- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Východiská a ciele: Prognóza infratentoriálnych mozgových infarktov sa v klinickej praxi nedá spoľahlivo predvídať, pretože ich priebeh môže byť značne variabilný. Symptomatológia býva atakovitá, s epizódami zhoršenia a rizikom náhleho úmrtia. Terapeutická rekanalizácia sa dosahuje pomocou intravenóznej a intraarteriálnej trombolýzy, ktorá býva účinná aj v neskoršom časovom intervale. Cieľom našej práce bolo analyzovať výsledky prolongovanej nízkodávkovanej rtPA trombolýzy (NDT) u pacientov so subakútnymi zadnojamovými infarktmi. Súbor a metodika: Do štúdie sme zaradili 34 pacientov so subakútnymi infratentoriálnymi infarktmi, ktorým sme podávali 20 mg i.v. rtPA v 48-hodinovej infúzii (0,125-0,150 mg/kg/hod.). Klinický stav sme hodnotili podľa NIHSS po uplynutí 24, 48 a 72 hod. od začatia liečby. Klinický výsledok sme klasifikovali ako stabilizovaný (ΔNIHSS = 0), zlepšený (ΔNIHSS ≤ 1) alebo zhoršený (ΔNIHSS ≥ 1) pri ukončení NDT liečby. Hodnotili sme prítomnosť hemoragických prejavov po liečbe na CT alebo MR mozgu a základné parametre hemokoagulácie. Výsledné mRS sme hodnotili 3 mesiace po vzniku infarktu. Výsledky: Terapeutický interval na podanie NDT liečby sa pohyboval od 4,5 do 144 hod. (priemerný interval 38,7 hod.). Priemerné vstupné NIHSS pacientov bolo 8 bodov. Pred začiatkom NDT liečby sa NIHSS zhoršilo o 4-17 bodov, priemerné NIHSS dosiahlo po zhoršení 12 bodov. V priebehu podávania NDT liečby sa klinický stav 20 z 34 (58,8 %) pacientov stabilizoval a zhoršovanie sa zastavilo; u 13 pacientov (38,2 %) sa stav zlepšil; zhoršenie stavu nastalo u 1 pacienta (2,9 %). Výsledné mRS pacientov 3 mesiace po prepustení: mRS 0 = 3 pacienti (8,8 %), mRS 1 = 10 pacientov (29,4 %), mRS 2 = 4 pacienti (11,8 %), mRS 3 = 6 pacienti (17,6 %), mRS 4 = 6 pacienti (17,6 %), mRS 5 = 1 pacient (2,9 %), mRS 6 = 4 pacienti (11,8 %). Nezávislosť po liečbe (mRS = 0-2) dosiahla plná polovina pacientov, t.j. 17 z 34 pacientov (50 %). Hemoragickú transformáciu v intrakraniu sme nezistili ani v jednom prípade NDT, ani prejavy lokálneho alebo systémového krvácania. Nezistili sme podstatnejšie zmeny v parametroch hemokoagulácie. Záver: Prolongovaná nízkodávkovaná intravenózna rtPA trombolýza môže byť účinnou a bezpečnou alternatívou liečby subakútnych infratentoriálnych mozgových infarktov s kolísavou klinickou symptomatológiou.
Background and Purpose: Prognosis of infratentorial ischemic strokes is very difficult to establish because of the variability of their clinical course. The posterior circulation symptoms are often gradual or stuttering with episodes of worsening and risk of sudden death. Therapeutic recanalization can be achieved by means of intravenous and intraarterial thrombolysis and can be effective even in later therapeutic window. The purpose of our study was to analyze the results of prolonged low-dose rtPA thrombolysis (LDT) in patients with subacute infratentorial strokes. Material & methods: 34 patients with subacute infratentorial strokes were treated with 20 mg IV rtPA in prolonged 48 hours infusion (0.125-0.150 mg/kg/h). NIHSS evaluation was performed 24, 48 and 72 hrs after start of therapy. Clinical result were classified as stabilized (ΔNIHSS = 0), improved (ΔNIHSS ≤ 1) or worsened (ΔNIHSS ≥ 1) at the end of NDT. We analyzed hemorrhagic changes on CT or MRI and standard hemocoagulation parameters. Modified Rankin scale was evaluated 3 months after stroke. Results: Therapeutic interval for LDT was 4.5-144 hours (mean 38.7 hours). Initial NIHSS was in the range between 1–31 (mean NIHSS =8, median NIHSS =6). Worsening of NIHSS before start of LDT was in the range 4-17 NIHSS, mean ΔNIHSS = 6. During LDT therapy have been 20 of 34 patients (58.8 %) stabilized and their worsening stopped; 13 patients (38.2 %) improved; 1 patient worsened (2.9 %). Results of mRS 3 months after discharge: mRS 0 = 3 pts (8.8 %), mRS 1 = 10 pts (29.4 %), mRS 2 = 4 pts (11.8 %), mRS 3 = 6 pts (17.6 %), mRS 4 = 6 pts (17.6 %), mRS 5 = 1 pt (2.9 %), mRS 6 = 4 pts (11.8 %). Half of all patients achieved independence after 3 months (mRS = 0-2). We did not observe any hemorrhagic intracranial transformation neither local or systemic hemorrhage. We did not detect any significant changes of hemocoagulation parameters. Conclusions: Prolonged low-dose intravenous rtPA thrombolysis seems to be effective and safe alternative therapy of subacute infratentorial ischemic strokes with gradual or stuttering course of posterior circulation symptoms.
