaviorálnej onkológie, ktoré vychádzajú z hypotézy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumatická stresová porucha hlavným dispozičným faktorom, ktorý u pacientov s nádorovou chorobou vyvoláva sprievodné psychosomatické poruchy. Materiál a metódy: Údaje o biopsychosociálnom prístupe v liečbe nádorovej choroby publikované v súčasnej odbornej literatúre boli zozbierané pomocou elektronických databáz a boli vyhodnotené v metaanalýze 24 vybraných prác. Výsledky: Podľa týchto analýz je jedným z kľúčových pilierov suportívnej liečby v onkológii redukcia stresu, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou cielenej psychosociálnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitívno-behaviorálne intervencie a skupinová psychosociálna liečba pomáhajú pacientom zbaviť sa stresu z diagnózy a liečby, korigovať depresiu a normalizovať cirkadiálny cyklus. Cielená kognitívno-behaviorálna terapia spolu s psychofarmakologickou liečbou sú najúčinnejší terapeutický prístup pri liečbe stresom vyvolaných nádorových komorbidít. V predkladanej metaanalýze je hodnotená plauzibilná metodológia redukcie stresu v procese ochrany onkologického pacienta pred dôsledkami stresom vyvolaného posttraumatického a anxio-depresívneho syndrómu sprevádzaného fyzikálnym a psychickým utrpením, ktoré zásadne zhoršujú kvalitu života prežívajúcich pacientov a znižujú ich schopnosť spolupracovať pri liečbe a nádorovej chorobe vzdorovať. Záver: V snahe o zlepšenie celkového prežívania pacientov s nádorovou chorobou pri uplatnení biopsychosociálneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebná užšia spolupráca behaviorálnych odborníkov, vedcov a klinických onkológov pri objasnení rozsahu možností účinnej psychosociálnej intervencie a farmakoterapie komorbidít nádorovej choroby cestou eliminácie stresom indukovaných alterácií neurotransmisného a neuroendokrinného systému.
Background: Acute stress in patients experiencing cancer diagnosis and the post-traumatic stress disorder in cancer survivors results in impaired overall quality of life mainly due to associated psychological and physical alterations, including anxiety, depression, sleep disturbances, cognitive dysfunctions, fatigue, pain, cachexia and others. Recent studies revealed a new insight into molecular mechanisms contributing to the development of cancer-related comorbidities. It has been shown that adverse psychosomatic reactions including cancer depression to emotional cancer distress result from neuroendocrinne dysfunctions, disruption of the hypothalamus-pituitary-adrenal axis and sympathetic nervous system, serotonin-dopamine interactions and circadian sleep-wake rhythm disruption. Aim: The aim of the present study was to evaluate clinical studies oriented toward elucidation of the hypothesis that cancer-related anxio-depressive syndrome is the major disorder leading to the development of accompanying psychosomatic disruptions. Material and Methods: The data of the biopsychosocial approach in the treatment of cancer presented in the current literature were collecting using appropriate electronic databases and were elaborated in the form of meta-analysis of 24 selected publications. Results: According to relevant clinical studies, psychosocial interventions and psychopharmacological treatment has been shown to reduce cancer symptomatology and to improve the ability of patients to cope with the disease. Thus, one of the key pillars of supportive care in oncology is stress reduction. Cognitive-behavioral interventions and group psychosocial therapies have shown to reduce stress from the diagnosis and treatment, to palliate depression and to help in restoring the circadian rhythm. Psychopharamacological interventions are the most useful approaches in the reduction of stress-induced cancer comorbidities. In the presented study, a plausible role of stress reduction in the protection of cancer patients from posttraumatic and anxio-depressive syndrome, physical and psychical suffering, from decrease of patient’s quality of life, ability to cope with the disease and cooperate in cancer treatment has been analyzed. Conclusion: Implementation of the biopsychosocial model of cancer care needs further cooperation between behavioral scientists and clinical oncologists attempted to elucidate further possibilities of psychosocial and pharmacological interventions leading to the regulation of stress-induced alterations of the neurotransmitter system and neuroendocrinne dysfunctions reduction of cancer-related comorbidities and improvement of patients survival time. Key words: cancer – behavioral risk profile – anxio-depressive syndrome – paraneoplastic syndrome – neurohumoral dysfunction – psychosocial and pharmacological intervention The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers. Submitted: 30. 7. 2014 Accepted: 8. 4. 2015
1 onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv Alžbety Bratislava Slovenská republika
Katedra farmakológie Farmakologická fakulta UK v Bratislave Slovenská republika
Anxio-depressive syndrome – biopsychosocial model of supportive care
Citace poskytuje Crossref.org
- 000
- 00000naa a2200000 a 4500
- 001
- bmc15020011
- 003
- CZ-PrNML
- 005
- 20150713152837.0
- 007
- ta
- 008
- 150615s2015 xr f 000 0|slo||
- 009
- AR
- 024 7_
- $a 10.14735/amko2015177 $2 doi
- 040 __
- $a ABA008 $b cze $d ABA008 $e AACR2
- 041 0_
- $a slo $b eng
- 044 __
- $a xr
- 100 1_
- $a Švec, Juraj, $d 1938-2017 $7 xx0112952 $u I. onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava, Slovenská republika
- 245 10
- $a Anxio-depresívny syndróm v onkológii – biopsychosociálny model suportívnej terapie / $c Švec J., Švec P., Bencová V., Krčméry V.
