Cieľ štúdie: Ozrejmiť korelácie medzi nazofibroendoskopicky objektivizovaným stupňom hypertrofie adenoidných vegetácií a rinomanometricky objektivizovaným stupňom nosovej obštrukcie; ozrejmiť rozdiely medzi jednotlivými skupinami definovanými stupňom hypertrofie adenoidov navzájom v závislosti od stupňa nosovej obštrukcie a v závislosti od parametrov nosovej priechodnosti. Metódy: V súbore 156 detí priemerného veku 6,7 roka a výšky 123 cm bola vykonaná nazofibroendoskopia, ktorou bol objektivizovaný stav nosohltana a určený stupeň prípadnej hypertrofie adenoidných vegetácií, na základe čoho boli deti rozdelené do skupín. U detí bola zároveň realizovaná rinomanometria a namerané hodnoty celkového prietoku vzduchu nosovou dutinou (Fl.L+R) a celkovej nosovej rezistencie (ResL+R) boli porovnávané s referenčnými parametrami, na základe čoho bol pre jednotlivé skupiny určený stupeň nosovej obštrukcie. Následne boli štatisticky vyhodnotené vzťahy medzi skupinami definovanými stupňom hypertrofie adenoidov, stupňom nosovej obštrukcie a parametrami nosovej priechodnosti. Výsledky: Bola potvrdená štatisticky významná pozitívna korelácia medzi stupňom hypertrofie adenoidov a stupňom nosovej obštrukcie (p <0,001), pričom vyšší stupeň hypertrofie adenoidov súvisí s vyšším stupňom nosovej obštrukcie. Boli potvrdené štatisticky signifikantné rozdiely medzi skupinami definovanými stupňom hypertrofie adenoidov v závislosti od stupňa nosovej obštrukcie (p <0,001), a to medzi všetkými jednotlivými skupinami s adenoidmi navzájom, pričom skupiny s vyšším stupňom hypertrofie adenoidov mali častejšie vyšší stupeň obštrukcie. Boli potvrdené štatisticky významné rozdiely medzi skupinami definovanými stupňom hypertrofie adenoidov v závislosti od Fl.L+R a ResL+R (p <0,001), pričom s narastajúcim stupňom hypertrofie adenoidov bol pozorovaný pokles hodnôt Fl.L+R a vzostup ResL+R. Závery: Rinomanometria je pomocné diagnostické vyšetrenie umožňujúce objektivizovať stupeň nosovej obštrukcie, odvodiť stupeň hypertrofie adenoidov, a to obzvlášť u pacientov netolerujúcich nazofibroendoskopiu. Optimálne je, pokiaľ rinomanometria dopĺňa nazofibroendoskopiu, ktorá ju musí predchádzať a vylúčiť iné patológie nosovej dutiny a nosohltanu. Rinomanometria umožňuje sledovať efekt terapie. Zhodnotenie klinického statusu a nazofibroskopiu doplnenú rinomanometriou možno považovať za najefektívnejší a najobjektívnejší vyšetrovací algoritmus využívaný v manažmente liečby adenoidných vegetácií.

Background: The aim of the study was to clarify correlation between the grade of adenoid hypertrophy objectivised by nasofiberendoscopy and the grade of nasal obstruction objectivised by rhinomanometry; to explicate changes between groups defined by the grade of mutual adenoid hypertrophy due to grade of nasal obstruction and due to parameters of nasal patency. Methods: Altogether 156 children (average age of 6.7 years and average height of 123 cm) were submitted to a nasal fiberoptic endoscopy; condition of nasopharynx and the grade of potential adenoid hypertrophy were determined, according to which the children were divided into groups. We also conducted active anterior rhinomanometry and assessed values of total transnasal inspiratory airflow (Fl.L+R) and total nasal resistance (ResL+R). We compared these values with reference parameters and assessed grade of nasal obstruction for all groups. Subsequently we statistically evaluated relations between groups defined by the grade of adenoids, grade of nasal obstruction, and parameters of nasal patency. Results: We confirmed positive correlation between the grade of adenoids and grade of nasal obstruction (p <0.0001), whilst higher grade of adenoids relates to higher grade of obstruction. We confirmed statistically significant differences between groups defined by adenoids’ grade due to grade of nasal obstruction (p <0.0001); thus between all particular groups with adenoids reciprocally, when groups with higher grade of adenoids suffer from higher grade of nasal obstruction more frequently. We confirmed significant differences between groups defined by adenoids’ grade due to Fl.L+R and ResL+R (p<0.0001), whereas due to higher grade of adenoids we observed decrease of Fl.L+R and increase of ResL+R. Conclusions: Rhinomanometry is diagnostic method, which helps us to define grade of nasal obstruction and derive the grade of adenoids, especially in patients who don´t tolerate the nasofiberendoscopy. It is optimal, if rhinomanometry is in advance complemented by nasofiberoendoscopy, in order to exclude another nasal cavity and nasopharyngeal pathologies. Rhinomanometry can help us to evaluate effect of therapy. Evaluation of clinical status and nasofiberendoscopy complemented by rhinomanometry can be considered as most effective and most objective diagnostic algorithm used in adenoids therapy.

Martinské centrum pre biomedicínu JLF UK Martin

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Ústredná vojenská nemocnica SNP Fakultná nemocnica Ružomberok

Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine Klinika detí a dorastu Univerzitná nemocnica Martin

Ústav patologickej fyziológie JLF UK Martin

Correlation between grade of adenoid hypertrophy verified by nasofiberendoscopy and grade of nasal obstruction objectivised by rhinomanometry