V kazuistikách uvádzame prípady pacientov, u ktorých boli manifestované závažné somatické ochorenia bolesťou chrbtice ešte pred prejavmi typickými pre uvedené ochorenia. V prvej kazuistike 56-ročná pacientka s reumatoidnou artritídou trpela na niekoľkomesačné lumbalgie. Echokardiografické vyšetrenie preukázalo endokarditídu. MRI chrbtice zobrazilo multietážovú spondylodiscitídu ako príčinu vertebrogénnych ťažkostí. V druhom prípade opisujeme 70-ročnú pacientku prijatú na našu kliniku s niekoľkodňovou anamnézou náhle vzniknutej bolesti v lumbosakrálnej chrbtici s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, pacientka bola pri prijatí ameningeálna a afebrilná. MRI vyšetrenie verifikovalo epidurálny empyém v lumbosakrálnej oblasti. V poslednej kazuistike prezentujeme 71-ročnú pacientku ambulantne liečenú pre dvojmesačnú anamnézu torakalgií, ktorú sme k nám prijali pre postupný rozvoj paraparézy. MRI preukázalo multimetastatické postihnutie torakálnej chrbtice.
The authors present case reports of patients admitted to our clinic who suffered from low back pain. The pain was the first sign of dangerous disease long time before the illness was presented with typical symptoms. The first case is a 56-year-old woman with rheumatoid arthritis, who was admitted to the hospital for low back pain with duration for several months. Transthoracal echocardiography revealed infectious endocarditis which was the cause of septic emboli to backbone and spondylodiscitis. The second case is a 70-year-old woman with sudden onset of low back pain with irradiation to the left lower extremity. At the admission she was without fever and meningeal signs. During hospitalization there was marked clinical deterioration. Magnetic resonance imaging revealed an epidural empyema in segments L1-5. The last case is a 71-year-old woman with pain in thoracic region of backbone. She was without any signs of cancer. MRI displayed metastasis in the 6th-8th vertebra with the expansion to the spinal canal.
Paraneoplastické (metaneoplastické) neurologické syndrómy sa definujú ako neurologické syndrómy neznámej etiológie, ktoré často predchádzajú rozpoznanie základného rakovinového ochorenia, ale nepredstavujú priamu infiltráciu nervového tkaniva nádorom či metastázami. Mnohé z nich sú asociované s imunologickou odpoveďou organizmu na neuronálne antigény exprimované nádorom, a to tvorbou onkoneurálnych protilátok. Paraneoplastické neurologické syndrómy zahŕňajú množstvo neurologických ochorení, pričom medzi najfrekventovanejšie a najlepšie definované patrí paraneoplastická subakútna cerebelárna degenerácia (PCD). Klinicky sa prejavuje bilaterálnym paleocerebelárnym a neocerebelárnym syndrómom. V kazuistike prezentujeme pacientku so známym onkologickým ochorením, karcinómom ovárií, ktorá bola prijatá na naľšu kliniku pre progredujúcu ataxiu, tremor a dyzartriu. Vzhľadom na onkologickú anamnézu, klinický stav, pozitivitu onkoneurálnych protilátok a nález na zobrazovacích vyšetreniach sme diagnostikovali PCD.
Paraneoplastic (metaneoplastic) neurological syndromes can be defined as clinical neurological syndromes of yet unknown aetiology often preceding a detection of an underlying neoplasm. PNS is a remote effect of cancer on central nervous system which is not directly affected by the primary tumour nor its metastasis. It is believed that PNS are immune-mediated, hence they are associated with immunologic response of organism to the neural antigens expressed by the tumour (resulting to development of onconeuronal antibodies). Paraneoplastic neurological syndromes imply multitude neurological disorders from which paraneoplastic subacute cerebellar degeneration is being one of the most frequent and the best defined. Clinical signs of PCA include paleocerebellar and neocerebellar syndrome. In this case we present a patient with already known oncological disorder, which has been an ovarian carcinoma. The patient was admitted to our hospital due to progression of truncal ataxia, tremor and dysartria. Paraneoplastic cerebellar degeneration (PCD) has been diagnosed on the ground of oncologic history, clinical presentation, positive findings of onconeural antibodies and on imaging techniques results.
