Štúdia poskytuje prehľad poznatkov z oblasti naturalistického rozhodovania, konkrétne o modeli rozhodovania založenom na rozpoznaní, o jeho základných charakteristikách a širších súvislostiach. Tento model opisuje, ako skúsení rozhodovatelia dokážu rýchlo zhodnotiť situáciu a zvoliť uspokojivý postup krokov. Jeho prvotná verzia má pôvod vo výskume rozhodovania požiarnych veliteľov v reálnych situáciách a v súčasnosti má tri variácie (jednoduchá zhoda, diagnóza situácie, hodnotenie postupu krokov), ktoré opisujú aplikáciu typických možností. Hoci je rozoberaný najmä vo vzťahu ku makrokognícii a mikrokognícii, predpokladané emócie relevantné k úlohe v ňom môžu byť funkčné. Ďalej sa článok zameriava na kľúčový predpoklad modelu – skúsenosti reprezentované vo forme mentálnych modelov uložených v pamäti. Pretože nováčikovia majú malé množstvo skúseností, nepoužívajú rozpoznávaciu stratégiu rozhodovania tak často. Skúsení rozhodovatelia ju používajú najmä v rutinných situáciách, ale aj v nerutinných situáciách pod časovým tlakom. Prezentované sú tiež výskumné štúdie, ktoré poskytujú empirickú podporu modelu, a mnohé jeho rozšírenia a výpočtové implementácie, ktoré poskytujú návrhy pre systémy podpory rozhodovania a tréningové programy. Z limitov sumarizovaných v závere vyplýva, že model nepopisuje univerzálnu stratégiu rozhodovania a nevenuje sa niektorým kognitívnym aspektom rozhodovania.

The study provides an overview of the findings from the naturalistic decision making field, specifically about the recognition-primed decision model, its main characteristics and broader context. This model describes how experienced decision makers can quickly make situation assessment and select satisficing course of action. Its initial version originated in the research of decision making of fire ground commanders in real world situations and in the present it has three variations (simple match, diagnose the situation, evaluate course of action), which describe the application of typical options. Although it is discussed mainly in the relation to macrocognition and microcognition, assumed task-relevant emotions may function in it. Furthermore, the paper focuses on the key assumption of the model – experience represented in the form of mental models stored in the memory. Because novices have little experience, they do not use the recognitional decision strategy so often. Experienced decision makers use it especially in routine situations, but also in nonroutine situations under time pressure. Research studies providing empirical support for the model and many of its extensions and computational implementations providing suggestions for decision support systems and training programs are also presented here. The limits summarized in the conclusion show that the model does not describe universal decision strategy and it does not address some cognitive aspects of decision making.

Centrum spoločenských a psychologických vied Bratislava

Recognition-primed decision model: from origins to implications

Literatura