V rámci prebiehajúcej renesancie psychologického výskumu boli navrhnuté viaceré postupy, majúce potenciál zlepšiť súčasnú situáciu. Medzi nimi zastávajú prominentné postavenie tzv. replikačné štúdie. Autori, ktorý by chceli k realizovaným replikačným štúdiám zaujať kritické stanovisko, alebo replikačnú štúdiu realizovať, potrebujú reflektovať dve dôležité otázky. Prvá sa týka toho, aké podmienky musia byť splnené na to, aby mohla byť štúdia číslo 2 považovaná za replikáciu štúdie číslo 1. To sa úzko dotýka definície toho, čo možno pod replikačnou štúdiou rozumieť, a toho, ako možno replikačné štúdie kategorizovať z metodologického hľadiska, reflektujúc rôzne koncepčné a terminologické otázky. Druhá sa týka toho, aké podmienky je potrebné splniť na to, aby bolo možné tvrdiť, že výsledky replikačnej štúdie predstavujú „úspešnú/ neúspešnú“ replikáciu. To sa úzko dotýka toho, aký štatistický postup analýzy dát je využitý, a toho, aký je hlavný cieľ danej replikačnej snahy. Cieľom tohto príspevku je preto sumarizovať súčasný stav poznania pojednávajúci o týchto dvoch kľúčových aspektoch a následne ho syntetizovať do dvoch funkčných klasifikácií: A) rôznych druhov replikácií z metodologického hľadiska; B) rôznych druhov prístupov k analýze dát zo štatistického hľadiska. Autori argumentujú, že namiesto výlučnej preferencie toho-ktorého prístupu je potrebné reflektovať silné a slabé stránky viacerých prístupov a explicitne zvažovať širší kontext cieľa danej replikácie.

During the progressing renaissance of psychological research, various suggestions have been proposed concerning how to improve the current situation. Among them, a prominent place belongs to replication studies. However the authors aiming to critically evaluate conducted replications or to conduct a replication study themselves needs to explicitly reflect two crucial issues. The first regards conditions that need to be met in order to consider the second study as a replication of the first. This concerns the definition of replication and broader categorization of replication types from a methodological point of view, reflecting various conceptual and terminological issues. The second regards conditions that need to be met in order to say that the results of the replication study replicated/did not replicate the original study. This involves the way in which the study is statistically analysed with respect to its main goal. Therefore, the aim of the present article is to discuss and to summarize the present state of the literature regarding these two issues and to synthesize it into two functional classifications: A, various types of replications from a methodological point of view; B, various possibilities of data analysis from a statistical point of view. It is argued that instead of non-critically preferring one specific approach, the researcher should reflect the pros and cons of various approaches and the broader context of the goal of the replication study.

Inštitút psychológie FF PU Prešov

Katedra psychológie FF UPJŠ Košice

Ústav výzkumu a rozvoje vzdělávání PedF UK Praha

Replication studies in psychology: a discourse on two important issues

Literatura