- 246 31
- $a Anxio-depressive syndrome – biopsychosocial model of supportive care
- 520 3_
- $a Východiská: Akútny stres vyvolaný diagnózou rakoviny a posttraumatický stresový syndróm, ktorým trpia prežívajúci pacienti s nádorovou chorobou, spôsobuje pokles kvality života pacientov najmä v dôsledku psychologických a fyzikálnych porúch vrátane anxiety, depresie, porúch spánku a insomnie, kognitívnych dysfunkcií, únavy, bolesti, kachexie a pod. Nedávne štúdie priniesli nový pohľad do molekulových mechanizmov, ktoré vyvolávajú uvedené komorbidity sprevádzajúce nádorovú chorobu. Ukázalo sa, že adverzné psychosomatické reakcie na emocionálny stres vrátane depresie sú u pacientov s nádorovou chorobou spôsobené poruchou funkcie neuroendokrinného systému, poruchou regulačných funkcií osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička, poruchou sympatického nervového systému a serotonín-dopamínovej interakcie pri riadení cirkadiálneho rytmu bdenia a spánku. Cieľ: Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť výsledky klinických analýz biobehaviorálnej onkológie, ktoré vychádzajú z hypotézy, podľa ktorej je stres, anxiozita a posttraumatická stresová porucha hlavným dispozičným faktorom, ktorý u pacientov s nádorovou chorobou vyvoláva sprievodné psychosomatické poruchy. Materiál a metódy: Údaje o biopsychosociálnom prístupe v liečbe nádorovej choroby publikované v súčasnej odbornej literatúre boli zozbierané pomocou elektronických databáz a boli vyhodnotené v metaanalýze 24 vybraných prác. Výsledky: Podľa týchto analýz je jedným z kľúčových pilierov suportívnej liečby v onkológii redukcia stresu, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou cielenej psychosociálnej intervencie a psychofarmakologickej terapie. Kognitívno-behaviorálne intervencie a skupinová psychosociálna liečba pomáhajú pacientom zbaviť sa stresu z diagnózy a liečby, korigovať depresiu a normalizovať cirkadiálny cyklus. Cielená kognitívno-behaviorálna terapia spolu s psychofarmakologickou liečbou sú najúčinnejší terapeutický prístup pri liečbe stresom vyvolaných nádorových komorbidít. V predkladanej metaanalýze je hodnotená plauzibilná metodológia redukcie stresu v procese ochrany onkologického pacienta pred dôsledkami stresom vyvolaného posttraumatického a anxio-depresívneho syndrómu sprevádzaného fyzikálnym a psychickým utrpením, ktoré zásadne zhoršujú kvalitu života prežívajúcich pacientov a znižujú ich schopnosť spolupracovať pri liečbe a nádorovej chorobe vzdorovať. Záver: V snahe o zlepšenie celkového prežívania pacientov s nádorovou chorobou pri uplatnení biopsychosociálneho modelu onkologickej starostlivosti bude potrebná užšia spolupráca behaviorálnych odborníkov, vedcov a klinických onkológov pri objasnení rozsahu možností účinnej psychosociálnej intervencie a farmakoterapie komorbidít nádorovej choroby cestou eliminácie stresom indukovaných alterácií neurotransmisného a neuroendokrinného systému.
