Náš každodenný život je riadený cieľmi. Empirická evidencia navyše naznačuje, že ciele môžu byť aktivované nevedome (Förster, Liberman, Friedman, 2007), ovplyvniac tak naše správanie (Weingarten et al., 2016). Nemusí k tomu ale dôjsť za každých okolností. Hlavným cieľom tejto prehľadovej štúdie je preto kriticky preskúmať súčasný stav poznania problematiky aktivácie cieľov zo širšej perspektívy výskumu sociálneho primingu a jeho aktuálnej krízy, spočívajúcej v nereplikovaní výsledkov klasických štúdii. Autori sú presvedčení, že pre užšiu sféru aktivácie cieľov môže byť takýto prístup prínosný. Okrem prediskutovania vybraných nedostatkov sa text zameria predovšetkým na to, čo môže posunúť výskum aktivácie cieľov do novej etapy. Ide o načrtnutie, systematizáciu a potenciálnu integráciu komplexnosti aktivácie mentálnych reprezentácii, ako aj ich následného automatického využitia v na cieľ orientovanom správaní sociálneho charakteru. Konkrétne, „sebeckosť“ cieľov (Huang, Bargh, 2014), ich úloha ako mediátorov medzi podnetom a správaním (Weingarten et al., 2016), širšia rola dôležitých moderátorov (Weingarten et al., 2016); selfkonceptu jedinca (Wheeler et al., 2007); dynamickosti stimulácie odpovedí (Smith, Mackie, 2016); aktuálnej motivačnej relevancie objektu (Eitam, Higgins, 2010); výpočtu dostupných sociálnych zdrojov (Cesario, Jonas, 2014); ako aj úloha chybného atribuovania zdroja informácie a ohniska pozornosti v rámci širšieho usudzovania v danej situácií (Loersch, Payne, 2011) sú prediskutované a sumarizované, analyzujúc ich prínos k téme. Okrem toho je taktiež načrtnutý a v kontexte aktivácie cieľov kriticky ohodnotený prístup Schrödera a Thagarda (2013), potenciálne integrujúci rozmanité modely na hlbšej úrovni analýzy. Záverom sú načrtnuté aj tri iné potenciálne prínosné výskumné perspektívy.

Our daily life is directed by goals. Furthermore, emerging ample body of evidence indicates that goals can be activated non-consciously (Förster, Liberman, & Friedman, 2007) and influence our behavior (Weingarten et al., 2016). However, not necessarily in all circumstances. Therefore, the main aim of the present review is to critically examine the present state of the art of the goal activation from the broader perspective of the social priming literature and current non-replication crisis. The authors argue that such perspective is for the narrower field of goal activation research potentially fruitful. Thus, besides discussing chosen shortcomings, the attention is mainly focused on the depiction of the issue that can help move goal activation research into the new phase – summarization, systematization and potential integration of the complexness of the process of the activation of mental representations and their automatic usage in goal-directed social behavior. In particular, „selfishness“ of goals (Huang & Bargh, 2014), their role as mediators between stimulus and behavior (Weingarten et al., 2016); further role of important moderators (Weingarten et al., 2016); broader self-concept (Wheeler et al., 2007); dynamically simulated responses (Smith & Mackie, 2016); motivational relevance (Eitam & Higgins, 2010); computation of available social resources (Cesario & Jonas, 2014), as well as the a role of misattribution and the focus of attention in the broader situational inferences (Loersch & Payne, 2011) are discussed and summarized, analyzing their contribution to the issue. Furthermore, potential deeper level integration introduced by Schröder and Thagard (2013) is proposed and critically examined in the present goal related context. Moreover, three other potentially fruitful research perspectives are depicted.

Katedra psychológie Filozofická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice

Nonconscious goal activation in the broader perspective of social priming

Literatura