Úvod: Pľúcna embólia je relatívne časté a nebezpečné ochorenie s variabilnou manifestáciou od benignej až po fatálnu. Autori v retrospektívnej štúdii prezentujú, ako sa počas posledných 25 rokov menil výskyt, diagnostika a liečba pľúcnej embólie. Metódy: Autori vychádzali z dokumentácie 860 (432 mužov) pacientov s potvrdenou pľúcnou embóliou, ktorí boli hospitalizovaní v čase od januára 1996 do decembra 2020 na I. internej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine. Zamerali sa na výskyt, rizikové faktory, diagnostiku a liečbu pľúcnej embólie v jednotlivých rokoch v tomto časovom období. Výsledky: Pacienti s potvrdenou pľúcnou embóliou tvorili 1,04 % zo všetkých hospitalizovaných pacientov v uvedenom časovom období s priemerným vekom 63,9 (SD - 16,98). Priemerný vek mužov 59,6 (SD - 14,71) bol oproti ženám 68,4 (SD - 16,88) nižší. Na základe rizikovej stratifikácie podľa odporučení Európskej kardiologickej spoločnosti pacienti s pľúcnou embóliou a vysokým rizikom tvorili 13,2 %, so stredným rizikom 40,9 % a nízkym rizikom 45,9 %. Zdroj pľúcnej embólie bol odhalený u 42,6 % a rizikové faktory žilového tromboembolizmu u 52,4 % pacientov a systémová trombolýza bola podaná u 19,5 % zo všetkých pacientov s pľúcnou embóliou. Intrakraniálne krvácanie ako komplikácia systémovej trombolýzy sa vyskytla u 1,1 % pacientov. Včasná (hospitalizačná) mortalita na pľúcnu embóliu bola 6,9 %. Záver: Autori potvrdili narastajúcu incidenciu pľúcnej embólie, klesajúcu incidenciu pľúcnej embólie s vysokým rizikom, znižujúcu sa včasnú mortalitu na pľúcnu embóliu, nepotvrdili narastajúci priemerný vek pacientov s pľúcnou embóliou.
Background: Pulmonary embolism is relatively a frequent and dangerous disease with varied manifestations ranging from benign to fatal. The authors in a retrospective study presented a change in the incidence, diagnosis, and treatment of pulmonary embolism during the last 25 years. Methods: The authors performed a retrospective analysis of 860 (432 men) patients with definitely confirmed pulmonary embolism, who were hospitalized at the Department of Internal Medicine of University Hospital in Martin from January 1996 to December 2020. The source of information about patients were their medical documentations. The authors pointed view on an incidence, risk factors, diagnosis and treatment of pulmonary embolism during presented period. Results: The patients with confirmed pulmonary embolism created 1.04% of all hospitalized patients with average age 63.9 (SD - 16.98). The average age of men 59.6 (SD - 14.71) was lower compared with women 68.4 (SD - 16.88). Based on the European Society of Cardiology risk stratification, there were pulmonary embolism with high risk in 13.2%, intermediate risk in 40.9% and low risk in 45.9% patients. The source of thrombosis was detected in 42.6% and risk factors for venous thromboembolism in 52.4% of them. 19.5% of all patients with pulmonary embolism were treated with systemic thrombolysis and intracranial bleeding occurred in 1.1% of them. Pulmonary embolism related early mortality rate was 6.9%. Conclusions: The authors confirmed increasing annual incidence of pulmonary embolism, decreasing annual incidence of massive pulmonary embolism, decreasing pulmonary embolism related mortality rate, but not increasing average age of patients with pulmonary embolism during presented period.
Akútna disekcia aorty typu A je život ohrozujúci stav a významnou príčinou morbidity a mortality. Jej typickým symptómom je náhle vzniknutá bolesť na hrudníku, ktorá sa vyskytuje u viac ako 85% pacientov. Akútna bolesť na hrudníku vedie k podozreniu na akútny koronárny syndróm a ak zmeny na elektrokardiograme naznačujú možnú ischémiu, pacientom je podaná antitrombotická liečba. U niektorých pacientov bolesť na hrudníku nemusí byť prítomná, môže byť prítomný ložiskový neurologický deficit, ktorý sa objavuje ako jedna z komplikácií šírenia dissekcie na veľké artérie. Autori v práci popisujú troch pacientov s akútnou disekciou aorty typu A. Dvaja z nich nemali akútne bolesti na hrudniku, dominoval u nich ložiskový neurologický deficit. Tretí pacient mal typické akútne bolesti na hrudníku, na elektrokardiograme suspektné ischemické zmeny, čo viedlo k podozreniu na akútny koronárny syndróm. Autori prezentujú, že akútna disekcia aorty typu A môže byť ľahko prehliadnutá, preto je potrebné na túto diagnózu myslieť, aby sa včas diagnostikovala a bola zahájená okamžitá adekvátna liečba.
Acute type A aortic dissection is a life-threating condition, and is associated with significant morbidity and mortality. Patients typically present with the acute onset of chest pain, which occurs in up to 85% of cases. Acute chest pain may lead to the suspicion of acute coronary syndrome, and as the electrocardiogram may indicate ischaemia, patients are given anti-throm‑ botic treatment. Some patients can present without chest pain, but with focal neurological deficits, which can occur with involvement of the great vessel. The authors described three patients with acute type A aortic dissection. Two of them did not present with the acute onset of chest pain, but with focal neurological deficits. Third patient presented with the acute onset of chest pain and the electrocardiogram indicated suspected ischaemia, which led to the suspicion of acute coronary syndrome. The authors presented, that diagnosis of acute type A aortic dissection can be easily overlooked and a high index of suspicion is needed to obtain a timely diagnosis such that appropriate initial therapy can be instituted promptly.
- MeSH
- akutní koronární syndrom diagnóza terapie MeSH
- aneurysma hrudní aorty chirurgie diagnóza MeSH
- aorta patologie MeSH
- disekce aorty * chirurgie diagnóza MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Akutní disekce aorty je závažné onemocnění s vysokou mortalitou. Včasné určení diagnózy je velice důležité pro bezodkladné zahájení léčby a také ovlivnění jinak nepříznivé prognózy. Často však bývá z různých důvodů problematické. Periferní zdravotnická zařízení mají většinou omezené možnosti diagnostiky. Zlatým standardem v diagnostice je CT angiografie aorty a/nebo echokardiografie. Již méně je akceptováno vyšetření D-dimerů a jejich role v diferenciální diagnostice bolestí na hrudníku. Vyšetřující lékař by měl využít všechny dostupné, i když častokrát omezené možnosti. Výsledky vyšetření však nelze interpretovat bez znalosti limitů a úskalí jednotlivých vyšetřovacích metod.
Acute aortic dissection represents severe condition with high mortality burden. Early diagnosis is essential to initiate treatment immediately and affect its otherwise sinister prognosis. Diagnostic process could be, due to various reasons, troublesome. Rural health-care services usually dispose of limited diagnostic modalities. CT aortic angiography and/or echocardiography is golden standard in aortic dissection diagnostics. D-dimer test and its role in differential diagnostics of chest pain is less accepted. Examining physician should utilize all range of, however frequently limited, diagnostic tools. Test results should not be interpreted without knowledge of limits and pitfalls of each diagnostic method.
- MeSH
- biologické markery krev metabolismus MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- disekce aorty * krev mortalita radiografie MeSH
- fibrin-fibrinogen - produkty degradace analýza metabolismus MeSH
- koronární angiografie metody MeSH
- lidé MeSH
- ruptura aorty krev mortalita radiografie MeSH
- senzitivita a specificita MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