- 520 9_
- $a Background: Acute stress in patients experiencing cancer diagnosis and the post-traumatic stress disorder in cancer survivors results in impaired overall quality of life mainly due to associated psychological and physical alterations, including anxiety, depression, sleep disturbances, cognitive dysfunctions, fatigue, pain, cachexia and others. Recent studies revealed a new insight into molecular mechanisms contributing to the development of cancer-related comorbidities. It has been shown that adverse psychosomatic reactions including cancer depression to emotional cancer distress result from neuroendocrinne dysfunctions, disruption of the hypothalamus-pituitary-adrenal axis and sympathetic nervous system, serotonin-dopamine interactions and circadian sleep-wake rhythm disruption. Aim: The aim of the present study was to evaluate clinical studies oriented toward elucidation of the hypothesis that cancer-related anxio-depressive syndrome is the major disorder leading to the development of accompanying psychosomatic disruptions. Material and Methods: The data of the biopsychosocial approach in the treatment of cancer presented in the current literature were collecting using appropriate electronic databases and were elaborated in the form of meta-analysis of 24 selected publications. Results: According to relevant clinical studies, psychosocial interventions and psychopharmacological treatment has been shown to reduce cancer symptomatology and to improve the ability of patients to cope with the disease. Thus, one of the key pillars of supportive care in oncology is stress reduction. Cognitive-behavioral interventions and group psychosocial therapies have shown to reduce stress from the diagnosis and treatment, to palliate depression and to help in restoring the circadian rhythm. Psychopharamacological interventions are the most useful approaches in the reduction of stress-induced cancer comorbidities. In the presented study, a plausible role of stress reduction in the protection of cancer patients from posttraumatic and anxio-depressive syndrome, physical and psychical suffering, from decrease of patient’s quality of life, ability to cope with the disease and cooperate in cancer treatment has been analyzed. Conclusion: Implementation of the biopsychosocial model of cancer care needs further cooperation between behavioral scientists and clinical oncologists attempted to elucidate further possibilities of psychosocial and pharmacological interventions leading to the regulation of stress-induced alterations of the neurotransmitter system and neuroendocrinne dysfunctions reduction of cancer-related comorbidities and improvement of patients survival time. Key words: cancer – behavioral risk profile – anxio-depressive syndrome – paraneoplastic syndrome – neurohumoral dysfunction – psychosocial and pharmacological intervention The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers. Submitted: 30. 7. 2014 Accepted: 8. 4. 2015
- 650 12
- $a nádory $x psychologie $7 D009369
- 650 _2
- $a úzkost $x farmakoterapie $x psychologie $7 D001007
- 650 _2
- $a deprese $x farmakoterapie $x psychologie $7 D003863
- 650 12
- $a psychický stres $x patofyziologie $x psychologie $7 D013315
- 650 _2
- $a adaptace psychologická $7 D000223
- 650 _2
- $a kognitivně behaviorální terapie $7 D015928
- 650 _2
- $a psychoterapie $7 D011613
- 650 _2
- $a komunikace $7 D003142
- 650 _2
- $a integrované poskytování zdravotní péče $7 D019033
- 650 _2
- $a postoj zdravotnického personálu $7 D001291
- 650 _2
- $a sociální opora $7 D012944
- 650 _2
- $a posttraumatická stresová porucha $7 D013313
- 650 _2
- $a anxiolytika $x terapeutické užití $7 D014151
- 650 _2
- $a antidepresiva $x terapeutické užití $7 D000928
- 650 12
- $a holistické zdraví $7 D006694
- 650 _2
- $a psychosociální intervence $7 D000083626
- 653 00
- $a anxio-depresivní syndom
- 653 00
- $a biopsychosociální intervence
- 653 00
- $a podpůrná léčba
- 653 00
- $a psychosociální onkologie
- 655 _2
- $a přehledy $7 D016454
- 700 1_
- $a Švec, Pavel, $d 1940- $7 nlk20000090636 $u Katedra farmakológie, Farmakologická fakulta, UK v Bratislave, Slovenská republika
- 700 1_
- $a Bencová, Viera $7 xx0173602 $u I. onkologická klinika LF UK a Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava, Slovenská republika
- 700 1_
- $a Krčméry, Vladimír, $d 1960- $7 xx0070903 $u Katedra verejného zdravotníctva, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, Bratislava, Slovenská republika
- 773 0_
- $w MED00011030 $t Klinická onkologie $x 0862-495X $g Roč. 28, č. 3 (2015), s. 177-182
- 856 41
- $u https://www.linkos.cz/files/klinicka-onkologie/403/4690.pdf $y plný text volně přístupný
- 910 __
- $a ABA008 $b B 1665 $c 656 $y 4 $z 0
- 990 __
- $a 20150615 $b ABA008
- 991 __
- $a 20150713152902 $b ABA008
- 999 __
- $a ok $b bmc $g 1080410 $s 902969
- BAS __
- $a 3
- BAS __
- $a PreBMC
- BMC __
- $a 2015 $b 28 $c 3 $d 177-182 $i 0862-495X $m Klinická onkologie $x MED00011030 $y 96787
- LZP __
- $c NLK188 $d 20150713 $b NLK118 $a Meditorial-20150615