Očkovanie sprevádza imunológiu od začiatku jej existencie ako vedného odboru. Postupné odhaľovanie zložitosti funkcií imunitného systému a jeho zložiek a vzájomných regulácií umožnilo nielen vývoj nových a účinných vakcín, ale predovšetkým zlepšilo chápanie procesov vzniku postvakcinačnej imunity. Choroby, ktoré vznikajú následkom poruchy funkcií imunitného systému, nazývame aj ako imunopatologické stavy a rozoznávame 4 základné kategórie: alergické, autoimunitné, imunodeficientné a prípadne nádorové choroby. Vzťah medzi očkovaním a jednotlivými imunopatologickými stavmi má niekoľko rovín, a to jednak vo vzťahu k indukcii samotného imunopatologického stavu, ale aj z hľadiska obmedzení aplikácie určitých vakcín či naopak potreby realizácie očkovania proti vybraným ochoreniam ako súčasti komplexného manažmentu daného stavu. Imunodeficiencie predstavujú heterogénnu skupinu porúch imunitného systému, pri ktorých jedna alebo viaceré časti imunitného systému chýbajú, sú znížené alebo nefungujú primerane. Na základe dostupných poznatkov nebol dokázaný priamy vzťah medzi aplikáciou rôznych vakcín a indukciou porúch imunity. Pozorované zmeny sú prechodné, mierne a obvykle bez klinického významu. Vo vzťahu k obmedzeniu očkovania u pacientov s imunodeficienciami je možné aplikovať inaktivované vakcíny bez špecifických opatrení pri prakticky akejkoľvek poruche imunity, či už vrodenej alebo získanej. Otázkou ostáva efektivita očkovania a stupeň dosiahnutej postvakcinačnej imunity. Živé atenuované vakcíny (vírusové, bakteriálne) sú vo všeobecnosti kontraindikované pri závažných protilátkových a kombinovaných poruchách. Pri parciálnych kombinovaných poruchách možno niektoré živé vírusové vakcíny aplikovať za istých okolností vzhľadom na aktuálny imunitný status. Pri miernych protilátkových poruchách nie sú špecifické obmedzenia ani kontraindikácie pre očkovanie. Pri poruchách fagocytózy nemožno aplikovať živé bakteriálne vakcíny. Poruchy komplementu nepredstavujú kontraindikáciu pre prakticky žiadnu vakcínu. V komplexnom manažmente jednotlivých získaných ako aj vrodených porúch imunity je naopak očkovanie proti vybraným ochoreniam významnou súčasťou prevencie infekčných komplikácií, a to v závislosti od konkrétnej poruchy imunity.

Vaccination accompanies immunology ever since it emerged as a scientific discipline in its own right. Continual discoveries of the complexity of immune functions and their components and mutual regulation allowed not only the development of new and more efficient vaccines, but especially improved the understanding of the processes associated with the post-vaccination immunity establishment. Diseases which are the result of immune dysfunctions, are currently called as immunopathological conditions and four groups of them can be described: allergic, autoimmune, immunodeficiency and finally oncologic disorders. The relationship between vaccination and particular categories of immunopathological condition have several levels: from the possible association of vaccination and induction of immune-mediated diseases, through the contraindication of particular vaccines in specific immune dysfunctions to the need for specific vaccination as a part of complex management of these patients. Immunodeficiencies represent a heterogeneous group of immune system dysfunctions, in which one or several compounds of immune system are decreased, supressed, absent or even dysfunctional. Based on the available studies, there is no evidence for the possible induction of clinically relevant immunodeficiency after vaccination. Observed changes are transient, mild and usually without clinical meaning. Inactivated vaccines could be applied in whatever immunodeficiency (primary or secondary) without any specific interventions or measures. However, the efficacy of achieved post-vaccination immune response remains questionable. Live attenuated vaccines (viral, bacterial) are in general contraindicated in patients with severe antibody or combined defects. In partial combined immunodeficiencies, live attenuated viral vaccine can be administered under certain defined conditions regarding the actual immune status. In mild antibody deficiencies, there are no limitations regarding the application of standard vaccines. In phagocyte defects, live bacterial vaccines are strictly contraindicated. Complementary deficiencies do not represent any specific contraindication for vaccination. In complex management of the patients with immune defects (inherited or acquired), the vaccination against selected infectious diseases is considered to be an important part of prevention of infectious complications depending on the type of particular immunodeficiency.

Klinika detí a dorastu Centrum na očkovanie detí s komplikáciami a kontraindikáciami očkovania Lekárska fakulta UPJŠ Detská fakultná nemocnica Košice

Klinika detí a dorastu Centrum na očkovanie rizikových detí a dorastu Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzitná nemocnica Martin Slovensko

Vaccinating patients with immunopathological conditions in a general practitioner's everyday practice: patients with immunodeficiency

Literatura