Úvod a ciele: Intravenózna rt-PA trombolýza je jediná schválená a účinná liečba akútnych mozgových infarktov počas prvých 3 hodín od vzniku symptómov. Napriek preukázanej účinnosti a akceptovateľnej bezpečnosti a napriek odporúčaniam uznávaných medicínskych organizácií sa odhaduje, že len 1 - 2 % pacientov s mozgovým infarktom dostane trombolytickú liečbu. Predovšetkým obavy z nadmerného krvácania a presvedčenie, že len malé percento pacientov je vhodných pre i.v. rt-PA liečbu, negatívne ovplyvňujú rozhodovanie o trombolýze. Cieľom štúdie bolo analyzovať naše skúsenosti s intravenóznou rt-PA trombolýzou, ktorá sa stala štandardnou metódou liečby v systéme emergentnej starostlivosti o pacientov s akútnym mozgovým infarktom v nitrianskom regióne. Metódy: Autori retrospektívne analyzovali údaje z prospektívnej štúdie v rokoch 1998 - 2005. Počas tohto obdobia uskutočnili 119 konzekutívnych intravenóznych rt-PA trombolýz u 118 pacientov s akútnym mozgovým infarktom. V súbore bolo 42 % žien; priemerný vek dosahoval 63,2 rokov; priemerné vstupné NIHSS bolo 14,02; priemerný časový interval od vzniku príznakov po začatie liečby bol 161 min; priemerná dávka rt-PA bola 0,71 mg/kg hmotnosti pacienta. Výsledky: Pri prepustení sa 29,4 % pacientov vyliečilo bez následkov (mRS 0 - 1), 42 % pacientov bolo vo vyhovujúcom klinickom stave (mRS 0 - 2), 36 % pacientov bolo so stredne ťažkými následkami (mRS 3 - 4) a 8,4 % pacientov bolo s ťažkými následkami (mRS 5). Včasná letalita dosiahla 15,1 %, z toho len 5,9 % v súvislosti s hemoragickou transformáciou mozgového infarktu. Záver: Autori na základe dlhodobých skúseností s intravenóznou rt-PA trombolýzou akútnych mozgových infarktov konštatujú, že liečba môže byť úspešná pri dodržiavaní štandardných diagnostických a terapeutických kritérií. Rozhodujúca je súčinnosť všetkých zložiek urgentného zdravotníckeho systému, najmä rýchleho RZP transportu, oddelenia urgentnej medicíny s dostupnosťou potrebných laboratórnych vyšetrení, CT pracoviska a intenzívnej neurologickej jednotky.
Introduction and Purpose: Intravenous rt-PA thrombolysis is the only approved and effective treatment for acute ischemic stroke within the first 3 hours after symptom onset. However, despite demonstrated efficacy and acceptable safety, despite endorsement by accredited medical organizations it has been estimated, that only 1 - 2 % of patients with acute ischemic stroke receive thrombolytic therapy. Especially, fears of excessive bleeding and the perception that only a small percentage of patient population is eligible for IV rt-PA treatment negatively influence the decision of thrombolysis. The goal of the study was to analyze our experience with intravenous rt-PA thrombolysis which became the standard method of therapy in the emergency management of patients with ischemic stroke in the region of Nitra. Methods: We retrospectively analyzed data from a prospective singlecenter study between 1998 and 2005. During this period we consecutively performed 119 intravenous rt-PA thrombolytic efforts in 118 patients with acute ischemic stroke. In the group of treated patients 42 % were women; mean age was 63.2 years; mean initial NIHSS was 14.02; mean time interval between onset of symptoms and treatment was 161 min; mean rt-PA dosis was 0.71 mg/kg/patient. Results: At discharge 29.4 % of treated patients were without deficit or with only mild symptoms (mRS 0 - 1), 42 % of patients were in good clinical condition (mRS 0 - 2), 36 % of patients with moderate and moderately severe deficits (mRS 3 - 4) and 8.4 % of patients were with severe deficits (mRS 5). Mortality reached 15.1 %, but only 5.9 % from hemorrhagic transformation of their initial ischemic stroke. Conclusion: Our experience with intravenous rt-PA thrombolysis of acute ischemic strokes shows that thrombolysis can be successful in clinical practice when performed according to standard diagnostic and therapeutic criteria. Cooperation of all components of emergent medical care is crucial, especially emergent transportation, emergency units with all necessary laboratory tests, CT unit and intensive care neurological (stroke) unit.
